„Nie je možné ukazovať Luník IX ako ukážkový model v zmysle: takto dopadne sídlo, ktoré bude obývané Rómami,“ vraví výskumník.

Historik SAV Ondrej Ficeri. Foto – SAV

Takmer každé rozprávanie o vzniku Luníka IX sa začína podobne. Kedysi to vraj bolo moderné sídlisko v lone prírody, jedno z najkrajších v Košiciach. Podľa takzvanej ABC koncepcie zo 70. rokov tam mali harmonicky spolunažívať tri skupiny obyvateľstva – príslušníci armády (A), bezpečnosti (B) a „Cigáni“ (C).

Neskôr ho však jeho rómski obyvatelia zničili. Majorita im chcela pomôcť, dala im zadarmo byty, no oni ich „vybývali“ a z Luníka IX sa stalo geto, izolované od zvyšku Košíc.

Historik Slovenskej akadémie vied Ondrej Ficeri označuje tento často opakovaný príbeh za urbánnu legendu. Počas výskumu vzniku Luníka IX v nej našiel mnoho trhlín. Vo svojej štúdii s názvom Luník IX: Zrod rómskeho geta okrem iného zistil, že údajná pomoc majority Rómom nebola nezištná.

„Z archívnych dokumentov však jasne vyplýva, išlo o veľmi zištné „riešenie“, ktorého cieľom bolo, aby sa čo najväčšia časť neintegrovaných rómskych rodín presunula z vnútorného mesta na perifériu,“ hovorí.

Neskôr podľa neho štát aj mesto nechali sídlisko ponechané samé na seba bez toho, aby v ňom vymáhali právo alebo trestali neželané správanie.

V rozhovore Ficeri okrem iného vysvetľuje, koho za socializmu napadlo presťahovať košických Rómov na segregované sídlisko, kedy sa začala situácia na Luníku IX zlepšovať a ako reagujú Košičania na jeho zistenia. 

Cieľom vašej publikácie Luník IX, zrod rómskeho geta bolo vyrozprávať iný príbeh košického sídliska, aký sa na Slovensku desaťročia podáva ako fakt. Podarilo sa vám to?

Vzhľadom na odozvu a záujem, ktoré publikácia vyvolala, si myslím, že sa to podarilo. Tému som otvoril, lebo existuje obrovský nepomer medzi tým, aké miesto zastáva Luník IX vo verejnom diskurze s dosahom na zahraničie, aký obraz vytvára o meste Košice a medzi tým, čo sa o tomto sídlisku vie.

Podarilo sa mi identifikovať urbánnu legendu, ktorá je hlboko zakorenená v mentalite obyvateľov. Je natoľko silná a tak presvedčivo podávaná, že dlho nebola potreba spochybňovať ju. Rovnako ako ostatní, aj ja som sa ako rodený Košičan dozvedal informácie o Luníku IX najmä z ústneho podania. Mojou povinnosťou ako vedca je však pozerať sa na takéto typy odovzdávania informácií kriticky a preverovať, či zodpovedajú pravde.

Čím zásadným sa líši široko prijímaná urbánna legenda o Luníku IX od skutočnosti?

Urbánna legenda o Luníku IX je vyskladaná z niekoľkých atribútov. Jedným z nich je informácia o akomsi idylickom experimentálnom sídlisku, budovanom pre prominentných obyvateľov vtedajšieho socialistického režimu. Údajne malo ísť o experiment, ktorý by overil harmonické spolužitie majority a minority.

V súvislosti s tým sa objavuje koncepcia ABC, a teda predstava, že na Luník IX mali byť presťahované rómske rodiny (C – Cigáni), a zároveň rodiny príslušníkov bezpečnostných zložiek, čiže polície (B – bezpečnosť) a armády (A). Nezodpovedá to však pravde, už názov projektovej úlohy explicitne vymedzuje štvrť ako „obytnú skupinu pre občanov cigánskeho pôvodu.“

Ďalším atribútom legendy o Luníku IX je údajná nadštandardnosť sídliska s krásnymi bytmi, umiestnenými v lesnom prostredí. Ktoré z košických sídlisk budovaných v 70. a 80. rokoch však nemalo tieto vlastnosti? Luník IX je bežné sídlisko. Od iných sa odlišuje len útulnosťou malého urbánneho priestoru, ktorá ale mala logický zámer.

Sídlisko bolo malé preto, že v ňom mala byť veľmi vysoká koncentrácia rómskych rodín. Politické elity počítali s tým, že na Luníku IX budú ubytované iba Rómovia. Nemysleli si, že to bude typ zmiešaného medzietnického priestoru. Tento kompromis spravili až neskôr z nevyhnutnosti, keď centrálne úrady Košiciam zablokovali pôvodný variant.

Z vašej publikácie vyplýva, že Luník IX bol košickými politikmi od začiatku plánovaný ako sídlisko pre obyvateľov rómskej menšiny, hoci v tom období štát presadzoval celonárodnú politiku rozptylu rómskych rodín medzi majoritu. Prečo to malo byť v Košiciach inak?

Celoštátna politika rozptylu, čiže rozptýlenie rómskych rodín medzi nerómske, sa v Košiciach reálne uplatňovala. Rodiny sa umiestňovali do prvých a druhých poschodí klasických bytoviek. Vzhľadom na vysoký počet rómskeho obyvateľstva v Košiciach však dochádzalo k obrovskému nárastu sťažností zo strany majority.

Miestne politické elity preto neskôr nechceli riskovať ďalší rozptyl. Majoritné obyvateľstvo odmietalo spolunažívať s rómskymi rodinami. Výsledkom bol odklon od politiky rozptylu a projekt samostatného segregovaného sídliska. Od začiatku sa počítalo s tým, že práve na Luník IX budú koncentrované, povedané dobovou terminológiou, „najproblémovejšie”, čiže neintegrované rodiny. 

Luník IX je okrsok segregovaný mimo telo mesta a ďaleko od akéhokoľvek väčšieho obytného súboru. Geograficky je od zvyšku mesta oddelený priekopou, Myslavským potokom a skládkou. Na mieste s takouto environmentálnou záťažou neprebehla výstavba žiadneho iného štandardného sídliska v Košiciach.

Na začiatku bolo sídlisko, z ktorého neskôr vznikol Luník IX, plánované ako súbor nízkopodlažných domčekov nižšieho štandardu. Pri vzniku sídliska politici otvorene hovorili o experimente. Ako mohol tento „experiment“ vyzerať, keby sa realizoval tak, ako bol pôvodne naplánovaný?

Postavenie domčekovej štvrte by v zásade znamenalo vybudovanie modernej rómskej osady. Niečo podobné poznáme z premiestnenia rómskej osady Letanovce do úplne novej lokality. To sa však udialo až po páde socialistického režimu. V prípade Luníka IX tento variant prípustný nebol, pretože politické špičky režimu sa obávali, že v druhom najväčšom slovenskom meste by vzniklo rasové geto. 

Aj z tohto dôvodu bol projekt domčekovej výstavby v Košiciach zamietnutý. Na druhej strane však boli miestne elity tlačené, aby riešili bytovú otázku rómskych rodín. Išlo najmä o vysťahovanie Rómov zo starého mesta a osady Tábor, ktorej územie sa kvôli výstavbe stávalo širším centrom.

Predstavitelia Košíc sa tak ocitli medzi dvoma mlynskými kameňmi. Jednak tu bola potreba riešiť bytovú otázku rómskych obyvateľov, na druhej strane však pribúdali sťažnosti obyvateľov, ktoré znemožňovali rozptyl rómskych rodín do ostatných mestských častí.

Výsledkom bol Luník IX, klasické panelákové sídlisko s vysokou koncentráciou Rómov. Mnohí jeho obyvatelia však neboli pripravení žiť v štandardných bytoch, umiestnených v osemposchodových bytovkách. O tieto byty nežiadali, ani si nemohli dovoliť platiť za nich nájomné. Dochádzalo preto k ničeniu bytového fondu a verejného priestranstva, čo bol zárodok katastrofického scenára pre Luník IX.

V očiach majority to bolo vnímané citlivo, keďže ničený bytový fond na Luníku IX bol rovnocenný s tým, do ktorého bolo ubytované väčšinové obyvateľstvo.

