Autor je publicista a riaditeľ občianskeho združenia eduRoma
Ministerstvo školstva minulý týždeň predstavilo metodický materiál s názvom Spolu v jednej lavici, ktorý má radiť starostom a pedagógom, ako skoncovať so školskou segregáciou rómskych žiakov. Problém je, že materiál tento problém nijako nerieši, ale ho, naopak, ešte viac prehlbuje.
Podľa rezortu školstva má metodika slúžiť ako podklad pre definíciu budúcich pojmov v školskej legislatíve, ktoré majú chrániť žiakov pred diskrimináciou. Preto ponúka výklad základných pojmov od integrácie cez inklúziu až po (de)segregáciu.
Problém je, že príručka pojmy uvádza bez citácií, odbornej literatúry a zdrojov. Skrátka bez toho, aby rezort vysvetlil, ako sa dopracoval k definícii pojmov, ktoré majú ovplyvniť smerovanie antidiskriminačnej legislatívy v školstve. Nehovoriac o tom, že ich nevysvetľuje v kontexte slovenského vzdelávacieho systému.
Druhý problém príručky spočíva v tom, že odborníkom v praxi neposkytuje žiadne konkrétne rady, postupy, recepty či zamyslenia, ako segregácii správne porozumieť, ako sa jej vyhnúť, prípadne ako sa s ňou v školách účinne popasovať.
Čitateľ sa nemusí príliš namáhať, aby zistil, že materiál obsahuje teoretické kapitoly, ktoré nedávajú žiadnu logiku, postupnosť a zrozumiteľnosť, a to ako v pohľade na problém segregácie, tak aj vo vetných skladbách.
Materiál napokon vychádza z disfunkčného modelu, ktorý poukazuje na to, že problém segregácie vo vzdelávaní spočíva v samotnom dieťati a v jeho rodinnom prostredí, nie v školskom systéme.
Toto konštatovanie potvrdzuje aj fakt, ako ministerstvo v závere svojej príručky propaguje „prípadové štúdie“ škôl, ktoré vraj úspešne vzdelávajú rómske deti v segregovaných podmienkach.
Vraj „prirodzene segregované“ školy
Ide napríklad o školu v Plaveckom Štvrtku, ktorá sa pre segregáciu rómskych detí dlhodobo súdi s Európskym centrom pre práva Rómov (ERRC). Európske centrum pritom prípad segregácie v tejto škole v týchto týždňoch ženie na Medzinárodný súd pre ľudské práva.
V ďalšom prípade ide o vzdelávanie rómskych žiakov v mestskom gete Orechový dvor v meste Nitra. Deti sa tam učia na detašovanom pracovisku základnej školy, do ktorého mesto neposiela školské autobusové spoje.
Podľa ministra školstva je úspešný aj prípad školy v Bystranoch, ktorá vzdeláva rómske deti dokonca v dvojzmennej prevádzke.
Ministerstvo v príručke uvádza, že „prezentuje prípadové štúdie obcí a škôl, ktorým sa bariéry vo vzdelávaní podarilo prekonávať, ale aj takých, ktorým sa to (zatiaľ) nedarí“.
Vôbec sa však nedozvieme, ako sa tieto školy vlastne vysporiadali so školskou segregáciou, ktorá je definovaná ako „akékoľvek neopodstatnené priestorové, organizačné, fyzické alebo symbolické vylúčenie alebo oddelenie od ostatných žiakov a detí“.
Podklad pre investície z eurofondov
Navyše, minister školstva na tlačovej konferencii sám tieto školy verejne obhajuje ako „prirodzene segregované“, kde je segregácia vraj nezvratná, no podľa neho sa v nej darí rómskych žiakov kvalitne vzdelávať.
Po prvé, segregácia je druh priamej alebo nepriamej diskriminácie, ktorá už zo svojej podstaty nie je a ani nemôže byť prirodzená a normálna, a to vo vzťahu k nikomu. Po druhé, segregované vzdelávanie už zo svojej podstaty, ako aj podľa medzinárodných súdnych rozhodnutí, nie je a ani nemôže byť kvalitné.
Tretí problém ministerskej príručky spočíva v tom, že práve podľa nej majú byť v nasledujúcich rokoch na Slovensku minuté milióny eur zo štrukturálnych fondov (Plán obnovy) na vytváranie modelov desegregovaného vzdelávania.
Preto, ak sa v najbližšom čase nepodarí jej okamžité stiahnutie z obehu, ešte viac pokriví pohľad na segregáciu a jej riešenie na školách. Navyše, tento čerstvý ministerský dokument ju bude aj legitimizovať a inšpirovať mestá a obce k jej ďalšiemu šíreniu s podporou financií z Európskej únie.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
