Úrad komisára pre deti inicioval stretnutie so všetkými zástupcami politických strán, ktoré majú šancu dostať sa po voľbách do parlamentu. Medzi prvými pozvanými boli aj extrémisti z Republiky, za čo si úrad vyslúžil kritiku zo strany verejnosti.
Úrad napokon uverejnil na svojej sociálnej sieti vyjadrenie, v ktorom konštatuje, že má legitímny mandát presadzovať práva a hájiť záujmy detí, nezávisle a nestranne realizovať všetky opatrenia, a to naprieč politickým a odborným spektrom.
Ak sa komisár pre deti vykrúca, že účelom jeho nedávneho rokovania s extrémistami z Republiky neboli politické a ideologické otázky, ktoré by mohli vyvolať obavy z ohrozenia demokracie a ústavných slobôd, tak dobrovoľným pozvaním extrémistov do Úradu komisára tieto obavy ani trochu nerozptýlil. Vieru v tvrdenie komisára, že s predstaviteľmi Republiky sa stretol čisto na odbornej úrovni v oblasti ochrany práv detí, ponechajme na fantázii čitateľa. Zdôraznime fakt, že žiadny zákon, ani legislatíva či samotný štatút Úradu komisára Jozefa Mikloška nenúti, ani mu neodporúča stretávať sa s extrémistickými politickými stranami.
Rovnaký štatút ako pre komisára pre deti platí aj pre komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Neviem si predstaviť, že by komisárka Zuzana Stavrovská pred voľbami dobrovoľne pozvala do svojho úradu fašistov, aby s nimi odborne prerokovala situáciu ľudí so zdravotným znevýhodnením. Mimochodom, práve oni museli medzi prvými čeliť zverstvám holokaustu, ktorý viacerí predstavitelia Republiky v minulosti spochybňovali. Politická strana má vo svojich radoch súdom právoplatne uznaného rasistu, jej predvolebné slogany a bilbordy sú protirómske a protimenšinové. Ide napokon o stranu, ktorá vo svojom predvolebnom programe hlása možné vystúpenie Slovenska z európskych štruktúr.
Chcel spájať, začal rozdeľovať
Komisár na kritiku voči pozvaniu extrémistov na rokovanie okrem iného konštatuje, že úlohou vrcholových a ústredných štátnych úradov a mienkotvorných jednotlivcov by nemalo byť vymedzovanie sa jeden voči druhému na pozadí politických a kultúrnych konfliktov, ale hľadanie možnosti spolupráce, ktoré Slovensku prinesú zmier a potrebné systémové zmeny.
Ak chcel Jozef Mikloško v tomto duchu začať spájať, začal paradoxne rozdeľovať. Dohadovať si povolebnú spoluprácu s extrémistami a súčasne očakávať spoluprácu so zástupcami židovskej náboženskej obce, Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, alebo s organizáciami, ktoré obhajujú práva detí a menšín, je prinajmenšom úsmevné.
Komisár v závere vyjadrenie pripisuje vášne, ktoré jeho konanie vyvolalo, skôr k predvolebnej atmosfére. Ani náznakom nepripúšťa, že ide o pochopiteľný hnev ľudí bez ohľadu na to, či je alebo nie je pred voľbami.
Jozef Mikloško sa vo vyjadrení tiež ospravedlnil, no vôbec nie je jasné, za čo. Oportunizmus, ktorý vniesol do Úradu komisára pre deti, nielenže pomáha legitimizovať fašistov z Republiky, ale v niečom ho považujem dokonca za škodlivejší a nebezpečnejší, ako je vyhranený ale aspoň jasne čitateľný postoj samotných predstaviteľov tejto strany. Takýto oportunizmus spochybňuje dlhoročnú ročnú prácu komisára s ohrozenými deťmi a jeho postoj k menšinám.
Byť nestranný a apolitický neznamená prestať rozlišovať medzi dobrom a zlom. Toto Jozef Mikloško v posledných dňoch neuniesol. A z tohto dôvodu si vyslúžil rozhorčenie verejnosti, mimovládnych organizácií aj Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Židovská náboženská obec dokonca komisárovi zrušila pozvanie na pietnu spomienku holokaustu.
„Viem, kto má pravdu a kto je zlý“
Anna Franková, židovské dievčatko, ktoré sa počas druhej svetovej vojny ukrývalo v Amsterdame pred nacistami, si do svojho denníka zapísalo aj tieto vety: „Aj keď mám len 14, viem dobre, čo chcem. Viem, kto má pravdu a kto je zlý. Mám svoje názory, svoje vlastné myšlienky a princípy“.
Anna Franková napokon zahynula v koncentračnom tábore. Jej denník, ktorý sa pod druhej svetovej vojne stal bestellerom, by si Jozef Mikloško mal začať povinne čítať.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
