Musíme dostať LGBTI+ ľudí do stredu spoločnosti

Musíme zabrániť neustálej dehumanizácii LGBTI+ ľudí a napĺňať ich právne, spoločenské a psychologické potreby, píše publicista Vlado Rafael.

Ilustračné foto – Raphael Rentner/Unsplash

Celkom nerozumiem požiadavkám niektorých politikov, aby sme vraj nedávnu vraždu mladých ľudí z LGBTI+ komunity na Slovensku zbytočne nepolitizovali. Iste, vražda je stále predmetom vyšetrovania, a na viaceré odpovede si budeme musieť počkať.

No ani po skončení vyšetrovania sa určite nenaplní „zbožné prianie“ Borisa Kollára (Sme rodina), aby sme motiváciou konania „osamelého vlka“ prisúdili iba k nacistickej ideológii. Je namieste hovoriť o potrebnej sociálno-kultúrnej anamnéze skutku páchateľa, ktorý polícia kvalifikuje ako teroristický čin.

Pri hľadaní príčin takéhoto konania zohrávajú významnú rolu neraz politici. Skúsme si to ilustrovať na dvoch koalično-opozičných rivaloch. Kým Robert Fico spoločnosť prostredníctvom svojej nacionalistickej agendy a niekedy až rasistickým a homofóbnym výrokom dlhodobo polarizuje, Igor Matovič jej hodnoty úspešne relativizuje.

Kým Ficova polarizácia nám umožňuje uplatňovať našu schopnosť vymedziť sa voči zlu a bezpráviu, v Matovičovom prípade ide skôr o oslabovanie schopnosti, ktorá nám pomáha vyhraniť sa v základných kultúrno-etických hodnotách a definovať, na akej strane stojíme.

Kým Robert Fico vystupuje so svojou nacionálne socialistickou rétorikou v posledných rokoch skôr uniformne a čitateľne, Igor Matovič vniesol do straníckej a vládnej agendy absolútny chaos. Z pohľadu obrany spoločnosti je prístup Igora Matoviča možno ešte nebezpečnejší, lebo jasné hodnoty rozmazáva. Samozrejme, stále platí, že oba prístupy škodia menšinám a dodávajú odvahu extrémistom.

Na ťahu sú politici a inštitúcie

Politická polarizácia a relativizácia napokon umožnili neonacistom vstup do parlamentu a naďalej posilňujú ich preferencie. Aj takéto konanie vytvára spoločenské podhubie pre Kaliňákovu kauzu Hedvigy Malinovej Žákovej, neprimeranú policajnú raziu v Moldave nad Bodvou, kumulujúcu sa frustráciu veľkej časti spoločnosti a napokon vraždu dvoch LGBTI+ ľudí.

Vždy je potrebné pýtať sa, čo sa dá v takomto prípade robiť a ako podobným skutkom účinne predchádzať. Určite sú dôležité postoje elít, ale tiež správanie sa spoločenských inštitúcií. V otázkach vzdelávania budúcich generácií by preto napríklad bolo dobré vedieť, ako sme na tom s prípravou kurikulárnej reformy a či sa na nej podieľajú aj LGBTI+ ľudia. Tiež je potrebné začať posilňovať ich legislatívne a inštitucionálne postavenie.

Podľa sociálnych psychológov je to práve prijatie a aplikácia kvalitnej antidiskriminačnej (zrovnoprávňujúcej) legislatívy, vďaka ktorej vieme účinnejšie redukovať nenávistné prejavy vo verejnom priestore. Aj preto by mal byť čo najskôr prijatý prinajmenšom zákon o registrovaných partnerstvách.

Ten na jednej strane skvalitní život a naplní základné právne, sociálne či psychologické potreby queer párov. Na strane druhej sa inštitút stane celospoločenskou normou, ktorá môže pomôcť zabrániť permanentnej dehumanizácii LGBTI+ ľudí. Rovnako je potrebné uvažovať o regulácii šírenia nepravdivých informácií a nenávisti (nielen) voči menšinám na sociálnych sieťach.

Zhrnuté a podčiarknuté: Je potrebné aby úsilie politikov a inštitúcií smerovalo v ďalších mesiacoch k tomu, aby sme príslušníkov menšín dostávali do stredu spoločnosti, pričom na jej okraji musia zostať extrémisti a všetci tí, ktorí ich podporujú.


Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Najčítanejšie

  1. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  2. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  3. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová
  4. Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

    Lucia Matejová
    Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA
  5. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu