Piatok, 20. november 2014 bol dňom, ktorý sa „navždy zapísal do histórie“ budimírskej základnej školy. Odvtedy sa totiž volá po generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

„Čestný názov ministerstvo zapožičiava len školám, ktoré dlhodobo dosahujú veľmi dobré výsledky vo výchovno-vzdelávacej práci,“ stojí na webe školy. V ten rok boli jej žiaci nadpriemerní v deviatackom testovaní slovenčiny, len o trochu horšie obstáli v matematike.

Budimír leží desať minút cesty autom o Košíc, žije v ňom asi 1200 obyvateľov. Tamojšia základná škola je spádovou pre deväť okolitých obcí, navštevuje ju vyše 500 žiakov.

Je ráno 29. júna, deň pred koncom školského roka. Riaditeľka Jana Bavoľárová sedí vo svojej kancelárii pred obrazovkou počítača. Už minulý týždeň bol pre ňu v škole hektický, navyše musela ísť na služobnú cestu.

Práce vyše hlavy má aj teraz. Rozhovor s Romano fórom príležitostne prerušia kolegovia s urgentnou agendou. Školu čaká odovzdávanie vysvedčení, odmeňovanie tých najlepších, a tiež prerozdelenie 12 rómskych žiakov z tzv. vyrovnávacej triedy medzi ostatné deti.

Dvanásť školákov potrebuje dohnať zameškané

Dediny okolo Budimíra sú domovom pre rôzne národnosti, medzi nimi aj pre Rómov. Atlas rómskych komunít uvádza, že v neďalekých Kráľovciach žije 30 až 40 percent Rómov; v susednom Chrastnom je podiel Rómov do 30 percent a v Beniakovciach do 20 percent.

„V bežnom školskom roku k nám rómske deti prichádzajú už od prvého ročníka,“ začína rozprávanie riaditeľka. „Od začiatku prebieha proces začleňovania do kolektívu triedy a tieto deti fungujú (spolu s nerómskymi deťmi, pozn.) veľmi pekne.“

Malotriedky sa, žiaľ, zmenili na čisto rómske.

Niektorí žiaci sa k nim však dostanú až po prvých štyroch rokoch. Dve z okolitých obcí majú totiž vlastné „malotriedky“ – prvý stupeň zvládnu odučiť samy. Bavoľárová hovorí, že tieto malé školy sa časom, bohužiaľ, zmenili na „čisto rómske“.

Na začiatku školského roka 2020/2021 – teda po prvej vlne pandémie – malo 12 deti z týchto škôl nastúpiť do piateho ročníka v Budimíre. Pre tamojší kabinet to bola výzva. Vedeli totiž, že títo noví žiaci mali počas dištančného vzdelávania problémy, pre ktoré čo-to zameškali.

Pandémia: tisíce detí bez vyučovania na diaľku

Medzičasom je dostupných viacero výskumov, ktoré ukazujú, o čo všetko prišli školáci kvôli koronavírusu. Podľa prepočtov Inštitútu vzdelávacej politiky nebolo do vyučovania na diaľku zapojených 52-tisíc žiakov základných a stredných škôl – a to len počas prvej vlny.

128-tisíc žiakov bolo odrezaných od vzdelávania cez internet, veľká časť z nich sa zrejme učila cez doručovanie pracovných listov. Učitelia sa zhodli na tom, že dištančné vzdelávanie je oproti štandardnému fungovaniu v triedach menej efektívne.

Najviac pandémia dopadla na žiakov zo sociálne slabého prostredia. Prieskum eduRomy z jari 2020 zistil, že okrem známych bariér ich pri učení limitovalo aj vzdelanie rodičov. Často sami nerozumeli zadaniu a nevedeli preto pomôcť svojmu synovi či dcére.

Podobné ťažkosti opisuje riaditeľka Jana Bavoľárová pri 12 žiakoch, ktorých mali po prvej vlne vziať do piatej triedy. Mnohým rodinám chýbala technika, aby mohli dieťa pripojiť online. Navyše, školy miestami tápali, čo a ako majú robiť – systém sa nastavoval za pochodu.

„Vedeli sme, že to bude chcieť čas, aby sme ich dostali na úroveň našich ostatných detí – piatakov,“ vysvetľuje. Rozhodli sa preto, že pre nich vytvoria tzv. vyrovnávaciu triedu.

Vyrovnávacia trieda so špeciálnou podporou

„Potrebovali sme dohnať ten jeden školský rok,“ hovorí riaditeľka. Zdôrazňuje, že o tom rozmýšľali dlho, aby to nepôsobilo tak, že chcú deti segregovať.

Štát v „Revízii výdavkov na skupiny ohrozené chudobou“ upozorňuje na to, že priestorová koncentrácia a vyčleňovanie rómskych detí sú zakázané, no napriek tomu sa dejú.

„Veľmi jasne sme si zadefinovali ciele a dôvody, prečo to robíme takto. Komunikovali sme ich v kolektíve s tým, že na konci roka prehodnotíme, či sa nám tieto ciele podarilo splniť.“ Ak by žiakov dotiahli na zameškanú úroveň, plánovali ich integrovať medzi ostatných. 

52-tisíc žiakov nebolo počas prvej vlny zapojených do vyučovania na diaľku.

Dávali si pritom záležať na tom, aby triedu neoznačovali ako „rómsku“. Nechceli, aby si takýto pohľad osvojili učitelia alebo deti.

Dvanásti takmer-piataci dostali špeciálnu podporu inkluzívneho tímu, okrem iného asistentku, ktorá tu bola len pre nich. 29. júna, v deň, keď sa Bavoľárová rozprávala s Romano fórom, už bolo jasné, ako táto snaha dopadla.

Vzdelanostne hore, výchovne dole

„Tá trieda nabehla úžasne. Jedno dievčatko je tam s čistými jednotkami, tá bude na konci školského roka ocenená. Ostatní žiaci majú výborné výsledky – dvojky, trojky. Žiadne prepadávanie,“ teší sa riaditeľka a hodnotí, že svoj cieľ dosiahli.

„Máme tie deti tam, kde sme ich akademicky chceli mať. Nastal čas zvážiť prerozdelenie piateho ročníka a to ideme teraz urobiť.“ Dvanástich rómskych žiakov sa chystajú začleniť medzi ostatných. „Vlastne tým aj počtovo vyrovnáme triedy, pretože dve sme mali po 30 detí a jedna trieda bola s 12 žiakmi,“ rozmýšľa nahlas Bavoľárová.

Vyrovnávací rok im ukázal ešte čosi iné. Počas neho zažilo Slovensko druhú vlnu pandémie, deti sa od októbra 2020 do jari 2021 učili dištančne. Až potom si sadli späť do lavíc.

„Ale keď sa nám vrátilo tých dvanásť žiakov, nedokázali spolu dobre fungovať a kooperovať. Bolo to veľmi náročné. Hoci išli akademicky hore a vzdelávacie výsledky mali výborné, výchovne nám išli veľmi dole,“ hodnotí riaditeľka.

Sila integrácie

Pripisuje to aj tomu, že počas lockdownu škola nemohla byť tak často v kontakte s rodičmi ako zvyčajne. No to nie je celé vysvetlenie. 

„Podľa môjho názoru malé deti nerobia medzi sebou rozdiely. Nevnímajú tú inakosť, berú sa také, aké sú. To, že sa navzájom posudzujú a povedia druhému, že ty si Róm, majú väčšinou z domu. Tak počujú rozprávať rodičov,“ myslí si Bavoľárová.

Hovorí, že v škole sa snažia viesť žiakov k tomu, aby sa napriek inakostiam rešpektovali. „Keď k nám deti prídu už v prvom ročníku, pekne nám to potom pokračuje. Vieme ich v tomto duchu posúvať ďalej.“

Aj táto skúsenosť – že deti v zmiešaných triedach takéto problémy so správaním nemali – ich utvrdila v rozhodnutí prerozdeliť dvanásť žiakov z malotriedok medzi ostatných.

Témy inkluzívneho vzdelávania prinášame v rámci vzdelávacieho projektu Inschool, ktorý na Slovensku realizuje Rada Európy a Európska komisia v spolupráci s občianskym združením eduRoma.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].