Slovenskú verziu textu si môžete prečítať tu.
Uľiľa andre židovsko fameľija, savi dživelas andre sovjetsko Rusiko, no hin la the koreňa pre Ukrajina.
„O Antisemitizmus sas ode igen zoralo, phendžomas bi, hoj až pre štatno upreviben,“ leperel peske e modno navrharka Marína Žiaková pro peskro čhavoreskro dživipen andre Rusiko, savo adadžive bombardinel e Ukrajina, hoj les te „denacifikinel“.
Del duma, hoj the predal oda kaj študinelas o dejini – varikaňibena pre nek feder uči sikhľaďi andro sovjetsko zvezoz, pal o Jozef Tiso the pal o židengere deportaciji pale Slovačiko nadžanelas až kim naaviľa ade pre Slovensko te dživel andro anglune 90 berša.
„Pal o Československo pes ľirinelas sar pal o phraleskro narodos,“ phenel. „Hoj sas ade le Tisoskero režimos, fašisticko štatos u the kaj e Slovačiko sas sar satelitos perdal Nemciko. Ada pes amen nasikavahas andre amare genďa pre uči sikhľaďi “
Oda hoj pes rozmardža sovietsko zvezos o Vladimir Putin ľikerel sar „nekbareder geopoliticko katastrofa andro 20. šelberša“.
E Marina Marína Žiaková abre duma vakerel:
- sar andre peskro čhavoreskero dživipen predžidžiľa sar Židovka andro sovjetsko Rusiko;
- soske andro anglune 90. berša odgeľa te dživel pre Slovačiko;
- sar pes lake ačhiľa, hoj andro peskre 53 berša geľa te sikhľol pre uči sikhľaďi;
- save nipengere tipi phiren ke late te sikhľol e rusiko čhib;
- soha hine pestar aver o Ukrajinci the o Rusi so dživen Bratislavate.
Andre savo than baronas avri?
Bariľom avri andro foros Oriol, savo pašľol 300 kilometri tele pašale Moskva. O dad sas andale židovsko fameľija khatale Sumiko regijonos pre Ukrajina, savi hiňi akana le bombenca zdevastimen, avka sar sas palo dujto lumakro mariben.
E Daj hiňi pal o Rusiko juhos, kaj imar maj hiňi e Ukrajina. Miro dad the e daj prekal o mariben sas evakuimen u the pes sprindžarde andro foros, kaj uľiľom.
Andro Oriol dživen ajci nipi sar Bratislavate, no nane ajso zoralo foros. Gondoľinav hoj ode dživen but nipi, so upre dikhen le Putin. No interesentno o foros hino oleha, hoj ode uľile but rusika lekhade.
Hin tumen varesave leperdune dikhibena andalo peskero čhavoripen andre Rusiko?
Hin man a buterval peske perdal mande phenav. Hoj som Židovka, pes dodžanľom až pre uľica, sar pal mande vičhinens o panč beršengere čhavore. Khere aviľom oleha, hoj mira dake phendžom kaj nakamav te el Židovka. O Antisemitizmus ode sas igen zoralo, phendžomas bi hoj až pre štatno urovňa.
Phiravas andre štatno sikhľaďi, savi sa prekal e amari uľica andre amaro foros. Somas igen prekvapimen sar pes dodžanľom, hoj oda sas židovsko škola. Andre budova sas štar patra, mušindža ode te el but židovska čhavore, kaj te funginel sar sikhľaďi.
Paš late sas šukar stavba, savi sas učňovsko sikhľaďi. Nasogeder pes dodžanľom, hoj odi budava sas varekana sinagoga. Prekal o totalitno režimos sas talam ča jekh sinagoga andro sovietsko zvezos. Varesave Žida naľikerenas peskero pačaviben zorales, buter džene sas asimilovana. Nasas len šajipena sar te prakitizinel peskero pačaviben.
Soske tumari daj the o dad dine tumenca duma pal ala veci nasigeder?
Me kamavas hoj mange andre miri legitimacija te ľirinen kaj som Ruska, vašoda hoj pro Židi o nipi avrunes dikhenas. Šaj phenav, kaj andre škola o čhavore viskinenas, hoj ko avela andre klasa, oda hino židos.
Varesave čhavore nadžanenas kaj som Židovka u talam aňi naachaľonas oleske, so vakeren, no perdal mande ada sas potupa. No oleha sar dičhuvavas pes phares ada garuvelas. O Antisemitizmus sas ode šundo furtom, ada mušindža te el andro fameľiji. Vašoda miri daj the o dad pre mamde merkinenas.
Pre aver sera, ke amnde ko Žida sas naľirimen pravidlos, hoj o narodos pes nakamel te ladžal a o čhavore mišinen te el lačhe žjaka. A pro čačipen the ada avka sas. O Avrisikhľaviben hino perdal amnede ešebno.
Amenge le phraleha kampľa te el nekfeder. 0 phral Grigorij Mesežnikov sas nekbarder čercheň andre škola.
Nasigeder geľan te sikhľol andre Moskva.
Sikhľuvavas o varekanaňibana – dejini pre Moskovsko štatno univerzita kim aviľom pre Slovačiko, duj berš peske keravas postgradual. Nadokeržom les, maškar oda peske iľom romes u the zathodžom peske fameľija.
Andro sovjjetsko zvezos sas naľirimen pravidlos, savo sas prekal o uče školi – andalo sasvore sikhľavutne o Žida šaj ule ča 2 percenta. Nakakľom aleske te pačal, no andre miri beršskeri klasa sas šel šudenta u Židovka somas ča me the jekh čhavoro andale Moskva.
Pre oda, hoj pes ode te dochudav, sas mange musaj te kerel, kaj man te el praksa. Laha le manušes sas bareder šajipen. Pro čačipen na až ajsi bari – dochudlľom pes ode až pro tritoval.
Oda sa šukar berša. E Moskva hiňi baro foros a hin ode buter šajipena. Delas pes ode te phirel andro teatros, mozi, pro agroral sas amen mozakro klubos, savo na sas legalno, phirahas ode te dikhel o moza sar le Milošostar Formanostar. Andrea da kulturakero buchľaripen pes delas sikra te odžal la totalitatar.
Soske paľis odgeľan andale Rusiko?
Odgeľom odari adro berš 1990. Nasigeder, sar pes rozmarelas o Sovietsko zvezos, kampelas peske te lel avri nevo thamuňipen – občanstvo. Te le peske o rusiko thamiňipen perdal mande na sas priilo, nakamavas, sar Ruska pes šoha našunavas. Džanav ča Rusika, oda hin savoro. No mek prekal o oda, hoj som Židovka, sas ada diňipen.
Nadel pes te phenel, hoj odgeľom bo kamavas. Ajsi zor andre mande nane. Buter ukrajinska abo Rusika Žida džan andro Izrael, te pes šunen, hoj kamen te odžal. Kaj hin amari phuv, amaro štatos. Me aleha mek na som scirdlľi.
Phendžomas bi hoj pes presťahindžom, na hoj odgeľom. Andro berš 1993 amenge uľiľa amaro čhavoro – muršoro, pal o berš chudľom ade slovačiko thamuňipen. Som ade prithodži ki je židovsko komunita, savi adaj hiňi igen cikňi, no paľikerdes le Židenge pal e Ukrajina pes buchľarel.
Sas vareso, so tumen pal o oda sar aviľan pre Slovačiko, prekvapindža?
Prekal o oda, hoj sikhľiľom avri o varekaňibena, nek bareder škos perdal mande sas, sar pes dodžanľom, so pes ade kerelas prekal o dujto lumakero mariben. Hoj sa sade le Tisoskero režimos, fašisticko štatos u hoj e Slovačiko sas sar Satelitos prekal e Ňemciko. Ada pes andre amare genďa andre uči sikhľaďi na leperelas.
Pal o Československo pes ľirinelas sar pal o phraleskero narodos. Pre univerzita sikhľuvahas jekh berš varekaňibena pal o západna manuša the telethode Slovana, no pal o transporta, save lenas le Židen, pes sar sikhľavutňi pal e nek feder škola andro škola andro Sovietsko zvezos nadodžaľom.
Nasigeder keraval buťi prekal e Nadácia Milana Šimečku andro v Dokumentačno strediskos pal o Holokaust. Phiravas andro archivos a keravs buťi le materijaloha andal o ministerstvo vnutra, save sas andale wacht kana sas o Slovensko štatos. Arakhľom ode o zoznamos, kaj sas ľirimen o transporti, sako molas ezeros dživipena – 25 vagoni po 40 nipi.
Andro transporos savo odgeľa andro berš 1942, arakľom le phrales mira neboho sastra. Nasal leske aňi 17 berš. Oda sas dujto transportos, muršorengero, ešebno sas čhajorengero. Akor peľom tele a chudľom te rovel. Phendťom peske, hoj adi tema nakamav imar buterval te sledinel.
The prekal oda, hoj nazadžidžiľom oda, so slovačika Žida, hin man alestar trauma. Nadžanas te dikhel aňi moza pal o holokausta. Kada sas perdal mande šokos, so pes kerelas pre Slovačiko u the sar pes aleha imar tumari phuv marel avri imar 70 berš.
Savoro hin pal o baravipen andre fameľiľa. Te e daj the o dad den khere pal e varekaste duma o hino „melalo židos“ abo „melalo Rom“, o čhavore ada opakinen, prekal o oda, ho nadžanen soske. Ada ľidžan andre peste dureder.
San modno navrharka u the sikhaven rusiko čhib. Aven džas ešebnones kijo navrharstvo. Sar ki je ada aviľan?
Phendžomas bi, hoj nahodnones, korkori pes aleske čudaľinav. Sar pes rozvedzindžom a sas man pharo dživipen akor, chudľom te sikhavel e rusiko čhib pre čhibakeri škola, no a posikra pes andal o pharipen pes chudľom avri. O Umenje man furtom interesinelas no u the les but „konzuminavas“.
Prindžaravas pre Slovensko but umelcen, no o umenje kamav te sikhľol. Jekhvar somas pro boľipen, kaj bolenas e genďi , kas the sas o rektoris pal e uči škola vitvarnich umeni. Phendžas mange, hoj peske te dikhav o duj beršengera odbora pre lengero webos, no počinel pes vaše lenge.
Alestar mange sas pro jilo o dizajnos, phendžom peske soske bi naskušindžomas ada te sikhľol.
The oda, hoj sikhľuvavas pre univerzita Moskvate, lenas mire nipi andre fameľija hoj som drzo. Denas duma, hoj pes ode „ispidľom“ andalo cikno forocis a len, so sas moskovka Žida nikhaj namukenas. Pro oda uravibnaskero dizajnos pes dochudľom. Sar sas mange 53 berš, the prekal oda, hoj man nasas ňisave probaľipena.
Savo sas o sikľaviben?
Ešebno jepaš berš sas pharo, no bavinenas man e teorija. Andre škola som 40 ori prekal o kurko. Paľis pes ada prephagerdža a keravas oda so mandar kamenas.
Pal o duj berš – andro berš 2018 – sas man prehljadka, andro berš 2019 man sas korkorutňi kolekcija andre prehljadka, kaj sas nek bareder dizajnera pal e Slovensko. Zas diňi perdal mo umelcos Julius Koller. Avile mange but hanga pre miri kolekcija u chudľom imar the varesave objednavki.
Na achaľuvavas so mandar kamen, meč a klaľom te kerel prehljadka (asaben). Phendžom peske, hoj džav dureder.
Dujto kolekcija sas diňi la slovačikonake socharkake Erne Masarovičovo. A sas chudľa te el e pandemija, La Sládkovičovakera Marinake sas 200. belšeskero, ta kerďom bijaveskeri kolekcija.
Akana man hin tema „rusiko avantgarda“. Džanav pes te trafinel – sar na bijava hin man bijaveskeri kolekcija a sar o lav „rusiko“ nalačho, hin man tema rusika avantgarda. No oj vaš oda našči.
Bavinel man oda, so kerav, no sar dikhav hoj so pes kerel pre Ukrajina , nane man inšpiracija. Šunav pes čuči, nadžanav te kerel. Avka sas the akor sar aviľa e pandemija. Nadžanav nič aver te kerel ča o ruška, paľiekerdes alesko psichickones predžidžiľom.
Sar o Puťin diňa avri, hoj la Ukrajina nane pravo pre eksistencija u e Ukrajina hiňi phureder sar e Slovačiko, ta šaj daras the amen.
Avas džas akana ki jo tumaro sikhľaviben rusiko čhiba. Miri daj the o dad pes mušinenas te sikhľol e rusiko čhin mek pre bazutňi škola, no imar aleske avke but nane. Ko hin adadžive, save nipi pes dobrovoľnones kamen te sikhavel rusiko čhib?
Sar andro berš 2015 chudľom te sikhavel e rusiko čhib, džanavas hoj o nipi save pes prilen te sikhľol rusiko šhib, musaj lenge te el buter sar 40 berša.
Paľis sas grupa terne nipen so kamenas te sikhľol rusika, no nadžanenas soske. Len dikhavas nek radeder oda sas baro kamiben. Vašoda, hoj nadžanehas soske tut ki ja ada cirdel, ada hin kamiben.
Paľis sas nipi, savenge kampelas te džanel rusika angle peskeri buťi. Posikra ade chudľa te el ekonomicko jekhetaneskero buťipen la Rusikonaha. Akana darav, hoj imar man naela buťi, hoj la našavava. No ko džanel, te jepaš abo buter sar jepaš Ukrajinci so denašen andalo mariben den duma Rusikanes, u the e Rusiko čhib hiňi lengeri dajakeri čhib.
Maškral le Ukrajiny the Rusiko hin bare sphadľipena. Anglo berš 2014 o fameľiľi phirenas upre tele bi jo problemos.
Džanen peske te leperel, kaj sanas štvarkone 24 februra tosara, sar chudľa te el o mariben?
Somas khere. Jekh džives anglal peske ľirinavas mire phraleha (Grigorij Mesežnikov, pozn.), savo ada užarelas. Džanel rusika, genel rusika the zapadna avripeľipena a hino mištes infomiňimen. Me aleske nakamav te pačal.
Štvarkone tosara uščiľom sar sako tosara, mukľom peske o Teleráno – u jekhvareste šunav ode peskere phrales sar del duma, hoj hin mariben. Takoj leske ľirindžom, chudľa man olestar trjaška.
Rovnakones peske pametinav o berš 2001, sar pele tele o dvojički, akor the čhandavas. Miri čhajori sas akor andre židovsko sikhľaďi, sasvi pes andre peste zaphandľa, bo nadžanelas so pes kerel.
Gondoľinav peske, hoj o Ukrajica sas pre ada pripravimen. Nane len ajsi Armada, sar le Rusen, no ola ochto berš, so o Rusi ile o Krym, džanenas hoj len nič lačho naužarel.
So peske gondoľindžan andre oda momentosm sar pes dodžanľan pal e rusiko invazija?
Hin man olestar andrune trjaški. Sako džives sas oda phareder u phareder. Sar savore nipi the me daravavas u sas man stresos kaj o Puťin thodža andre pohotovosca o jadrova šerutňa. Takoj pre oda mange vičhinelas mričhaj či imar the kel ende ľecinel nadro Holandsko.
Keravas la tele, hoj te nadaral. Pherasunes latar phučavas či imar šunel ode o sireni, hoj tebi ode ľecinelas varesavi raketa, tak imar bi la šudžahas. Pro čačipen sar thodžom tele o telefonos igen razisaľuvavas.
Paľis nek buter daravas sar bombardinenas e jadrovo elektrarňa andro Záporoži. Mek peske pmatinav so oda sas, sar andro berš 1986 demadža avri o Černobiľ. Pal ada pes dodžanľam až 5 džives nasigeder.
Andre Rusko len hin ajso čudno šuňiben ki je zodpovednosca a ki je peskeri buči. La rusakera čhiba hin ajso lav „opšina“ (občina), savo sikavel pre varesavi komunita andro varekaňibena. Džal olestar avri, sar bi o nipi užarenas pre aver džene, hoj hine vaš vareso sar kolektovos zodpovedno.
Talam the ode hin vreso phendo avri, soske o Rusi igen rado dikhen o avrithamutne avrikerďipena the o znački. Soske o Oligarcha the le bareder thode manušen nane andre Rusiko o jachti ale andro aver thana. Soske nakamenas o Sputňikos ale? Peskere vecenge napačan.
Furtom andre mande hin šuňiben, sar ušťav tosara, phenav peske, ho kada našči el čačipen. Hin man šuňiben, ho džav suno. Šunav man vinovato, sar pijav e kaveja u pašľuvav andro hadžos. U kavka našťi ďivas. Pal o duj kurke sar aviľa o mariben, geľom peske te plavinel.
Kotor fameľijatar tumen hin andre Rusiko. So on phenen pre oda, so pes kerel?
Hin man ode srična phrakla, dživen andre Moskva, Na som lenca andro kontaktos. Hine mandar phureder. Sar muľas miri daj a lakri pheň, imar pes buter nakontaktinahas.
