Často sme nerozumeli úlohám, bol to stratený rok. Rómski školáci opisujú, ako prežívali lockdown
Ministerstvo školstva chce 17. augusta oznámiť, ako budú fungovať školy od septembra. Úradníci by mali určiť pravidlá pre vyučovanie v triedach počas rôznych fáz pandémie. Mali by tiež povedať, za akých okolností bude potrebné prejsť na online výučbu.
Minulý školský rok strávili žiaci základných a stredných škôl niekoľko mesiacov v izolácii. So spolužiakmi a učiteľmi boli v kontakte len na diaľku cez videohovory.
Pedagóg a psychológ Miron Zelina v rozhovore pre Romano fórum povedal, že lockdown má na deti oveľa väčší dopad, než len ten, že zameškali látku. Mnohé pociťovali z izolácie strach, úzkosť či depresie.
„Chcem ale ešte zdôrazniť tretiu oblasť. Deťom sa veľmi narušil režim dňa, to znamená disciplína, poriadok a pocit istoty. Že v určitý čas chodia do školy, obedujú, potom prídu domov, v určitý čas sa hrajú a učia,“ uviedol Zelina.
Ako ale prežívali zatvorené školy samotné deti z vylúčených komunít? Zvládali sa učiť pomocou pracovných listov? Čo im to dalo, čo vzalo? A mali počas týchto mesiacov vôbec z niečoho radosť?
Romano fórum oslovilo štyroch mentorov, ktorí dlhodobo doučujú rómskych žiakov a požiadalo ich, aby sa na to deti a ich rodičov opýtali.
Sebastián, 12 rokov, Spojená škola sv. Mikuláša v Prešove
Bez učiteľov a spolužiakov to bolo zlé. Najviac mi chýbali kamaráti na futbal. Najťažšie bolo vypracovať domáce úlohy, keď som to nemal vysvetlené učiteľom, a tiež hovory cez Zoom.
Tešil som sa, že nemusím skoro ráno vstávať, niekedy som aj zaspal na online hodinu. Naučil som sa násobilku a lepšie pracovať na počítači – najmä zvládať videohovory s učiteľmi.
Najťažšie bolo, keď mi učiteľ nevysvetlil domáce úlohy.
Keď sa opäť otvorili triedy, tešil som sa, že stretnem kamarátov, spolužiakov a niektorých učiteľov. A mal som radosť, že sa môžem pohybovať vonku.
Kristína, 4. ročník, Základná škola Komenského Sabinov
Domáce učenie bolo pre mňa horšie, ako učiť sa v škole. V škole nám poradili učitelia. Doma sme sa museli sami naučiť učivo a potom písať domáce úlohy. Bolo toho dosť veľa.
Do učenia doma som sa musela prinútiť. Najťažšie bolo písanie testov a vypracovanie pracovných listov. Nie vždy som mala internet. Navyše, nevidela som dlho spolužiakov.
Nie vždy som mala internet, aby som sa mohla učiť.
Celkom dobré bolo, že som nemusela chodiť do školy a bola často s rodičmi. A naučila som sa pracovať s internetom. Keď sa však školy otvorili, tešila som sa na učiteľov a kamarátov.
Patrik, 12 rokov, Základná škola Červenica
Počas lockdownu sme sa aj so sestrou učili, ale často sme nerozumeli úlohám. Pomohli nám mentori, keď sme za nimi prišli.
Každé ráno som vstal, ako keby som mal ísť do školy, no sedel som doma s rodičmi a nudil sa. Chýbala mi partia v triede.
Radosť mi robilo, keď sme sa hrali vonku s kamarátmi na divadlo a chodili do lesa. Keď sme sa mohli vrátiť do tried, veľmi som sa tešil a vstal skoro ráno.
Dušan, 14 rokov, Základná škola v Hrabušiciach (odpovedala mama)
Bolo to veľmi ťažké a náročné. Prežili sme asi najťažšie obdobie, nie každý si to vie predstaviť. Prekonali sme koronu, no bohužiaľ nie všetci členovia rodiny. Bez slov odišla naša mama, svokra a babka.
Najťažšie bolo asi učenie sa s deťmi, vysvetlenie učiva žiakovi siedmeho ročníka. Na veľa veci som aj ja sama zabudla, najmä z matematiky. Niečo som si musela pozrieť na youtube, aby som to pochopila a vedela vysvetliť synovi.
Deťom ten lockdown nedal nič, skôr im vzal rok školy. Bol to rok bez poriadneho výkladu učiva. Najťažšie bolo pre nich samotné učenie sa na diaľku a neistota, či pochopili zadanie a robia správne domáce úlohy.
Naučili sme sa navzájom viac komunikovať a viac si pomáhať.
Najväčšiu radosť im robil pocit, že majú „prázdniny“, že nemusia skoro ráno vstávať do školy a nemajú toľko povinností ako obvykle.
A čo sme sa za ten čas naučili? Predovšetkým, že najdôležitejšie je tráviť voľný čas s rodinou. Naučili sme sa navzájom viac komunikovať a viac si pomáhať.
Syn sa veľmi tešil späť do školy, hlavne na kamarátov, spolužiakov a učiteľov. Deti sa už doma nudili, preto sa tešili dokonca aj na písomky.
Matej, 2. ročník, Základná škola ul. 17. novembra, Sabinov
Radšej chodím do školy. Nie je dobré učiť sa doma, bolo to ťažké. Učitelia vedia lepšie vysvetliť úlohy. Sám som ich niekedy vypracovať nevedel.
Nebolo nič, čo by mi na lockdowne robilo radosť. Bolo mi smutno za spolužiakmi. Naučil som sa však čítať, písať a počítať. Keď sa škola opäť otvorila, tešil som sa do nej. Bol som dlho doma.
Natália, 11 rokov, Základná škola Červenica
Počas lockdownu som sa učila, ale niekedy som nerozumela zadaniu v pracovnom liste. Nevedela som tak, či ho vypĺňam správne. Škola mi chýbala.
Radosť mi robilo, keď som doma pomáhala mamke. Chodila som na vodu do lesa a hrali sme sa na filmy. Keď som počula, že škola je už otvorená, skoro som odpadla od radosti 😊.
Daniela, 12 rokov, Základná škola Kúpeľná v Prešove
Keď boli školy zatvorené, bolo to zlé, najťažšie boli online hodiny. Najväčšou radosťou pre mňa bolo, že som mohla dlhšie spať. Musela som však pripravovať jedlo pre mladšiu sestru.
Chýbal mi dokonca aj môj učiteľ!
Neskôr, keď školu opäť otvorili, som sa tešila, že môžem ísť do nej pešo cez mesto. Samozrejme, chýbali mi spolužiaci, ba dokonca aj môj učiteľ!
Veronika, 13, rokov, Základná škola v Červenici
Učili sme sa z pracovných listov, ktoré nám nosili zo školy. Stávalo sa ale, že sme nerozumeli zadaniu úloh, a tak sme listy nevedeli vypracovať. Niekedy nám s tým pomohli rodičia, no občas nerozumeli ani oni.
Zo zavretej školy sme sa tešili len zo začiatku, neskôr nám už chýbala. Celkovo sme sa učili menej. Nemali sme toľko vedomostí, ako keď sme chodili do školy. Chýbala mi naša pani učiteľka.
Učili sme sa menej a mali menej vedomostí, ako keď sme chodili do školy.
Radosť mi robilo, keď sme sa doma hrali a pomáhali rodičom s domácimi prácami. Tešila som sa však na spolužiakov, učiteľku a školu.
Ondrej, 10 rokov, Základná škola v Hrabušiciach (odpovedali rodičia)
Bez výkladu učiteľa to bolo veľmi ťažké. Syn niekedy nepochopil učivo a nechcel so mnou pracovať.
Zatvorené triedy mu nedali nič, skôr mu vzali rok života v škole. Najviac mu chýbali spolužiaci a každodenný režim. Najťažšie pre neho bolo vrátiť sa po takom dlhom čase späť do triedy.
Chýbal mu každodenný režim.
Najväčšiu radosť mu počas lockdownu robilo, že nemusel chodiť každý deň do školy. Nemusel ráno vstávať, mohol pozerať televíziu a venovať sa svojim domácim aktivitám. A hlavne nemusel ísť skoro spať a učiť sa.
Späť do školy sa mu nechcelo. Vedel, že ho bude čakať veľa povinností a bude musieť dobehnúť učivo. Najviac sa tešil na kamarátov.
Texty spracovalo Romano fórum na základe odpovedí detí na jednotlivé otázky.
