Michal Zálešák pracoval ako právny konzultant Európskeho centra pre práva Rómov na prípade zbitých Rómov z Moldavy nad Bodvou. Centrum ich zastupovalo pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Štrasburský súd minulý týždeň rozhodol, že Slovensko musí ôsmim obetiam policajnej razie z júna 2013 zaplatiť odškodné 110-tisíc eur.

„Boli zbití, následne boli ich výpovede spochybňované, boli označovaní za klamárov a osoby s rómskou mentalitou, niektorí boli dokonca obvinení z krivých obvinení voči policajtom,“ opisuje Zálešák, čomu všetkému poškodení Rómovia čelili.

„Toto je ťažko možné nejako odčiniť. Pozitívne je, že sa to ukončilo a vláda sa ospravedlnila,“ hovorí.

Vo štvrtok 2. júna Európsky súd pre ľudské práva schválil zmier medzi ôsmimi obeťami policajnej razie v Moldave nad Bodvou a slovenskou vládou. Rozhodol tiež, že vláda musí dotknutých Rómov odškodniť. Prečo ministerstvo spravodlivosti pristúpilo na zmier?

Predchádzali tomu rokovania medzi ministerstvom, sťažovateľmi a Európskym centrom pre práva Rómov ako ich zástupcom. Oporným bodom bol rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo septembra 2020 v súvisiacej veci.

Tento rozsudok sa týkal dvoch sťažovateľov, ktorí boli poškodenými z razie v Moldave nad Bodvou. Zastupovala ich Poradňa pre občianske a ľudské práva.

Súd vtedy konštatoval porušenie ich práv. Jednak pokiaľ ide o samotný zásah, pretože podľa súdu nebolo vyšetrené, či pri razii nemohol zohrávať úlohu rasový motív. Boli totiž náznaky alebo dôkazy, že podobné akcie sú vykonávanie častejšie v lokalitách, kde žijú segregované rómske komunity.

A potom, súd našiel aj porušenie práv zbitých Rómov pri vyšetrovaní. To bol teda oporný bod pri rokovaniach. Do detailov však ísť nemôžem, pretože sú dôverné.

To, že zásah bol neprimeraný a neoprávnený, konštatovala ombudsmanka už v roku 2013. Trvalo ďalších deväť rokov, kým sa zbití Rómovia domohli spravodlivosti. Čo to hovorí o právnom štáte na Slovensku?

Nezovšeobecňoval by som to, je to skôr symptomatické vo vzťahu k policajným zásahom v rómskych komunitách.

Vo viacerých prípadoch došlo k rovnakým okolnostiam, keď ľudia zo segregovanej komunity utrpeli po zásahu polície zranenia. Následne sa to dostalo do rúk policajnej inšpekcie a poznám azda len jediný prípad – Vrbnicu, keď vôbec došlo k vzneseniu obvinenia aspoň voči niektorému zo zasahujúcich policajtov.

Aj keď existujú dôkazy ako napríklad video, neskôr je tvrdené, že záznam je vytrhnutý z kontextu a nezobrazuje celý zásah. To sa už stalo niekoľkokrát. Pochybenia následne nevidí ani prokuratúra.

Je to taký začarovaný kruh a vždy sa to dostane pred Európsky súd pre ľudské práva, ktorý už vo viacerých prípadoch konštatoval, že došlo k porušeniu práv ľudí z týchto komunít.

Aj prípad z Moldavy teda vypovedá o tom, že asi u nás nefunguje dostatočná prevencia pred tým, aby sa takéto zásahy neopakovali. A tiež o tom, že orgán, ktorý ich neskôr vyšetruje, nie je nezávislý a nestranný. 

Je zmier potvrdený ESĽP definitívnou bodkou za týmto prípadom?

Ak Slovenská republika zaplatí uvedenú sumu, tak to tak bude. Ak by nezaplatila, potom by sa prípad opäť otvoril.

Mali ste už šancu hovoriť s dotknutými Rómami z Moldavy? Ako vnímali štvrtkové rozhodnutie ESĽP?

Hovoril som s nimi. Čiastočne to vnímali pozitívne, ale istým spôsobom to pozitívne nemôžu spätne vnímať už nikdy.

Boli zbití, následne boli ich výpovede spochybňované, boli označovaní za klamárov a osoby s „rómskou mentalitou“, niektorí boli dokonca obvinení z krivých obvinení voči policajtom. Toto je ťažko možné nejako odčiniť. Pozitívne je, že sa to ukončilo a vláda sa ospravedlnila.

Vláda v ospravedlnení obetiam uviedla, že tento prípad je pre štát záväzkom, aby sa podobné zlyhania neopakovali. Zmenilo sa systémovo niečo vo fungovaní polície, čo by dávalo takúto záruku?

Asi nemám prehľad o všetkých vnútorných predpisoch polície, ale nemám vedomosť o tom, že by sa niečo konkrétne zmenilo. Úrad inšpekčnej služby ostal rovnaký, stále je súčasťou Policajného zboru. Stále nie sú používané ani kamery.

Zachytil som, ako minister vnútra povedal, že voči ich noseniu je odpor z radov policajtov. Že sa to niekomu nepáči, však podľa mňa nie je dostatočný dôvod. Tie kamery sú aj na ochranu policajtov. Ak je všetko s kostolným poriadkom, nemajú prečo proti tomu namietať.

O zlyhaniach pri zásahu hovorila vláda, pomenovali ste ich aj vy. Bol za nich niekto potrestaný?

Neviem o takom prípade a pochybujem, či za to niekto niekedy potrestaný bude. Podľa mňa má zodpovednosť najmä ten, kto plánoval policajné akcie 100. Muselo by sa interne vyšetriť, prečo boli disproporčne zameriavané na lokality, kde žijú rómske komunity.

Neverím, že sa to stane, rovnako ako neverím, že bude vyvodená individuálna zodpovednosť zasahujúcich policajtov, a to hoci boli označení. Tí, čo ich označili, boli naopak obvinení z trestného činu krivého obvinenia.

Prečo tomu neveríte?  

Mám tomu problém veriť, lebo mám skúsenosť aj z iných prípadov, kde bola dôkazná situácia ešte silnejšia. Keď sa v budúcnosti niečo podobné zopakuje, som si na 99 percent istý, že sa to opäť zahrá do autu.

Z mojej skúsenosti sa takéto prípady často vyšetrujú spôsobom, že sa zhromaždí dostatok dôkazov na to, aby vzniklo čo najviac rozporov. Vyšetrovanie sa sústreďuje na rozpory a nie na to, či sa stal trestný čin a kto ho spáchal.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].