V apríli ubehol rok od nástupu Andrey Bučkovej na čelo Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Kritický pohľad od jedného z jej predchodcov.

Ilustrácia Fera Guldána na motív Miroslava Polláka.

Autor je občiansky aktivista. V rokoch 2010 až 2012 bol splnomocnencom vlády pre rómske komunity.

Po „víťaznom februári“ vo voľbách 29. februára 2020 sa radosť zo získaných volebných percent OĽaNO začala rýchlo zhmotňovať v obsadzovaní nových pozícii v úradoch. Vo štvrtom kole delenia koristi došlo aj na Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Nič zvláštne, nič nové – iba ďalšia repríza.

Dalo sa tušiť, že blízky spolupracovník nového premiéra si nenechá újsť príležitosť výberu nového splnomocnenca, resp. splnomocnenkyne. Výber a jej menovanie zapadá do tohto konceptu.

Vstup do Úradu odštartovala okázalá návšteva Jarovníc – najväčšej rómskej obce na Slovensku – za použitia vojenského vrtuľníka. Príchod vrchnosti za prítomnosti armády demonštroval nielen silu, rozhodnosť a moc ale najmä papalášstvo, ktoré predstavuje skutočný mentálny svet hlavných rómskych protagonistov leteckého výletu.

Rýchly sled udalostí šíriaceho sa koronavírusu prepadol vládnu koalíciu aj bez tohto zásahu nepripravenú na vládnutie. Celý prvý rok vládnutia bol sprevádzaný chaosom a ten nemohol obísť ani inštitúcie podriadené vláde. Výnimkou nebol ani Úrad splnomocnenca. Nemal zastúpenie v centrálnom krízovom štábe a jeho zástupcovia neboli členmi ani okresných krízových štábov.

Tak sa stalo, že experimenty s uzatváraním miestnych lokalít sa mohli bez väčších prekážok uskutočniť na príkaz zhora práve v rómskych osadách. Mocný štát si odskúšal represívne cvičenie na tých najslabších. Podobne zamerané silové vojenské cvičenia si štát zopakoval aj počas druhej vlny pandémie.

Počas posledného roka – prvého roka splnomocnenkyne v úrade – došlo ku viacerým významným činom a rozhodnutiam. Medzi pozitívne príklady môžeme zaradiť stiahnutie obvinenia prokuratúry voči Rómom z Moldavy. Tento prípad sa ťahá od roku 2013 a je ukážkou toho, ako súhra vládnej a súdnej moci môže s ochranou a podporou politikov urobiť z obetí vinníkov.

Zmenu postoja prokuratúry si vieme najlogickejšie vysvetliť novou povolebnou spoločenskou atmosférou pod neformálnym názvom „orgány činné v trestnom konaní majú rozviazané ruky“. Naviac, v prípade „kauzy Moldava“ sa pridáva na stranu elementárnej spravodlivosti stará známa ľudová múdrosť „čo je veľa, to je veľa“. 

Aby situácia nebola ružová a aby sme si nemysleli, že súdnictvo prešlo celoplošnou reflexiou, tak spomeňme pohoršujúce rozhodnutie súdu, ktorý oslobodil desať policajtov z košickej kauzy týrania rómskych (v tom čase) detí.

Spomenuté dva príklady svedčia o tom, že verejná mienka a postoj aktívnych občanov môžu pomôcť k obhajobe slabších a k nastoleniu aspoň čiastočnej spravodlivosti. V prvom prípade verejná mienka napomohla dobrému výsledku, v druhom prípade sa jej to nepodarilo. Bez zmeny postoja väčšinovej spoločnosti sú však mnohé snahy o integráciu Rómov neefektívne a množstvo financií premárnených.

Po roku treba rómskej splnomocnenkyni popriať odvahu k samostatnosti a nezávislosti od politického vplyvu na jej rozhodovanie a každodennú prácu. Isté je tiež, že úspechy v práci pre rómske komunity budú oveľa viac garantované slobodnou, otvorenou a kreatívnou atmosférou v úrade, ako aroganciou zhora a poslušným prikyvovaním a karieristickým alibizmom zdola.

Ilustrácie sú z pripravovanej knihy „Viac/menej ne/vážne 3″. Miroslav Pollák a výtvarník Fero Guldán v nej ponúkajú kreslený humor ako reakciu na dianie v spoločnosti. Vydanie knihy môžete podporiť na Startlabe.

Odoberajte články emailom

    Politika

    Rozhovory