Byť nestranný neznamená prestať rozlišovať medzi dobrom a zlom

Jozef Mikloško sa po stretnutí s extrémistami z Republiky síce ospravedlnil, no vôbec nie je jasné, za čo.

Foto – FB Milana Uhríka

Úrad komisára pre deti inicioval stretnutie so všetkými zástupcami politických strán, ktoré majú šancu dostať sa po voľbách do parlamentu. Medzi prvými pozvanými boli aj extrémisti z Republiky, za čo si úrad vyslúžil kritiku zo strany verejnosti.

Úrad napokon uverejnil na svojej sociálnej sieti vyjadrenie, v ktorom konštatuje, že má legitímny mandát presadzovať práva a hájiť záujmy detí, nezávisle a nestranne realizovať všetky opatrenia, a to naprieč politickým a odborným spektrom.

Ak sa komisár pre deti vykrúca, že účelom jeho nedávneho rokovania s extrémistami z Republiky neboli politické a ideologické otázky, ktoré by mohli vyvolať obavy z ohrozenia demokracie a ústavných slobôd, tak dobrovoľným pozvaním extrémistov do Úradu komisára tieto obavy ani trochu nerozptýlil. Vieru v tvrdenie komisára, že s predstaviteľmi Republiky sa stretol čisto na odbornej úrovni v oblasti ochrany práv detí, ponechajme na fantázii čitateľa. Zdôraznime fakt, že žiadny zákon, ani legislatíva či samotný štatút Úradu komisára Jozefa Mikloška nenúti, ani mu neodporúča stretávať sa s extrémistickými politickými stranami.

Rovnaký štatút ako pre komisára pre deti platí aj pre komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Neviem si predstaviť, že by komisárka Zuzana Stavrovská pred voľbami dobrovoľne pozvala do svojho úradu fašistov, aby s nimi odborne prerokovala situáciu ľudí so zdravotným znevýhodnením. Mimochodom, práve oni museli medzi prvými čeliť zverstvám holokaustu, ktorý viacerí predstavitelia Republiky v minulosti spochybňovali. Politická strana má vo svojich radoch súdom právoplatne uznaného rasistu, jej predvolebné slogany a bilbordy sú protirómske a protimenšinové. Ide napokon o stranu, ktorá vo svojom predvolebnom programe hlása možné vystúpenie Slovenska z európskych štruktúr.

Chcel spájať, začal rozdeľovať

Komisár na kritiku voči pozvaniu extrémistov na rokovanie okrem iného konštatuje, že úlohou vrcholových a ústredných štátnych úradov a mienkotvorných jednotlivcov by nemalo byť vymedzovanie sa jeden voči druhému na pozadí politických a kultúrnych konfliktov, ale hľadanie možnosti spolupráce, ktoré Slovensku prinesú zmier a potrebné systémové zmeny.

Ak chcel Jozef Mikloško v tomto duchu začať spájať, začal paradoxne rozdeľovať. Dohadovať si povolebnú spoluprácu s extrémistami a súčasne očakávať spoluprácu so zástupcami židovskej náboženskej obce, Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, alebo s organizáciami, ktoré obhajujú práva detí a menšín, je prinajmenšom úsmevné.  

Komisár v závere vyjadrenie pripisuje vášne, ktoré jeho konanie vyvolalo, skôr k predvolebnej atmosfére. Ani náznakom nepripúšťa, že ide o pochopiteľný hnev ľudí bez ohľadu na to, či je alebo nie je pred voľbami.

Jozef Mikloško sa vo vyjadrení tiež ospravedlnil, no vôbec nie je jasné, za čo. Oportunizmus, ktorý vniesol do Úradu komisára pre deti, nielenže pomáha legitimizovať fašistov z Republiky, ale v niečom ho považujem dokonca za škodlivejší a nebezpečnejší, ako je vyhranený ale aspoň jasne čitateľný postoj samotných predstaviteľov tejto strany. Takýto oportunizmus spochybňuje dlhoročnú ročnú prácu komisára s ohrozenými deťmi a jeho postoj k menšinám.

Byť nestranný a apolitický neznamená prestať rozlišovať medzi dobrom a zlom. Toto Jozef Mikloško v posledných dňoch neuniesol. A z tohto dôvodu si vyslúžil rozhorčenie verejnosti, mimovládnych organizácií aj Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Židovská náboženská obec dokonca komisárovi zrušila pozvanie na pietnu spomienku holokaustu.

„Viem, kto má pravdu a kto je zlý“

Anna Franková, židovské dievčatko, ktoré sa počas druhej svetovej vojny ukrývalo v Amsterdame pred nacistami, si do svojho denníka zapísalo aj tieto vety: „Aj keď mám len 14, viem dobre, čo chcem. Viem, kto má pravdu a kto je zlý. Mám svoje názory, svoje vlastné myšlienky a princípy“.

Anna Franková napokon zahynula v koncentračnom tábore. Jej denník, ktorý sa pod druhej svetovej vojne stal bestellerom, by si Jozef Mikloško mal začať povinne čítať.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Najčítanejšie

  1. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  2. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  3. Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

    Lucia Matejová
    Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA
  4. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu
  5. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová