Probaľinďa dživipen Amerikate, khelelas pro lumakere suťažende, aľe jehbareder loš la hin la fameľijatar Šamorinoste

„Dži akanakes goďisaľuvav the ľikarav peske, savo sas miro dad la daha kamaduno la fameľijaha the sar maškar peste avrisikhavenas o kamiben,“ phenel e khelavňi Simona Doktorová.

Tanečnica Simona Doktorová s dcérou. Foto – archív SD

Slovenskú verziu textu nájdete tu.

O kheľiben peske zakamľa imar sar sas cikňi, andal šov beršendar phirelas pre bazutňi artikavňi škola Šamorinoste, kaj bariľa the mindig dživel.

Keravas le avresave kheľibneskere štilenca le hip-hopostar dži karibikoskere kheľibnende the perel maškar twerkoskere sthovibnarde andre Slovakija. Prekal peskere bišuduj beršende peske phundraďa peskeri kheľibnaskeri škola. „Oda lačho šuňiben te ľidžal le čhaven, pedal save hino kheľiben la pasijaha the lošarel len,“ phenel e Simona Doktorová.

Duj čhona dživelas Miamate the Madridoste pes dochudňa andre finale le lumakeri suťažatar vaš salsakero kheľibneste, aľe paľis avľa pale khere Šamorinoste. „O sune pes mange sajekh čerinen, akanakes hine vortanes zadikhade anglunes pre mira fameľijate the čhavende,“ phenel.

Andro vakeriben ča avrestar avriachaľarel, sar pes dochudňa ko kheľibneste, savo hino dživipen andro multikulturakero foros the sosoke o twerkos tel late nane chandžalo the the šaj le džuvľijenge te šegitinel.

Save leperibena pen sphanden le čhavoripneha?

Sas man but šukar čhavoripen. Amen samas trin čhave, nasigeder mek uľiľa e phen, sava hin ča 11 berš, the vašoda laha na bariľom. Amaro dad la daha amen but kamenas, suduj džene pen but kamenas, the oda sas jekhbareder. Thovenas pen, aj te amenge ňič na chibaľinel, kamenas amenge te del jekhbuter. Denas amenge oda but či materijalnones vaj voďikanes.

Adaďives imar tumen hin duj čhave. Hin vareso le tumare čhavoripnestar, so tumenge akanakes anglunes ľikeren the goďisaľuven but zoraleder?

Dži akanakes goďisaľuvav the ľikarav peske, savo sas miro dad la daha kamaduno la fameľijaha the sar maškar peste avrisikhavenas o kamiben. Andro adaďivesutno vacht pes mindig sikhavel pre oda, aj peske e daj le dadeha arakhen o vacht pedal peste, pedal pherďaripneste vaš peskere sunende the kampeľišagende, soha the kotorestar priačhaďav, the pes mange oda marel oleha, so zadžidžiľom.

Miro dad la daha sas phendones avka pherďarde peskera fameľijaha – amenca, peskere čhavenca-, hoj na rodenas ňič aver. Me oda šunavas avka, hoj jon sas bachtale the amen the oda dičholas lengero baro kamiben. E fameľija len pherďarelas dži ajci, hoj ke bacht lenge na kampelas ňič aver. The me mange paš mire čhavende goďisaľuvav, sar oda bares hin te jel adaj paš lende the pedal lende.

Le save odpheňibnenca tumen sprindžarenas pro tumaro kotoreskero romano avibneste?

Miro dad sas Rom, aľe, žaľate, imar nane maškar amende – lestar man hin romano aviben. Sar somas cikňi, akor oda na šunavas, aľe kana zachudňom te phirel pre bazutňi artikavňi škola, odoj man oleha varekana sprindžarďom. Aver čhave oda chockana zadikhle, kerenas penge olestar pheras, aľe me akor oda but na achaľiľom, pal soste oda džal, kaj ča ke amende pes oda šoha na rozginelas.

