Takto pred rokom, 4. februára 2021, obohnali policajti rómsku osadu vo východoslovenskej obci Sačurov páskou. Vranovskí hygienici na ňu uvalili karanténu po tom, čo v testovaní vyšiel pozitívny každý štvrtý obyvateľ. Nik sa nesmel nekontrolovane dostať dnu ani von.

O tri týždne neskôr, presne v deň, keď sa sačurovským Rómom izolácia skončila, prišiel na Generálnu prokuratúru list od verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej.

Počas druhej vlny pandémie bolo komunitne alebo plošne uzatvorených vyše 40 lokalít. Niektoré karantény sa týkali celého miesta, iné konkrétnych bytoviek, domov či ulíc.

Ombudsmanka si však všimla, že ak úrady nariadili „obecnú“, teda plošnú karanténu, robili tak len v oblastiach, kde žijú vylúčení Rómovia. Rozhodnutia hygienikov označila za diskriminačné a nedostatočne odôvodnené. Nebolo z nich zrejmé, či sa situácia nedala vyriešiť inak.

Slovensko bolo v tom čase jedinou krajinou EÚ, ktorá izolovala celé rómske komunity. Patakyová preto šéfa prokurátorov Maroša Žilinku žiadala, aby nechal sporné vyhlášky preskúmať.

Romano fórum zisťovalo, či prokuratúra rok po udalostiach na niečo prišla. Výsledok vyzerá ako v Sačurove: kým sa spornou karanténou začal niekto zaoberať, dávno uplynula a bola preto zrušená.

Prokuratúra podnet odložila, argumentovala účelnosťou

Čo sa stalo s Patakyovej podnetom? Generálna prokuratúra ho poslala krajským prokuratúram, ktoré ho odložili. Žilinkova hovorkyňa to v októbri vysvetľovala podaním na Ústavný súd.

Generálny prokurátor chcel, aby sa sudcovia v Košiciach pozreli na to, či Úrad verejného zdravotníctva vôbec môže vydávať – akékoľvek – protipandemické opatrenia cez „vyhlášky“.

Argumentoval, že boli vydané „bez riadneho legislatívneho procesu, pripomienkového konania vykonaného na portáli, dôvodovej správy normy a bez ich vyhlásenia v Zbierke zákonov, len vo Vestníku vlády.“

Ak by bola samotná „forma“ vyhlášok protiústavná, nebolo by „účelné“ zaoberať sa ich obsahom a preskúmavať karanténu ako takú, tvrdili u Žilinku.

„Použitím iných prostriedkov prokurátorského dozoru by sa nedosiahla účinná ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu,“ uviedli.  

Kancelária ombudsmanky to komentovala slovami, že „z krokov, ktoré doposiaľ vykonala Generálna prokuratúra, nevyplýva, že v budúcnosti nebude môcť dochádzať k uzatváraniu celých oblastí, v ktorých žijú marginalizované rómske komunity.“

1. decembra 2021 však Ústavný súd rozhodol, že „vyhlášky“ regionálnych hygienikov sú formálne v poriadku. Sú riadnym všeobecne právnym predpisom. Padol teda argument, že kvôli zlej forme sa neoplatí preskúmavať obsah.

Čo to znamenalo pre sporné nariadenia o karanténe rómskych osád?

Karantény uplynuli, nie je čo preskúmavať

Generálna prokuratúra uviedla, že s prihliadnutím na decembrové rozhodnutia Ústavného súdu „uloží príslušným krajským prokuratúram opätovne sa zaoberať preskúmaním tých vyhlášok regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré sú stále účinné.“

Doplnila tiež, že nevie, ktoré z nariadení hygienikov o uzavretí časti obcí stále platia, no nechá to preveriť.

Ak je však kritériom prokuratúry to, či sú sporné nariadenia aktuálne, nebude mať čo preskúmavať. Karantény z druhej vlny dávno uplynuli, súvisiace vyhlášky sú podľa ombudsmanky zrušené. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo krajské prokuratúry odložili jej podnet.

Aj preto Patakyová v novembrovom rozhovore s Romano fórom povedala, že podľa nej „je potrebné sa problémom zaoberať a vyhodnotiť takéto opatrenie aj spätne – a to najmä s ohľadom na budúcnosť a prípadné prijímanie podobných opatrení.“

Kancelária verejnej ochrankyne práv však dnes hovorí, že opätovne sa na Generálnu prokuratúru obracať nebude. Prínos by bol podľa nich otázny.

„Ak by však regionálny úrad verejného zdravotníctva opätovne začal nariaďovať plošné karantenizácie rómskych osád, bolo by nanajvýš vhodné, aby prokuratúra k takémuto prieskumu pristúpila,“ upozorňujú u ombudsmanky.

„Bolo dôležité konať, keď to bolo aktuálne“

Advokát spolupracujúci s Európskym centrom pre práva Rómov Michal Zálešák si myslí, že teoreticky nič nebráni preskúmavaniu už neplatných vyhlášok. Aj on však súhlasí s tým, prakticky by to nikam neviedlo, keďže nemôžu byť opätovne zrušené.

Navyše, zistenia z jedného prípadu podľa neho neznamenajú, že by ich automaticky bolo možné preniesť na budúce podobné prípady. Tie by bolo potrebné preskúmať nanovo.

„Podľa mňa bolo dôležité konať vtedy, keď to bolo aktuálne, resp. konať hneď, akonáhle by nastala obdobná situácia, čo sa dúfam už nenastane,“ vraví.

Bežia spory na správnych súdoch

Aj rok po opáskovaní Sačurova tak zostáva nejasné, či bolo v poriadku, ak úrady nariaďovali „obecnú karanténu“ – podľa ombudsmanky len – v oblastiach, kde žijú vylúčení Rómovia.

Navyše bez riadneho odôvodnenia a vymedzenia, odkedy dokedy má zásah do občianskych slobôd trvať.

Čiastočnú odpoveď môžu ešte dať súdne spory jednotlivcov. Napríklad, košická Poradňa pre občianske ľudské práva pomáha klientom, ktorí namietajú karanténu počas prvej vlny pandémie na správnom súde. Ten však vo veci zatiaľ nerozhodol.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].