Hin man mek jekh strično pheň, savaha pes pal o but berša arakhľam pro Facebookos, sikhľarel pre varesavi uči sikhľaďi. Andro 8. marcos diňa statutos pro FB ki jo maškarothamutno džuvľengero džives. So pre ada te phenel? Kamav lake te vičhinel a te phenel, hoj so pes kerel pre Ukrajina?
Vičhinavas ča mire kamaratoha, savo hino artikano historikos, savo dživel andre Moskva, kamlas te avel ade te kerel vistava. No zrušindžas la. Mangavas les, hoj te ela leske the laskera romňake ode dar te dživel, hoj te avel ade. No les hin romňi Ruska, tal bi latar naodgeľahas.
Nane lenge ode ajsi dar te dživel sar le Ukarjincenge, save denašen, no me pre lende dikhavas avka, hor te bi kampelas palende te daral. Hin mange pharo pal o ola Rusi, save gondoľinen a navoľin le Puťin. On našťi vašoda, so pes kerel, vaša da hino zodpovedno o rusiko režimos the o nipi save les viľinenas.
Le Putin hin ode bari popularita, bareder sar 70 percent. Le nipen saven dikhas te protestinel, hine ča kotoro olestar. Andre Rusiko nane šajipen vareso te čerinel telendunes. Te o Putin merela, pale čerina o veci upral.
So kerďa le Putinoskero atakos pre Ukrajina le šuňibnha ki jo Rusi, so dživen Bratislavate?
Nadžanav, bo len but napridžarav a nakontaktinav len. O Rusi save dživen Bratislavate, hine buterval barvale nipi andale Rusiko, save ade chudle te podňikinel a cinde poese khera.
Kamen peske te dživel pro učo pindro a da perdal lende hin ajso vareso, sar bi pes sikrica thode pašeder ki jo zapados – hine andre Europa, no hine andro curdľipen la Rusikaha. O ukrajinci pre aver sera keren običajna buťa pre Slovačiko.
Ala Rusi man igen andre varesoste fascininen, vašoda hoj te san lenegero amalo džanen tumen te pohoscinel ke peste khere, hine igen jileskere. No preaver ser umelones peske keren avri naamalen. Hin andre lende paranoja, savi huňi kerdži štatno propagandaha.
Hin man ade jekh pridžarďi, savi hiňi Ruska. OJ hiňi taboristar „krymnašista“, le nipendar save phenen, hoj o Krymos hino lengero. Darav laha te vakerel pal e politika, navičhinav lake vašoda.
Oj nadikhel e Slovačiko televizija, the prekal oda hoj džanel sikra slovačika, dživel ade vaj 35 berš. Dikkhel ča o rusika nevipena.
Duvar kamľom te dikhel oda rakhiben, sar pes o Puťin arakhľa le letuškenca andalo jekhetaňiben, pre savi sas thode o sankciji, no nadelas pre oda te dikhel. Sar o manuš dživel andro slobodno demokraticko luma, našťi leske te šunel ola „diňipena“, bo choľarela pes. Oda hin igen baro diliňipen. Mek pal oda savoro the ačhol putinovcos.
Tumenge pes naačhiľa, hoj o nipi chudle pre tumende te dikhel prekal o angušťa?
Pre mande ade ňiko nadikhal sar pre Ruska. O manuša džanen, hoj som phe§ le Grigoriske Mesežnikoske, u pal leste džanen savo les hin dikhiben pre adi situacija a man hin rovnako dikhiben.
Hin aman rusiko identita. Sam Žida, Európaňa a hin amen slovačiko thamutňipen a prithovas pes kijo demokraticka dživipnaskere principi.
Gondoľinav peske, hoj paľikerdones oleske, kaj o Ukrajinci save denašen, u den duma rusika, nadikhena banges pro Rusi, save dživen pre Slovačiko. Sojhin lačhes, bo e čhib nane vinovato vašoda so pes kerel.
Marína Žiaková (59) E Modna návrharka, e autorka la značkake MARINÁ. Uľiľas andro foros Oriol andro varekano rusino sovjetso zvezos. Sikhľiľa avri o varekaňibena pre Moskovsko štatno univerzita. Andro berš 1990 aviľas te dživel pre Slovačiko, kaj dživel dureder. Andro berš 2019 sas nominimen pre cena Best Fashion Graduate.