Pre amende oda na sas pre elšino dikhiben zadikhadones. Chockana pes sikhade varesave asaďipena, aľe buteres oda na avelas le čhavendar, aľe sig oda rozginenas o dada le dajenca khere the pre ola čhaven oda preanenas.

Me som oleha mištibneha, aňi bi oda na navľaravas, hoj som oleha jekhetaňarďom, bo me oda avka na prindžarav. Dojekh dženo amendar hino manuš, the oda jekh, savo amen hin aviben. The kaj ča me pre oda na merkinavas, ňisar oda na rozginavas, aňi man le miro korkoreskero romano avibneha na šunav te jel „cajchinďi“, aňi miro pašaľipen mange oda na sikhavel jekhende.

Tumen dživen Šamorinoste, andro foros, so hino prindžardo le hamindo ungriko the slovačiko manušipneha. Sar oda šunenas čhavoripneste the sar oda hin adaďives?

Ke amende khere pes mindig vakerelas slovačikones, kaj ča e daj Slovenka the uľiľa Požoňate. O dad sas Šamorinostar the ungrikones džanelas, aľe anglal amende vakerelas sajekh slovačikones. Ungrikones vakerelas andre buťi vaj le amalenca. The pre menade vareso peľa – ungrikones džanav, achaľuvav lake, aľe na džanav laha jekhfeder te vakerel.

Andro miro čhavoripen ala haminde narodnosťa varesar vortanes na šunavas, aľe kana mange zathoďom kheľibnaskeri škola Šamorinoste, akor oleha čalaďom. Savoro so pes čalavelas kheľibnaskere kurzenca vakeravas ča slovačikones – zvičiňibena, internetoskero vebos the iľindones. The chockana chudňom binaveskero merkišagos, hoj bi majinavas te zvičinkerel duječhibengeres, akor the ungrikones.

Tanečnica Simona Doktorová. Foto – archív SD

Pre jekh serate oda šunav sar šukar, kana o manuš pen thoven te ľikerel peskeri čhib, kultura vaj tradiciji, aľe pre aver sera mange na gindinav, hoj oda hino oda drom. Me man ungriko čhibate ňisar na arakhav, visardones, butvar šunav la ungriko muzika, kamav ungriko kultura the chaben. Gindinav, pen hjaba kaj daran, aj te ungriko kultura na odžal avri. Kana pes ľigenela jekhe generacijatar pre aver generacijate, šoha pes oda ačhela.

Kana tumen goďisaľiľan, hoj kamen o kheľiben the kamen leha te buťarel?

Ľikerav goďate, hoj imar kana somas cikňi, but man oda „chudňa“, kana peske ča avka pedal peste khelavas. Me šunavas, sar pes den prekal kheľibneste te del avri avresave šuňibena. Nasigeder, kana avľom andre bazutňi škola, e daj pes phučelas, save odoj hine kružki the akor na sas ňisave peskereskere – amen sas ča jekh bazutňi artikavňi škola.

Kana anglal mande e daj leperďa kheľibnarďi, me somas but lošaľi the paľis andre late daskeci berša phiravas. Odoj sikhľiľom jekhbareder bazutňipena vaš avresave kheľibneskere štilen.

Sas tumen elšibňi karijeratar varesavo vzoros?

Perdal miro elšiňibneste sar somas cikňi man na sas, oda avľa dži akor, kana man sas 13-14 berša. Ačhiľa oda paľikerdones televizijate, kana la bara lošaha dikhavas la suťaža Miliónový tanec. Sas maškar lende avresave khelavne the maškar lende sas mire elšine vzori. Kana imar nasigeder agorisarďom bazutňi artikavňi škola the na sas man kaj te džal dureder, geľom vortanes pal ola khelavnende, save penge zathode peskeri kheľibnaskeri škola. The dureder pes oda avresar čerinelas, vašoda man zathovasvas avresave žanrendar the butere kheľibneskere štilendar. Mindig andre oda štilos varekas arakhľom, peľa mange andro jilo the zadikhavas man lestar vaj latar, vašoda hoj man sajekh kamľom te federisaľol the te sikhľol.