Vrátim sa ale k otázke. Ak by došlo k vybudovaniu domčekovej verzie, na sídlisku by nebola tak veľká koncentrácia rómskych rodín, ani by tak nerezonovalo v mentalite obyvateľov Košíc.

Ako sa Luníka IX dotkol pád socializmu? 

Za socializmu, ktorý bol typom autoritatívneho režimu, podliehalo celé obyvateľstvo kontrole štátnej moci, a to bez ohľadu na etnicitu. Štátna moc kontrolovala každodenný život a mala veľmi výkonné páky na kontrolu zamestnanosti či školskej dochádzky. 

V súvislosti s nástupom ľudských práv a demokracie bola táto kontrola presunutá zo štátnej moci na jednotlivcov, ktorí zodpovedajú sami za seba. Ak niekto pracovať nechcel alebo prácu nemal, lebo o ňu prišiel – napríklad kvôli diskriminácii –, už ju tak ľahko nezohnal. Materské školy v tom období neboli povinné, takže ak niekto nedal dieťa škôlky, demokratický systém sa o to nestaral.

Medzietnické nažívanie na Luníku IX sa tak značne naštrbilo. Vznikol veľký nepomer medzi tým, ako z demokracie benefitovala majorita a ako minorita. Postavenie rómskej menšiny sa po roku 1989 výrazne zhoršilo. Anticiganistický sentiment, ktorý bol za štátneho socializmu značne tlmený, začal byť nekontrolovaný.

S týmto súvisí Koncepcia bývania pre neplatičov, bezdomovcov a neprispôsobivých občanov z roku 1995, keď sa Košice vrátili k prvotnej idey čisto rómskeho sídliska. Kým socialistické štátne orgány túto myšlienku zablokovali, v demokracii miestnym politickým elitám nič nebránilo v tom, aby sa k nej vrátili. V roku 1995 sa v mestskom zastupiteľstve našla väčšina, ktorá túto koncepciu odhlasovala.

Pôvodní obyvatelia Luníka IX spomínajú na toto obdobie ako na najhoršie. Na sídlisku sa zvýšila kriminalita, byty odpojili od elektriny aj vody, ulice sa ponoril do tmy. Od Luníka IX dalo navyše ruky preč aj mesto. Ako ste sídlisko vtedy ako Košičan vnímali?

Vnímal som to rovnako ako väčšina obyvateľov Košíc. Luník IX bol pre mesto obrovský problém, s ktorým majorita nechcela mať nič spoločné. Vyčlenila tento urbánny priestor na bývanie pre sociálne prípady a dala neho ruky preč. Nesmerovali tam žiadne investície. Kolektívna vina padla na všetkých obyvateľov, ktorí na Luníku IX dostali byty. Platilo, že neplatičom nemali byť poskytované žiadne služby. 

Podľa vedeckých definícií sa v tomto období stalo z Luníka IX ukážkové geto. Naplno sa prejavila stigma priestoru a segregácia jeho obyvateľov. Luník IX bol inštitucionálne uzavretý. Neboli tu vymáhané právne normy, bol ponechaný bez dozoru a trestania javov, ktoré by v inom priestore boli postihnuteľné.

Všetky byty na Luníku IX boli vyhlásené za sociálne bez ohľadu na to, či ich obyvatelia mali nárok na ich odkúpenie, tak ako to bolo vtedy možné všade inde v meste. Na Luníku IX to možné nebolo, dodnes sú všetky tamojšie byty sociálne. Mnoho Košičanov si to neuvedomuje, no koncepcia z roku 1995 je platná dodnes.

Následná demontáž roxorov narušila statiku budov, čo viedlo k zbúraniu polovice bytového fondu. Dnes Luník IX nie je tým, čím bol, keď bol vybudovaný. Sídlisko je už modifikovanou mestskou časťou. Zbúrané bytovky nás vrátili späť pred rok 1978, keď sa Luník IX začať stavať. Vtedy bolo v Košiciach osem rómskych osád. Aktuálne je v meste štrnásť lokalít, ktorých obyvatelia žijú v chatrčiach.

