Častokrát som rozmýšľala, čo by nám, rómskej mládeži, mohlo pomôcť k rastu a napredovaniu. Ako malá som snívala o cestovaní a spoznávaní sveta. Ako typické rómske dieťa, ktoré vyrastalo v osade v prísnych podmienkach, som si myslela, že niečo také existuje len vo filmoch alebo v knihách. Veď do svojej 18-tky som sa bála dať si lesk na pery. (Smiech)

Dnes pracujem ako pedagogická asistentka a pracovníčka s mládežou. Pracujem priamo s rómskymi deťmi a som zapojená do rôznych projektov na ich podporu. Vďaka tomu mám jedinečnú perspektívu a môžem pozorovať výzvy, ktorým mladí ľudia čelia. Každý deň vidím, že to nemajú ľahké.

Jedným z najdôležitejších aspektov mojej práce je neformálne vzdelávanie a organizovanie školení a zahraničných výmen pre mládež. Robím to spolu s tímom pod vedením skvelého Michala Šľachtu z Obecného úradu Jarovnice.

Neformálne vzdelávanie poskytuje mladým ľuďom príležitosť rozvíjať si zručnosti mimo tradičného školského prostredia. Organizujeme workshopy a školenia, kde sa mládež učí praktické zručnosti, ako je tímová práca, komunikácia, riešenie problémov či zapojenie sa do oblastí, akými sú fungovanie samosprávy, legislatíva a právo. Tieto aktivity im pomáhajú získať sebavedomie a pripraviť sa na budúce výzvy, čo sa im aj darí a ja som na nich veľmi hrdá.

Jedným z najinšpiratívnejších zážitkov bolo, keď sme s našou skupinou cestovali na desať dní dvakrát po sebe do Poľska na medzinárodný mládežnícky výmenný program. Pre mnohých to bola vôbec prvá príležitosť opustiť Slovensko a spoznať iné kultúry. Bolo pre mňa neuveriteľne obohacujúce vidieť, ako sa otvárajú novým skúsenostiam a nadväzujú priateľstvá s mladými ľuďmi z celého sveta. A hoci niekedy niečomu nerozumeli, dopriali sme im čas, aby sa so všetkým novým poriadne zoznámili.

Neskôr sme spolu v rámci programu Erasmus leteli na päť dní do Bruselu – opäť, bol to ich prvý let. No bol to zážitok aj pre mňa, lebo som mala možnosť sledovať ich pocity a nadšenie. Dokázali sa adaptovať neuveriteľne rýchlo.

Takto som prišla na to, že kľúčom, ako naozaj pomôcť rómskej mládeži, je cestovanie a neformálne vzdelávanie. Podobné skúsenosti žiakom nielenže, rozširujú obzory, ale zároveň im ukazujú, že majú potenciál dosiahnuť veľké veci. A to je začiatok zmeny seba samého.

Na mládeži, ktorá k nám prišla ako prvá, vidíme – ako hovoríme my mladí – neskutočný „glow up“ (osobnostnú premenu, pozn. red.). Preto je dôležité, aby sme ako spoločnosť podporovali podobné iniciatívy a investovali do rozvoja mládeže.

Neformálne vzdelávanie a cestovanie môžu pomáhať prekonávať bariéry a budovať lepšiu budúcnosti pre všetkých, ktorí majú veľké sny, no malé šance.

Dôležitý je však aj postoj rodičov. Nemali by sa báť pustiť svoje deti slobodne cestovať a spoznávať svet okolo. Aj obyčajný výlet vzdeláva. Človek nikdy nevie, čo to v dieťati prebudí.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].