V chudobných komunitách je prostitúcia stratégiou prežitia, ľudia žijúci vo vylúčení potrebujú perspektívu

Reportéri STVR zistili, že mladé dievčatá z vylúčeného prostredia v Trebišove aj naďalej predávajú svoje telá.

Ilustračné foto – Mathias Kerner / Unsplash

V minulých dňoch zarezonovali na sociálnych sieťach na Slovensku aj v Čechách udalosti, ktoré rámcujú postavenie rómskych dievčat z chudobných komunít.

Pomáhajúci profesionáli, ktorí pracujú s ľuďmi v generačnej chudobe, vedia, že prostitúcia je súčasťou životných stratégií všetkých, ktorí stratili vieru a nádej, že môžu žiť lepší a dôstojnejší život.

Chudobní ľudia žijúci na okraji spoločnosti často stratili morálne zábrany, a preto zarobiť si prostitúciou je pre nich len jedna z príležitostí, ako prežiť dnešok. Prostitúcia mladých rómskych dievčat – a možno aj detí – je teda niečo, pred čím netreba zatvárať oči a ani ju odsudzovať. Deje sa, tak ako sa diala aj pred desaťročiami.

Prostitúcia ako sonda do života v biede

Pred pár rokmi sa mi dostala do rúk autobiografia Elišky Tanzer s názvom Vyrástla som v gete. Ide o smutný príbeh mladej ženy, ktorá vyrástla v rómskom gete na východnom Slovensku v rodine prostitútok, sama sa stala obeťou obchodovania  s ľuďmi, aby nakoniec vďaka šťastnej náhode a určite aj vlastnej vytrvalosti unikla z biedy a vylúčenia.

Hlavnej hrdinke sa podarí vyštudovať, postaviť sa na vlastné nohy, žiť život nezávislej ženy a rozpovedať svoj príbeh čitateľom v Británii aj na Slovensku. Je to ťažké, ale inšpiratívne čítanie. Predstavuje sondu do biedy, krutosti a osudov ľudí, ktorí sú schopní predať vlastné deti, len aby sa najedli a vypili si, a tiež aby na chvíľu zabudli, čoho všetkého sa im nedostáva. Príbeh je napísaný surovo tak, aby čitateľ videl všetku tú biedu a úpadok, aby cítil zápach v nose a pachuť v ústach.

Vieme teda, že toto sa v chudobných komunitách deje, že je to súčasť stratégie prežitia, no nemáme riešenia ako z tej biedy von. Samozrejme, teoreticky vieme, že by to malo ísť prevenciou a represiou, ale je to beh na dlhé trate a skutočné riešenie spočíva iba v zlepšení životnej situácie komunít. Treba však opakovať, že prostitúcia nie je súčasťou rómskej kultúry, ale je dôsledkom marginalizácie.

Rómske dievčatá pri cestách v Trebišove

Verejnosť je citlivejšia voči detskej prostitúcii, no keby pre tento typ obchodovania s ľuďmi neboli klienti, nebola by ani ponuka. V marci 2025 kriminalisti v Českej republike odhalili prípad rozsiahlej detskej prostitúcie v Ústí na Labem, ktorý sa týkal najmenej dvanástich dievčat vo veku od 10 rokov.

Na problémy dlhodobo upozorňovali samotní Rómovia,  tiež žijúci vo vylúčenej mestskej časti Předlice. Iniciovali aj protest a vyšli do ulíc s transparentmi. Poukazovali na fakt, že lokalita je v hľadáčiku nemeckých sexturistov a kamionistov z celej Európy. Zložitým vyšetrovaním a dokazovaním sa nateraz podarilo obviniť jednu osobu. Medializácia však môže byť v tak citlivej téme dvojsečná zbraň.  

Na Slovensku sa témou zaoberala relácia verejnoprávnej STVR Reportéri z 26. mája 2025. Novinári v reportáži z Trebišova po roku ukázali, že prostitúcia je v meste naďalej prítomná. Kým pred rokom zaznievali zo strany ministra školstva ale aj primátora vyjadrenia, že je to neprípustné, po roku sú už zdajú byť miernejšie.

Reakciou aktivistu a predsedu občianskeho združenia Centrum príležitostí Valaská Ivana Maka bola výzva otvorená pre rómskych politikov, lídrov a priateľov. Signatári v nej upozorňujú na to, že prostitúcia rómskych dievčat nie je „fikciou, ale tvrdou realitou“ a vyzývajú poslancov parlamentu, prezidenta Petra Pellegriniho a splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška, aby konali.

Vo vypuklých prípadoch by bola na mieste už aj represia, pretože nechať veci ísť samospádom a zatvárať si pred tým oči nič nerieši. Výzva Ivana Maka môže naštartovať okrúhly stôl, diskusiu na túto tému a snáď aj vyšetrovanie.

Prevencia by však mala byť súčasťou programov poskytujúcich terénne sociálne služby, zdravotnú osvetu, a tiež prácou miestnych občianskych hliadok. Treba si uvedomiť, že v teréne je niekoľko tisíc pomáhajúcich profesionálov, platených z eurofondov.

Vylúčení ľudia potrebujú perspektívu

Chudoba nemá etnicitu. Chudoba ide ruka v ruke s patológiou – netreba sa tváriť, že to tak nie je. Dôsledkom sociálneho vylúčenia je aj strata očakávaní na šťastne prežitý život. Životné stratégie sa redukujú iba na tu a teraz. V takej situácii neexistujú úvahy, čo bude o rok alebo o päť rokov.

Ľudia vo viacgeneračnej chudobe preto potrebujú životné perspektívy, ktoré sú uveriteľné, dosiahnuteľné a ponúkajú reálnu zmenu. Je to pre spoločnosť náročná výzva, ale netreba na ňu rezignovať. Nateraz bude stačiť, ak sa témou budú zaoberať kompetentní.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Najčítanejšie

  1. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  2. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  3. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová
  4. Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

    Lucia Matejová
    Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA
  5. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu