Novinár Slavo Kalný v knihe reportáží Cigánsky plač a smiech (1960) venuje pozornosť aj historickým udalostiam. Pobedimský pogrom mu nemohol uniknúť o to viac, že po tridsiatich rokoch od masakru mal ešte stále šancu stretnúť jej aktérov – poškodených aj agresorov.

Kalný popisuje udalosti dramatickejšie, než ich neskôr opísali iní bádatelia. Fabuluje príbeh, v ktorom osoby majú svoj charakter a Rómovia sú nielen obeťami, ale možno majú podiel na zlých vzťahoch v obci. Pripúšťa fakt, že spolužitie bolo dlhodobo zlé a dedinčania sa Rómov chceli zbaviť. Dávno predtým, než k pogromu došlo, ich chceli vysťahovať na Žitný ostrov alebo kamkoľvek inam.

Reportér si však všíma, že dedina bola silne národne orientovaná a dve tretiny zastupiteľstva vrátane starostu boli členmi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS).

Čo sa vlastne 1. októbra 1928 v Pobedime stalo?

Rómov bili hlava-nehlava

V deň hodov sa obyvatelia obce – muži – dohodli, že dajú obyvateľom rómskej osady „príučku“. Stretli sa v miestnej krčme, kde si pravdepodobne dohodli postup, a ozbrojili sa, čím kto mohol. Niekto mal poľnohospodárske náradie, iní chladné zbrane a niektorí dokonca aj strelné zbrane. Potom v rojnici prišli do rómskej osady, kde sa už obyvatelia uložili na spánok. Vtrhli do obydlí a bili Rómov hlava-nehlava. Na konci tejto krvavej „návštevy“ zostalo šesť mŕtvych, desiatky zranených a zničené domy.

Keď do dediny na druhý deň prišli četníci, našli v osade spúšť, ale na strane dedinčanov bolo iba veľké mlčanie. Nikto vraj nič nevidel, nikto nič nepočul, nikto nič nevedel.

V súčasnosti vieme, že vyšetrovací spis mal stovky strán a nakoniec sa predsa len podarilo odhaliť hlavných aktérov. Vyšetrovaných bolo 40 osôb, 21 z nich vzali do vyšetrovacej väzby a štyria boli obžalovaní ako hlavní vinníci.

Kalný ich opisuje takto: „Alojz Brandstätter, pôvodom z Moravy, stolár a veliteľ hasičského zboru v Brunovciach; Gejza Miklovič-Dvorský, zámožný roľník; Cyril Melicher (Gajdošech-Facinam), zámožný rolník; Jozef Miklovič-Miškoviš, mlynár“.

Noviny živili vášne

Súd sa konal pomerne rýchlo, prvé pojednávanie sa uskutočnilo 9. februára 1929 v Trenčíne. Prípad vzbudil veľkú pozornosť a vášne živila aj vtedajšia tlač. Predovšetkým noviny Slovák vykresľovali páchateľov ako obete. Je to pochopiteľné, lebo v zákulisí tohto prípadu zohrala významnú úlohu Hlinkova slovenská ľudová strana a noviny Slovák boli jej tlačovým orgánom.

Úlohou novín bolo vykresliť Rómov ako neprispôsobivých asociálov, strpčujúcich život bohabojným Slovákom. Noviny napísali: „Títo nomádi sú pliagou nielen Pobedima, sú pliagou celého Slovenska. Cigánsky element, taký, aký je dnes, je skutočne vredom na tele nášho sociálneho života, ktorý treba riešiť radikálnym spôsobom. Faktom je, že i v pobedimskom prípade boli provokatívni Cigáni, čo vinu pobedimských gazdov zmierňuje.“

Na zaangažovanie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany do prípadu poukazuje aj právne zastupovanie obvinených. To prevzal Dr. Ján Galla. Išlo o renomovaného bratislavského advokáta a právnika, ktorý sa do slovenskej histórie zapísal ako kľúčový obhajca v politicky najcitlivejších procesoch medzivojnového Československa. V roku 1929 obhajoval Vojtecha Tuku, vtedajšieho poslanca a podpredsedu ľudovej strany, obvineného z vlastizrady a špionáže v prospech Maďarska. Proces sa síce neskončil v Tukov prospech, ale Galla mal možnosť prezentovať sa. K jeho popularite prispel aj fakt, že sa vzdal odmeny a pre stranu pracoval pro bono.

V druhom veľkom prípade, obhajobe páchateľov z Pobedimu, sa mu pre obvinených podarilo dosiahnuť mimoriadne nízke tresty. Argumentáciu postavil na vykreslení zlého spolužitia a de facto na premise, že obete si takéto správanie zaslúžili. Táto argumentácia sa nám môže zdať absurdná, ale v tom čase zabrala. Jozef Miklovič dostal trest väzenia dva roky a tri mesiace, ostatní traja po dva roky. Dr. Ján Galla údajne dostal za proces odmenu 50-tisíc korún, na ktorú sa zrejme vyzbierali aj sympatizanti Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Keď ideológia zvíťazí nad právom

Pobedimská tragédia a následný proces nás odkazujú na to, ako dokážu predsudky, politický vplyv a obratná obhajoba ohnúť spravodlivosť. Ukazujú aj nebezpečenstvo situácie, keď ideológia zvíťazí nad právom.

Ak chceme zabrániť opakovaniu podobných zlyhaní, musíme o nich hovoriť otvorene, pretože história bez reflexie má tendenciu vracať sa v nových, no rovnako nebezpečných podobách.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].