Vzdelávacie politiky na Slovensku doteraz nevytvorili účinné nástroje proti segregácii rómskych žiakov v školách. Súčasná vláda sa to rozhodla zmeniť, a to aj v súvislosti s prebiehajúcim konaním Európskej komisie, ktorá Slovensku vyčíta, že problém dostatočne nerieši.
Rezort školstva uvádza svoje plány v dvoch čerstvých dokumentoch. Prvým je akčný plán vzdelávania zo Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Druhým dokumentom je desegregačný akčný plán zo Stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní.
Navrhované desegregačné opatrenia sú však nastavené tak, aby súčasné vedenie ministerstva školstva nemuselo do konca volebného obdobia vykonať žiadne zásadné systémové zmeny. Vo veľkej miere ide skôr o „mäkké“ aktivity financované najmä z eurofondov, ktoré neprinesú dlhodobo udržateľný dopad.
Školy budú aj naďalej vznikať vo vylúčených komunitách
Nevieme napríklad nič o tom, ako chce rezort v ďalších rokoch vyriešiť problém zaraďovania nových materských a základných škôl do siete tak, aby nevznikali priamo vo vylúčených komunitách.
V ďalších rokoch sa zjavne nedočkáme ani žiadnych legislatívnych opatrení, ktoré by bránili zriaďovať elokované pracoviská základných a stredných škôl v bezprostrednej blízkosti vylúčených komunít.
Nepoznáme ani konkrétne návrhy, ktoré by v jednotlivých lokalitách bránili zriaďovať umelé školské obvody, pri ktorých dochádza k vzniku etnicky a sociálne homogénnych škôl.
Ministerstvo sa v dokumentoch síce zaväzuje, že v priebehu dvoch rokoch zrealizuje analýzu školských obvodov, ktoré účelovo vytvárajú školskú segregáciu. Vôbec sa však nedozvedáme, aké zmeny majú výsledky takejto analýzy podnietiť.
Prečo pri monitorovaní segregácie chýba školská inšpekcia?
Z desegregačného plánu sa dozvedáme aj o 600-tisícovej eurofondovej podpore školských autobusov, ktoré majú prispieť k úspešnému ukončeniu školskej dochádzky žiakov z vylúčených komunít. Problém takto podporovaných školských autobusov je, že nejde o plošné opatrenie, navyše je plánované len dočasne na dva roky. Rovnako nevieme, akým spôsobom si poradí s priestorovou segregáciou.
Zlepšiť školskú dochádzku rómskych žiakov by pomohlo napríklad adresné vyplácanie cestovných nákladov, ktoré by každý mesiac nekončili v rukách rodičov detí, ale priamo v rukách dopravcov. Problém priestorovej segregácie by zasa vedelo zmierniť účelové nastavovanie autobusových a vlakových grafikonov. Takéto systémové a finančne nenáročné zmeny však ministerstvo nespomína.
Dôležité sú tiež aktivity zamerané na vytvorenie systému monitorovania segregácie v školách, ku ktorým sa rezort hlásil už vo svojom prvom Nultom akčnom pláne. Do tohto procesu však podľa dokumentov stále nie je zapojená nezávislá školská inšpekcia, ktorá by takýto systém vedela vytvoriť a uviesť ho do praxe.
Pri monitorovaní (nielen) segregácie je dôležité, aby si nápravu a korekciu chýb vedel štát aj reálne vymôcť. Školskí inšpektori však ani v tejto oblasti nemajú posilnené právomoci, ktoré by im pomáhali účinne vymáhať odstraňovanie segregácie v školách bez toho, aby prípady museli končiť na súdoch.
V špeciálnych školách budú naďalej zostávať aj šikovní žiaci
V oblasti špeciálneho školstva sa ministerstvo zaväzuje, že poradne budú objektívne a kultúrne citlivo posudzovať potreby rómskych žiakov tak, aby neboli neopodstatnene umiestňovaní do špeciálnych škôl a tried. O tejto potrebe pritom na Slovensku hovoríme už od roku 1995.
Motivácia neoprávnene preraďovať rómske deti do systému špeciálneho vzdelávania však nestojí iba na chybnej diagnostike, ale aj na starom modeli normatívneho financovania, ktorý je v princípe segregačný a nepodnecuje školy k inkluzívnemu vzdelávaniu.
Z dokumentov vyplýva, že rezort školstva sa nechystá zaviesť ani systém rediagnostiky žiakov v špeciálnych školách. Navyše, ak by sa aj vďaka pravidelnej rediagnostike v špeciálnych školách časom zistilo, že mnohé rómske deti je potrebné preradiť späť do „riadnych“ základných škôl, chýba nám pre takýchto navrátilcov adaptačný systém, ktorý by im pomohol efektívne nabehnúť na tempo a obsah vzdelávania v bežnej škole. Aj z tohto dôvodu sú mnohé šikovné deti „nútené“ zostávať v špeciálnych školách.
Jednou z mála legislatívnych zmien, ktoré sa ministerstvo chystá zaviesť, je ukotvenie definície segregácie v školskej legislatíve – aj to až v roku 2023. Lenže bez toho, aby štát najskôr uskutočnil aspoň vyššie spomenuté opatrenia, nebude mať definícia segregácie v školskej praxi príliš veľký význam.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