Dnes je situácia na Luníku IX neporovnateľne lepšia ako v deväťdesiatych či nultých rokoch. Viaceré bytovky prešli pod správu mestskej časti, vedeniu sa podarilo vyriešiť problém s neplatičmi, zmizli hŕby odpadu. Kedy a ako došlo k bodu zlomu, od ktorého sa situácia na Luníku zlepšovala?

Za primátora Richarda Rašiho existoval jednoznačný zámer zbaviť sa všetkých neplatičov. Na Luníku IX bola zbúraná polovica bytového fondu. Ľudia odtiaľ skončili na ulici, mnohí sa presunuli do chatrčí. Viaceré rodiny odišli do zahraničia alebo opustili Košice. 

Zlom sa časovo zhruba zhoduje s nástupom súčasného starostu Marcela Šaňu. Je obrovský rozdiel, ako je spravovaná táto mestská časť teraz a ako bola spravovaná za jeho predchodcov.

Ako vidíte budúcnosť Luníka IX? 

Úloha pána starostu je v tomto kľúčová. Ak ďalší starosta nebude minimálne tak schopný ako ten súčasný, situácia sa môže zhoršiť. Zároveň sa však zhoršiť nemusí, pretože fungujú pravidlá, ktoré sú dnes už nastavené. Obyvatelia, ktorí zostali v bytovkách, platia svoje účty. Problém neplatičstva na Luníku IX bol v zásade vyriešený. Rovnako bol vyriešený problém statiky budov. Bytovky, ktoré dnes stoja, sú štandardnými bytmi, hoci všetky fungujú v režime sociálneho bývania. 

Časť Luníka IX ako mestskej časti však tvorí osada Mašličkovo, ktorá má potenciál rozrastať sa. Otázka preto je, čo sa stane s týmito chatrčami. Keď Luník IX vznikal, vládol štátny socializmus. Režim mal dostatok prostriedkov na to, aby vybudoval hoci aj štandardné sídlisko, do ktorého by chtiac-nechtiac nasťahoval rómske rodiny.

V demokratickom systéme nemáme žiadne páky na to, aby sme presťahovali späť do sociálnych bytov alebo panelákov obyvateľov žijúcich v chatrčiach, alebo ľudí, ktorí nechcú prispievať na nejaký typ nájomného alebo na poskytované služby ako vodu či elektrinu.

Stretli ste sa s faktami o Luníku IX, ktoré ste napokon nemohli použiť? Napríklad preto, lebo sa vám nepodarilo nazbierať dostatok dôkazov.

Počul som o mnohých závažných problémoch, ktoré som však v knihe nerozoberal. Napríklad úžera sa dá overiť len veľmi ťažko, a zároveň je to tak citlivá vec, že aj pre respondentov je nebezpečné, rozprávať o tom.

Nejde však len o problém Luníka IX, poznáme niekoľko výskumov, ktoré vykonávajú zahraniční, najmä českí antropológovia. My úžeru nemáme zmapovanú vôbec. Je to tak tenký ľad, že sa do neho zatiaľ nikto nepustil. 

Čo považujete za najväčšie previnenie voči obyvateľom Luníka IX?

Vytvorenie spomínanej urbánnej legendy, ktorá jednoznačne vznikla s cieľom ospravedlňovať majoritu za to, ako Luník IX dopadol. Tkvie v tom obrovská nespravodlivosť, pretože vybudovanie Luníka IX nebolo nápadom obyvateľov rómskeho pôvodu, ktorí boli na sídlisko nasťahovaní, ani tých, ktorí tam žijú dnes.

Za to, čo sa s Luníkom IX stalo, nie je možné plošne obviňovať celú komunitu a potom to vzťahovať na rómsku menšinu ako takú. Nie je možné ukazovať Luník IX ako ukážkový model v zmysle: takto dopadne sídlo, ktoré bude obývané Rómami.