Le profesijonaliko sikhavibnenca tumen zachudňan kana sanas but terňi. Sar oda džanenas te sphandel la školaha the sikhaďipneha?

Elšino bareder bacht, the oda sas deňipen te khelel andro muzikali, man sas imar tel miro sikhľaribneste pro gimnazijoste, kaj man agorutne duj berša sikhľuvavas tel jekhtuno sikhľaribneskero planoste. Me somas but bachtaľi, joj oda mange priačhade the oda mange mištes peľa, vašoda hoj man sas aštipen te thovel pes oleste, so čačes kamav te kerel the avka pes oda deleas te sphandel.

Paš psichologijakero sikhľaribneste pre uči školate ačhiľa talam miro jekhbareder dživipneskero phagipen, kana pes imar o kheľiben le sikhľaribneha na delas te sphandel. Musaj te kerel ajso rozgiňipen – vaj jekh vaj aver – the choc man e psichologija but interesinelas, agorisarďom ča angluno stupňos le učoškolakero sikhľaribnestar, aj te jekhbarder šaj man thovav le kheľibneste.

Jekh vachteste tumen zachudne ta vičinel „twerkoskeri thagarňi“. Sar tumen dochudňan ke ada kheľibnaskero štiloste?

Čačes hoj oda na sas miro avrikidňipen. Bazutnones hoj olestar, hoj man zachudavas avresave kheľibnaskere štilenca, vičinďa man o raper Slipo the DJ Hajtkovič, save kamenas andre peskero nevi giľakero videoklipos o twerkos. Phende mange, hoj penge džanen te sikhavel te dikhel man the paťanas mange, hoj bi oda džanavas te sthovel. Me akor aňi na džanavas so oda twerkos hino. Aľe probaľinďom les, zachudňom les te treňinel the kaj ča tel akorutno vachteste pes olestar andre Slovakija mek ňiko na zachudelas, somas ajsi angluňi.

Šaj bi phenďomas, hoj man oda avka kikidňa. O twerkos pes presikhavel mištes the sar sikhado štilos, kj ča pes leha del lačhes te bonďarel teluno teštoskero kotor. Paľis nasigeder zachudňo o twerkos te sikhavel the sthoďam kombiňimen sikhaďipena le twerkoskere elementenca, save zachudňam te vičinel TWERKout.

Sprindžarďan tumen prekal twerkoste the le bidžaňibnenca? But džene oda na ľikeren sar le kheľibnes the vakeren pal „buľakero čalavibneste“.

Kana elšineste avľa avri leperdo videoklipos the zachudňam o twerkos te sikhavkerel pre avresave avrisikhavibnende, resľom the but bibachťika odpheňibena. Akor somas igen terňi the akor man oda the katinelas, aľe sikra sikrate achaľiľom, hoj oda ča varekaskero dikhiben, savo musaj te achaľol. Baro sas andr´oda, hoj me somas oleha achaľarďi – džanavas, soske man twerkos bavinel the soske oda kerav. Sikra sikrate, kana man oleha imar jekhetaňarďom the miro twerkos pes buter čalaďa andal bare koncertendar the avrisikhavibnendar pro treningi the buťaribnende le džuvľijenca, akor imar našľiľa the bibachťipen.

Tanečnica Simona Doktorová. Foto – archív SD

Zachudňom man le twerkoha paš kurzende, la buťate le džuvľijenca the odoj pen mange preande savore dovodi, pedal savende ľikerav ada kheľibnaskero štilos but lačhes. Oda hino vortanes pal džuvľijengeri zorate, the delas pes šukares te dikhel, sar oda perel pre džuvľijen.

