Cesta Jakuba Andora k ľuďom z vylúčených komunít sa začala na horskej chate v nemeckých Alpách. Predtým študoval v Česku, pracoval v komunitnom centre v Uruguaji, cestoval po Južnej Amerike a po rokoch v zahraničí sa plánoval vrátiť do rodných Košíc.

„Rozmýšľal som, čo budem robiť, keď sa vrátim domov. Napadlo mi, že vôbec nepoznám Luník IX, tak som si povedal, že sa tam skúsim dostať a zistiť, čo sa na sídlisku deje,“ spomína si Andor, inak vyštudovaný novinár a sociálny antropológ.

Košická mestská časť je najväčšou vylúčenou lokalitou na Slovensku. Podľa Atlasu rómskych komunít v nej žije asi 7-tisíc ľudí, v skutočnosti ich je však menej, pretože mnohí prihlásení obyvatelia odcestovali za prácou inam.

Andor si vyhľadal na internete, ktoré organizácie pomáhajú na Luníku IX. Našiel dve – ETP Slovensko a Saleziánov. Keďže nie je veriaci, nastúpil ako dobrovoľník do ETP. Pracoval za počítačom aj v teréne, no ako hovorí, najväčšiu radosť mu robili dni, keď mohol byť na sídlisku.

„Pracoval som s deťmi a napĺňalo ma to. Bavilo ma tráviť s nimi čas, spoznávať Luník IX a robiť niečo zmysluplné. Napríklad sme denne športovali, chodili na výlety alebo sa spolu učili,“ vymenúva.

O svojej práci rozprával priateľom a časom zistili, že majú chuť vymýšľať si vlastné aktivity. „Ale nebolo a ani dnes to nie je zamerané len na rómsku komunitu, skôr celkovo na projekty, ktoré môžu pozitívne ovplyvňovať naše okolie,“ vraví.

Dva dni pred Silvestrom 2017 si partia nechala zaregistrovať občianske združenie Keď môžem pomôžem. K Andorovi sa doň pridali Jaroslav Macej, Matej Kurta a Radovan Brožovský.

Trojica ešte musela počkať do jari, kým sa ich kamarát vráti z dodatočného výletu do Južnej Ameriky. „Mal som tam neprecestovanú jednu časť a keďže som bol ešte slobodný, mohol som si dovoliť len tak odísť,“ usmieva sa Andor. Keď sa v máji 2018 vrátil nadobro, mohli začať.  

Spojovníkom je šport

Členovia združenia mali jednoduchý cieľ – rozšíriť to, čo ich baví, do čo najväčšieho okolia. Vo voľnom čase hrávali radi futbal, potom si išli sadnúť na kofolu a veľa sa rozprávali. A keďže sa im to osvedčilo ako psychohygiena, ponúkli ju aj iným.

Zorganizovali futbalový turnaj, na ktorý pozvali deti a mládež z Luníka IX, zahraničných študentov aj priateľov z košického kultúrno-umeleckého centra Tabačka. „Myslím si, že šport je skvelým prostriedkom na spájanie ľudí,“ vysvetľuje Andor.

Futbal časom narástol na každoročnú súťaž vo viacerých disciplínach – basketbale, volejbale, hádzaní šípok či hraní šachu. Neskôr k tomu pridali neformálne vzdelávanie aj spoluprácu s dobrovoľníčkami z krízového centra Dorka.

A popri tom písali projekty, aby cez nich zaplatili náklady na materiál či občerstvenie pre účastníkov. Na aktivity združenia pravidelne chodí asi 40 detí zo znevýhodneného prostredia.

„Prídete aj zajtra?“

Andor si myslí, že čas strávený s rómskymi deťmi primäl k zamysleniu sa mnohých ľudí z jeho okolia. „Keď sa človek k týmto deckám správa normálne, nájde si ďalšie spriaznené duše. Keď k nim ale pristupuje nepriateľsky, tak sa mu to aj nepriateľsky vráti. Je to prirodzená vec,“ hovorí.

Podľa neho na Slovensku často pristupujeme k druhým s predsudkami a čudujeme sa, keď potom dostaneme negatívnu odozvu. „Človek si tak potvrdí to negatívne, čo si už aj tak vopred myslel, a nerozmýšľa nad tým, že prvú chybu urobil on, keď prišiel do vzťahu s predsudkom.“

Za jeden z najsilnejších momentov považuje, keď ľudia, ktorí majú obavy prísť na ich podujatia, neskôr zistia, že sa im to napokon páčilo.

„A silný je aj moment, keď sa nás deti pýtajú, či prídeme aj zajtra. My to ale až takto naplánované nemáme, hoci by samozrejme bolo najlepšie, keby sme k nim mohli chodiť každý deň,“ vraví Andor.

Medzičasom majú času ešte menej, keďže viacerí si založili rodiny a popri dobrovoľníčení v občianskom združení chodia do svojich „riadnych“ zamestnaní.

Andor pracuje pre Zdravé regióny, štátnu príspevkovú organizáciu, ktorá pomáha s ochranou zdravia v rómskych osídleniach. Zvyšok tímu robí v IT sektore, v lesnej škôlke, študuje alebo je na materskej dovolenke. Aj preto si dali cez leto pauzu.

Zhodou okolností však Andor po rozhovore s Romano fórom mieril na stretnutie, kde sa mali s kamarátmi rozprávať, ako ďalej. „Máme veľa nápadov. Chceli by sme s mladými prespávať v lesoch a ťahať to aj týmto smerom. Pretože okrem športu je naša vášeň aj príroda.“

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].