Analytici ministerstva školstva uskutočnili prvý monitoring rizika školskej segregácie na Slovensku. Pokrýva obdobie rokov 2022-2023 a zaviazali sme sa k nemu v Pláne obnovy. Z jeho výsledkov vyplýva, že rizikom segregácie je postihnutých 468 z celkovo 2067 základných škôl. „Nižšia je aj odbornosť vyučovania na (týchto) školách, najmä na druhom stupni,“ píše štát vo výsledkoch výskumu.

Navyše, po nerozvážnej novelizácii školského zákona o národnostných školách a po uvoľnení princípov 3D, ktoré po novom povoľujú financovať z európskych zdrojov výstavbu škôl aj vo vylúčených lokalitách, sa inštitucionálna segregácia rómskych žiakov bude u nás pravdepodobne ešte viac prehlbovať.

Namiesto hľadania skutočných riešení to však vyzerá tak, že rezort školstva sa tento zlý stav snaží prekryť prijímaním PR opatrení, ktoré segregáciu rómskych žiakov systémovo nijako neriešia.

Za dva roky druhá definícia segregácie

Takým napríklad je opäť nová definícia školskej segregácie a desegregačné štandardy, ktorými sa školy majú povinne riadiť vo svojich vzdelávacích programoch a vnútorných poriadkoch.

Prvýkrát zákaz a definíciu školskej segregácie do zákona presadil bývalý minister školstva Branislav Gröhling (SaS) v máji 2023. Exminister po predčasnom odchode z rezortu do parlamentu hrozil, že inak nezahlasuje za novelu školského zákona, čo by ohrozilo vyplatenie peňazí z Plánu obnovy. Za jeho nástupcu Jána Horeckého (KDH) bola preto definícia segregácie uvedená do novely školského zákona.

Súčasný minister Tomáš Drucker sa so svojím tímom rozhodol definíciu po roku zmeniť. Prístup rezortu pri zavádzaní desegregačných postupov je od samého začiatku silno inšpirovaný návrhmi odborných mimovládnych organizácií, napriek tomu je však prvá aj druhá – kozmeticky upravená – definícia školskej segregácie naformulovaná zle.

Zorientovaný čitateľ nových školských dokumentov musí dvíhať obočie, keď číta, čo všetko podľa úradníkov patrí do priestorovej, organizačnej, alebo sociálnej segregácie na školách.

Našťastie, zmätok v pojmoch nijako negatívne neovplyvní výkon školskej politiky. Na druhej strane, ani veľmi nepomôže odstraňovaniu diskriminácie v školách.

Desegregačné pravidlá riešia len jeden typ škôl

Skutočný problém zverejnených desegregačných štandardov spočíva v tom, že iba čiastočne vymenúvajú, čomu sa školy majú v praxi vyhnúť, aby nesegregovali žiakov. Neponúkajú im žiadny návod, ako štandardy dostať do školskej praxe. Ich zavedenie do školského prostredia navyše nie je viazané na získanie finančnej, materiálnej, personálnej či metodickej podpory. Ministerstvo sa odvoláva iba na svoje dve metodické príručky.

Prvú odborníci aj Európska komisia kritizovali okrem iného za to, že za príklady dobrej praxe vzdelávania rómskych žiakov považuje aj segregované školy. Druhá príručka sa síce nazýva metodická, no s metodikou má len málo spoločné. Ide skôr o rezortný materiál, ktorý sa pravdepodobne pokúša ponúknuť systémový, no veľmi nezrozumiteľný pohľad na riešenie segregácie, no konkrétnemu učiteľovi v škole didakticky nepovie nič.

Nové štandardy sa navyše sčasti dotýkajú iba jedného typu školy a to takej, kde sa vzdelávajú rómski a nerómski žiaci. Nie sú určené pre školy v ktorých sa nachádza etnicky a sociálne homogénna segregovaná skupina rómskych žiakov. Štandardy nemajú dosah ani na zriaďovanie sporných špeciálnych a špecializovaných učebných tried a neupravujú vzťahy medzi základnými, špeciálnymi a národnostnými školami.

Rovnako nepostihnú ani zriaďovanie sporných elokovaných pracovísk či výstavbu škôl vo vylúčených lokalitách. A napokon, neriešia ani zriaďovanie umelých školských obvodov, ktoré bránia spoločnému vzdelávaniu.  

Neplatí preto ministerstvom opakovaná téza, že zavedenie povinnej materskej školy rieši segregáciu rómskych žiakov. Nie je to pravda – aj po zavedení týchto desegregačných štandardov budú deti musieť navštevovať materskú školu vo vylúčených lokalitách.  

Rezort teda nepremyslene uvádza do praxe opatrenia, ktoré sú nedostatočne rozpracované a sústreďujú sa iba na jeden typ školy. Odhliadnuc od toho, že sa vzdávajú ambície eticky a ľudskoprávne formovať smerovanie, výkon a kontrolu školskej politiky.

Ministerstvo ani Štátna školská inšpekcia preto naďalej nedokážu vymôcť zákaz segregácie v školskej praxi. Spoluvytvára ju totiž štátna a regionálna politika.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].