Sar pes oda sikhavel?

Kana avle pre elšino sikhľariben, bares pen ladžanas the korkore anglal peste. Aľe sikra sikrate oda zachudne te lel ke peste, buter penge paťanas, lenas buter paťaviben andre voďi, smiripnarde the arakhle drom ke peste. Oda savoro pes ačhiľa pre ola treningi. O džuvľija sikhľile na ča feder te čalavel, bonďarde peskere tešti the uštade peskere džuvľipen, aľe preanďa pes oda the andre lengere dživipena. Peľa oda pre lengeri kedva, asaben, avrisikhaviben, zorasaľiľa len oda perdal savoreste. Avka oda šunav me – paš twerkoste čačes hoj na džal pal vareso chandžipneste. Hin bares te achaľol les čačes, akor oda šaj le džuvľijenge šegitinel fizikanes the voďikanes.

Andro tumaro foros Šamorín tumen hin peskeri kheľibneskeri škola. Save kheľibnaskere štili odoj sikhaven?

Kaj ča Šamorinoste sas ča bazutňi artikavňi škola the ňič aver, sas man elšines ajso anglaldikhiben, hoj sthovava buteržanroskero kheľibnaskero centros, kaj ela le čhaven the bare dženen aštipen te avrikidel peske andal but kheľibneskere štilendar the čalavibnendar, so pes mange diňa.

Sas amen odoj latinakere-amerikaňika kheľibena, karibikakere kheľibena, hip-hop, pereskere kheľibena aľe the klasikano kheľiben the avresave čaladune štili sar sas joga the pilates. Thovas man, aj o deňipen mi jel čačes hoj baro the mi peske sako arakhel oda, so pes leske jekhbuter pačisaľol.

Pre save le bachťipnendar andal kheľibnaskere suťažendar sar jekhbuter barikaňi?

Talam jekbuter man lošade bachťipena, save resľom la salsaha. Somas pre lumakeri suťaža salsate andro Madrid, kaj man dochudňom dži finale. Odoj sas khelavne, save hine ašunde pal calo lumate the prindžaravas lengere nava. Le manušen, so pen salsaha zachuden, hin but baro manušipen, jon dživen mindig ole kheľibneha, zdžankeren pen, džanen pal peste. Ajse suťaži hine sphandle le avresave festivalenca, oda dživel na ča le treningenca aľe the lengere serendar. Hoj oda šaj zadžidžiľom, sas pedal mande jekhbareder dikhiben.

Ča korkoreskero kheľibneste tumen zachudenas the kheľibnaskero sikhaďipneste. Pre save projektenge tumen jekhebuťarenas?

Buťaravas ko priklados andro teatros Aréna, kaj ačhiľa elšino hip-hoposkero muzikalos Príbeh ulice. Oda sas čudoskero jekhebuťariben, bares mange oda peľa pro jilo the le muzikalos sas baro bacht. But šukar the bachtalo sas the jekhebuťariben le Rytmusoha, oda sas baro avrisikhaviben le twerkoha. Jekhebuťaravas the pro Miss Universe či pro projektoste Let´s Dance, kaj le mire khelavno dženeha šegitinavas te sthovel salsakere choreografiji.

Jekh vachteste probaľinďan te dživel the andro Miami, na cirdelas tumen te ačhol odoj?

But kamavas te probaľinel peske the aver dživipen. Kamľom te džal themeste, kaj oda savoro dživel avresave kheľibneskere štilenca, save kamav, vašoda hoj adi kultura ke amende nane dochudňi. Pal Miamate mange sas phendo lav sar them, kaj pes oda del te zadživel jekhbuter the hiňi odoj igen zoraľi kheľibnaskeri kultura.

Oprethovenas bi vareso, so sas andre Miami sthodo feder sar ke amende?

