Musíme zabrániť neustálej dehumanizácii LGBTI+ ľudí a napĺňať ich právne, spoločenské a psychologické potreby, píše publicista Vlado Rafael.

Ilustračné foto – Raphael Rentner/Unsplash

Celkom nerozumiem požiadavkám niektorých politikov, aby sme vraj nedávnu vraždu mladých ľudí z LGBTI+ komunity na Slovensku zbytočne nepolitizovali. Iste, vražda je stále predmetom vyšetrovania, a na viaceré odpovede si budeme musieť počkať.

No ani po skončení vyšetrovania sa určite nenaplní „zbožné prianie“ Borisa Kollára (Sme rodina), aby sme motiváciou konania „osamelého vlka“ prisúdili iba k nacistickej ideológii. Je namieste hovoriť o potrebnej sociálno-kultúrnej anamnéze skutku páchateľa, ktorý polícia kvalifikuje ako teroristický čin.

Pri hľadaní príčin takéhoto konania zohrávajú významnú rolu neraz politici. Skúsme si to ilustrovať na dvoch koalično-opozičných rivaloch. Kým Robert Fico spoločnosť prostredníctvom svojej nacionalistickej agendy a niekedy až rasistickým a homofóbnym výrokom dlhodobo polarizuje, Igor Matovič jej hodnoty úspešne relativizuje.

Kým Ficova polarizácia nám umožňuje uplatňovať našu schopnosť vymedziť sa voči zlu a bezpráviu, v Matovičovom prípade ide skôr o oslabovanie schopnosti, ktorá nám pomáha vyhraniť sa v základných kultúrno-etických hodnotách a definovať, na akej strane stojíme.

Kým Robert Fico vystupuje so svojou nacionálne socialistickou rétorikou v posledných rokoch skôr uniformne a čitateľne, Igor Matovič vniesol do straníckej a vládnej agendy absolútny chaos. Z pohľadu obrany spoločnosti je prístup Igora Matoviča možno ešte nebezpečnejší, lebo jasné hodnoty rozmazáva. Samozrejme, stále platí, že oba prístupy škodia menšinám a dodávajú odvahu extrémistom.

Na ťahu sú politici a inštitúcie

Politická polarizácia a relativizácia napokon umožnili neonacistom vstup do parlamentu a naďalej posilňujú ich preferencie. Aj takéto konanie vytvára spoločenské podhubie pre Kaliňákovu kauzu Hedvigy Malinovej Žákovej, neprimeranú policajnú raziu v Moldave nad Bodvou, kumulujúcu sa frustráciu veľkej časti spoločnosti a napokon vraždu dvoch LGBTI+ ľudí.

Vždy je potrebné pýtať sa, čo sa dá v takomto prípade robiť a ako podobným skutkom účinne predchádzať. Určite sú dôležité postoje elít, ale tiež správanie sa spoločenských inštitúcií. V otázkach vzdelávania budúcich generácií by preto napríklad bolo dobré vedieť, ako sme na tom s prípravou kurikulárnej reformy a či sa na nej podieľajú aj LGBTI+ ľudia. Tiež je potrebné začať posilňovať ich legislatívne a inštitucionálne postavenie.

Podľa sociálnych psychológov je to práve prijatie a aplikácia kvalitnej antidiskriminačnej (zrovnoprávňujúcej) legislatívy, vďaka ktorej vieme účinnejšie redukovať nenávistné prejavy vo verejnom priestore. Aj preto by mal byť čo najskôr prijatý prinajmenšom zákon o registrovaných partnerstvách.

Ten na jednej strane skvalitní život a naplní základné právne, sociálne či psychologické potreby queer párov. Na strane druhej sa inštitút stane celospoločenskou normou, ktorá môže pomôcť zabrániť permanentnej dehumanizácii LGBTI+ ľudí. Rovnako je potrebné uvažovať o regulácii šírenia nepravdivých informácií a nenávisti (nielen) voči menšinám na sociálnych sieťach.

Zhrnuté a podčiarknuté: Je potrebné aby úsilie politikov a inštitúcií smerovalo v ďalších mesiacoch k tomu, aby sme príslušníkov menšín dostávali do stredu spoločnosti, pričom na jej okraji musia zostať extrémisti a všetci tí, ktorí ich podporujú.


Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na redakcia@romanoforum.sk.

Odoberajte články emailom

    Politika