Aj preto si myslím, že spomínaná urbánna legenda vznikla ako akási apológia – očistenie sa majority a zbavenie ju zodpovednosti za to, čo sa stalo s Luníkom IX. Mala komunikovať posolstvo: „Nie je to vina majority, je to vina minority. Rómovia takýmto spôsobom žijú, majorita len chcela nezištne pomôcť rómskym rodinám. Poskytla im štandardné byty a oni ich zničili.“

Z archívnych dokumentov však jasne vyplýva, že išlo o veľmi zištné „riešenie“, ktorého cieľom bolo, aby sa čo najväčšia časť neintegrovaných rómskych rodín presunula z vnútorného mesta na perifériu. A ešte k tomu na znevýhodnenú perifériu, čoho do očí bijúcim dôkazom je charakter sídliska.

Pri verejných diskusiách často zisťujem, že členovia majority nemali potuchy o tom, že na Luníku IX sa nachádza skládka odpadov. Skládka je z mesta neviditeľná, vidno ju až zo sídliska a aj pre mňa bola jedným z najväčších prekvapení.

Musím sa priznať, že pred rokom 2018, keď som sa začal zaoberať Luníkom IX, som v tejto košickej mestskej časti ako jedinej ani ja nebol. Až keď som sa tam ocitol, uvedomil som si, ako znevýhodnené je toto prostredie.

Bolo niečo, čo sa vám z histórie Luníka IX odhaliť nepodarilo?

Nepodarilo sa mi odhaliť pôvodcu urbánnej legendy o sídlisku, ale ani som si nerobil nádeje. Kto mohol zošiť dokopy jej jednotlivé atribúty a nastaviť naratív? Alebo na mieru povyberať konkrétne skutočnosti, ako napríklad koncepciu ABC, a dať ich do súvisu s prvkami obsiahnutými v legende. Myslím si, že to musel byť niekto z vtedajších politických elít, pretože bežné obyvateľstvo o tom nemohlo mať ani tušenia.

Keď sme robili rozhovory s obyvateľmi Luníka IX, veľká časť nevedela, že ich sídlisko je určené pre rómske rodiny. K niektorým jednotlivcom plány prenikli, asi sa nedali úplne udržať v kanceláriách. 

Podarilo sa mi nájsť aj dokument o tom, že byty na sídlisku boli ponúknuté aj armáde. Jej príslušníci však mali za vtedajšieho režimu tak privilegované postavenie, že dostávali kvóty na byty v rámci každého sídliska. Neplatí teda, že práve Luník IX bol vyčlenený pre vojakov, byty im prideľovali všade.

Na Luník IX sa však odmietli nasťahovať, pretože mali informáciu o osude sídliska. Obyvateľstvo, ktoré čakalo v poradovníku na prideľovanie bytov, o ničom netušilo.

Nevedelo to dokonca ani stavebné bytové družstvo. Jeho predseda to priznal, keď sa miestni Nerómovia začali pýtať, prečo na Hrebendovej ulici bývajú iba rómske rodiny. Riaditeľ bytového odboru vtedy povedal, že túto informáciu nemali, a preto to sťažujúcim sa rodinám nevedeli vysvetliť.

Po vydaní publikácie ste boli hosťom viacerých verejných diskusií. S akými reakciami verejnosti sa stretávate, keď vyvraciate hlboko zaryté mýty o Luníku IX? 

Pravdupovediac, toho som sa obával najviac. Poznám miestnu intelektuálnu komunitu, sú to ľudia so silným názorom, ktorý im človek vyvráti len ťažko. No musím povedať, že som pozitívne prekvapený z reakcií. Nestretol som sa s tým, že by si niekto aj naďalej myslel to, čo hovorí pôvodná urbánna legenda.

Vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach bol na diskusii prítomný aj zamestnanec vtedajšieho bytového odboru, ktorý mal na starosti prideľovanie bytov na Luníku IX. Potvrdil to, čo hovoria pramene, ktoré som študoval. Bola to pre mňa veľká satisfakcia, lebo miestna pamäť sa mení ťažko.

Ľudia sú zvyknutí na nejaké vzorce vysvetľovania si určitých fenoménov a to je aj dôvodom, prečo tu legenda o Luníku IX kolovala tak dlho. Bolo potrebné nanovo zdôvodniť, prečo majú Košice problém s týmto sídliskom a kto za ten problém nesie vinu. Som rád, že som sa zatiaľ nestretol s názorom, podľa ktorého za to aj tak môžu Rómovia.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Odoberajte články emailom

    Rozhovory