Pedal manušende, so kamen la salsa, hin andre Miami buter aštipena pes te avrisikhavel. Aľe na somas odoj avka džinďardones, aj te džanav avka mištes te molarel. Duj čhona sas čino, aj te džanav oda te molarel. Aňi peskera kheľibnaskeri škola na arakhľom sig, delas pes mange odoj te phirel ča talam jekh čhon. Ke mande oda sas the pal oda, hoj kamľomas te prindžarel oda them the činoro te dromarel.

Soske pes tumari kheľibneskeri škola vičinel La Suerte? So´oda nav cajchinel?

E La Stuerte cajchinel perdal thovibneste e bacht. But džinďardo vacht somas andre varesavi kheľibnaskeri grupa the kana jekhvar agorisarďom jekh jekhebuťariben, elšine ačhiľom bijo buťate. Vičinde mange jekha agenturatar, bo penge gindinenas, hoj oda numeros andal kheľibnaskeri agentura, kaj angloda khelavas. Kana pen dodžande hoj som imar korkori, mangle vortanes man, či bi vareso na džanavas te sthovel pedal lende. Me oda zachudňom sar zvičiňiben, phenďom mange, hoj džav andr´oda the tel daskeci ďivesende sthoďom nevi grupa, arakhľam amenge varesave renti, cvičinďam elšine kheľibena the kampelas amenge ča nav. The kaj ča oda calo sas pal bachťate, akor ačhiľa La Stuerte – miri kheľibnaskeri grupa the paľis pes avka vičinelas the e škola.

Tanečnica Simona Doktorová s rodinou. Foto – archív SD

Imar san dujvareskeri daj, užaren pal oleste, aj te tumare čhaja džan dureder le tumare drumeha?

Bizo, hoj bi somas bachtaľi, kana bi pen zachudenas le kheľibneha, aľe mukhav oda savoro pre lende. Bares hin, mi peske arakhen vareso, so len lošarela, sar man pherďarelas vortanes o kheľiben. La phureder čha dičhol, hoj la hin talentos, aľe mek pes igen ladžal. Na kamel pes te avriskhavkerel the te sphandel pes le treningenca, mamuj oleste, hoj odoj manca phirel. Lošarav man, vašoda hoj dikhav, hoj oda hin andre late, ča pes musaj činoro te tromaďarel. Mukhav ada savoro pedal late. Kana oda avla the šunela pes pedal oleste, bizo, hoj la mindig andr´oda ľikerava.

Hiňi pedal tumende peskeri kheľibnaskeri škola sar pherďardo suno vaj užaren pav varesoste avreste?

O sune pes andre mande butervar čerinen, akanakes hine sthode anglunes pedal fameľijate the čhavende. Aľe oda čačipen, hoj imar na som ajci kheľibnones čaladuňi the e La Suerte mange paľikerdones sikhľaribneste mindig del sphandľipen le kheľibneha. Oda lačho šuňiben te ľigenel le čhaven, pedal savende hin o kheľiben sar pasija the kerel lenge loš. Oda hino dovodos, soske le kheľibneha zachudňom me korkori the soske lestar zachudňom. Akanakes som le kheľibneha sphandľi the maškaripnestar le aver manušenca – či imar perdal čhavende vaj bare manušende. The avka priačhuvav, oda miro pherďardo suno, savo mindig ľikerel.

Simona Doktorová Dživel the khelel Šamorinoste, hin la duj čhave. Zachudel pes le avresave kheľibneskero štiloha andal hip-hopos dži kamaduňi salsate vaj twerkoste. Sar choreografikaňi jekhebuťarelas pre butere komerťiko bachtale projektende. Resľa the but bachťipena andal kheľibneskere suťažendar ke amende the andre luma, hin la peskeri kheľibneskeri škola La Suerte, kaj pes akanutnones zachudel le čhavengero treningoste.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Najčítanejšie

  1. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  2. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  3. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová
  4. Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

    Lucia Matejová
    Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA
  5. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu