Na Slovensku už niekoľko mesiacov púta pozornosť – a vytvára priestor pre nezmieriteľné postoje – nápad splnomocnenca vlády Alexandra Daška zriadiť Rómsky mediálny dom. 

Aktivita sa v decembri 2024 objavila vo vládnych Akčných plánoch k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov na roky 2025 až 2027. Naplnenie tohto zámeru bolo odhadnuté na 20 miliónov eur, ktoré by mali ísť zo štátneho rozpočtu.

Potrebujú Rómovia prioritne vlastné štátne médium?

Tento plán si, samozrejme, vyslúžil kritiku odborníkov aj opozičných politikov, pretože žijeme v časoch, keď Rómovia v mnohých komunitách na Slovensku žijú horšie ako v krajinách tretieho sveta, nemajú prístup k pitnej vode, deti sú vzdelávané v špeciálnych školách pre mentálne znevýhodnených, nezamestnanosť týchto komunít je násobne vyššia ako majoritnej populácie a bývanie je na úrovni slumov.

Viackrát sa ozval Vladimír Ledecký, súčasný opozičný poslanec (SaS) a v minulosti dve dekády starosta Spišského Hrhova, ktorý je pokladaný za inovátora v riešení problémov ľudí z vylúčených komunít. Návrhu splnomocnenca vyčíta plytvanie verejnými zdrojmi a odklon od riešenia pálčivých problémov sociálnej inklúzie.

Ticho nezostali ani rómski poslanci a poslankyne. Ozvali sa aj Ingrid Kosová a Irena Bihariová (obe PS), ktoré pokladajú návrh za nekoncepčný, predražený a v rozpore s potrebami rómskych komunít na Slovensku.

Kritickí sú aj opoziční poslanci z hnutia Slovensko (predtým OĽANO), počuť je predovšetkým Petra Polláka mladšieho. V posledných týždňoch sa ku kritike pridal aj Peter Pollák starší, niekdajší poslanec NR SR, rómsky splnomocnenec a europoslanec.

Argumenty proti zriadeniu Rómskeho mediálneho domu sa týkajú nesystémovosti takéhoto rozhodnutia, nedostatočnej priorizácie potrieb rómskych komunít a vysokej finančnej náročnosti. Keďže neexistuje verejne dostupný koncept, ktorý by tento krok odôvodňoval, alebo by poskytoval informácie, čo všetko by sa z plánovaných 20 miliónov eur mohlo financovať, množia sa vo verejnom priestore domnienky a každý si pod zámerom predstavuje niečo iné.

A keďže sa niekde objavila informácia, že Rómsky mediálny dom by mal sídliť v Banskej Bystrici, odkiaľ je aj splnomocnenec Daško, pribudli aj protiargumenty, že si možno pripravuje priestor pre seba alebo svojich blízkych na obdobie, keď opustí funkciu splnomocnenca.

Ako vážna výhrada sa v minulých týždňoch objavia aj obava, že ten, kto bude budúci Rómsky mediálny dom „ovládať“, bude môcť politicky manipulovať verejnú mienku v prospech nejakej politickej garnitúry.

Má vláda 20 miliónov na Rómsky mediálny dom?

Pozrime sa však na zriadenie Rómskeho mediálneho domu z pohľadu možnej realizovateľnosti, tak ako je naformulovaná v spomínanom vládnom materiáli.

Na začiatku volebného obdobia každá vláda predkladá programové vyhlásenie, ktoré stručne načrtáva, čo sa v akej oblasti bude diať. V programovom vyhlásení štvrtej vlády Roberta Fica na roky 2023 až 2027 zmienka o Rómskom mediálnom dome nie je. Nachádza sa tam iba záväzok pokračovať v overených programoch financovaných z eurofondov. Idea Rómskeho mediálneho domu musela teda vzniknúť neskôr a zrejme nemá ukotvenie v žiadnom koncepčnom dokumente.

Akčné plány pre stratégie nebývajú postavené úplne na vode. Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, prijatá v roku 2021, načrtáva smerovanie v oblasti rómskych verejných politík na desať rokov vopred. Tento dokument bol základným vyjednávacím podkladom pre Európsku komisiu, aby Slovenskej republike prisľúbila eurofondy na riešenie inklúzie Rómov. Samozrejme, niektoré úlohy sa môžu meniť, ale vždy by mali sledovať pôvodný cieľ, teda integráciu či inklúziu marginalizovaných rómskych komunít.

Úloha zriadiť Rómsky mediálny dom sa do akčných plánov dostala dodatočne, a to pri ich minuloročnej aktualizácii. Predkladateľ Akčného plánu na roky 2025 až 2027 – splnomocnenec Alexander Daško – nepredpokladá, že by bola financovaná z eurofondov, ale že bude financovaná zo štátneho rozpočtu.

V predchádzajúcich volebných obdobiach platilo, že schválené vládne materiály museli byť rozpočtovo kryté. To by znamenalo, že Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity má vo svojom rozpočte nachystaných 20 miliónov eur na túto aktivitu. Ak by tomu tak bolo, teraz by mala nasledovať postupnosť krokov, ako taký Rómsky mediálny dom zriadiť. A tu je kameň úrazu.

Veľa otázok, málo odpovedí

Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity či sám splnomocnenec nemôže nič zriaďovať. Takáto inštitúcia – či už ako rozpočtová alebo príspevková organizácia – by musela spadať pod niektoré z ministerstiev a pravdepodobne by vznikla samostatným zákonom. Napríklad ako Slovenská televízia a rozhlas alebo ako TASR.

Rómsky mediálny dom by mohol byť zriadený aj vyšším územným celkom, ale pochybujem, že v takom prípade by ma to štát len tak prispel 20 miliónmi eur. Nie je jasné ani to, ako by boli do splnenia tejto úlohy zapojené organizácie uvedené pri nej v akčnom pláne, konkrétne Art Society, o.z. Jekhatane, o.z. Zdieľanie, ROLIK, TV Romana, Radio Roma, STVR a Slovenský syndikát novinárov. Nie je realistické očakávať, že ich zapojenie by prebiehalo prostredníctvom grantov. Nuž, zostáva veľa otáznikov. A pravdepodobne v tejto chvíli nie je na stole ani spomínaných 20 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.

Druhá možnosť realizácie, ktorá by mohla byť technicky jednoduchšia, je financovať tento zámer z eurofondov. Aby však štát mohol pri revízii Operačného programu Slovensko požiadať Európsku komisiu o zmenu a doplnenie novej úlohy, musel by nejakom v inom projekte ušetriť. A tomu by museli predchádzať rokovania s Európskou komisiou, ktoré by nemuseli ísť hladko. Tá totiž dlhodobo očakáva pokrok v oblasti inklúzie marginalizovaných komunít a nebude ľahké presvedčiť ju, že síce v osadách nebude voda, ale mohli by sme o niečo zlepšiť mediálny obraz Rómov.

Vyjednávania o revíziách operačného programu bývajú dlhé, náročné a nie vždy úspešné. Ale pripusťme, že by sa to podarilo. Rómsky mediálny dom by sa potom stal projektom, ktorý by mal zaistené financovanie na dva-tri roky. A všetci vieme, ako zvyčajne dopadnú takéto projekty.

Čo z toho vyplýva? Že by bolo seriózne, keby splnomocnenec vlády pre rómske komunity predstavil zámer verejne v detailnejšej a písomnej podobe. Predišiel by tým rôznym domnienkam a ukázalo by sa, nakoľko realistická je úvaha o založení Rómskeho mediálneho domu. Verejná diskusia by sa tak posunula do odbornejšej roviny a predišlo by sa polarizácii aj tej pomerne malej skupiny Rómov a odborníkov v tejto oblasti.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].