Monitorujú šarlatánske weby, upozorňujú na konšpirátorov a nedávno začali naprávať nezmysly, ktoré na sociálnych sieťach kolujú o rómskej komunite.

„Mýtom o Rómoch veria aj ľudia, ktorí iné dezinformácie odmietajú,“ hovorí Barbora Jamrišková, analytička portálu Infosecurity.sk. V rozhovore sa dočítate:

• aké sú najčastejšie mýty o Rómoch,
• kto a prečo ich šíri,
• čo majú spoločné všetky dezinformácie,
• ako reagujú ľudia, keď sa dozvedia, že sa mýlia
• a ako sa rozprávať s človekom, ktorý šíri nezmysly.

Portál Infosecurity sa väčšinou venuje dezinformáciám, ktoré sa týkajú bezpečnostných tém. Prečo ste sa rozhodli naprávať aj mýty o Rómoch?

V našom obsahu síce prevládajú bezpečnostné témy, ale snažíme sa otvárať aj iné, ktoré sú pre našu spoločnosť veľmi dôležité.

Hlavným dôvodom bolo, že vyvracaniu mýtov o Rómoch sa na Slovensku venujeme málo. A táto naša ľahostajnosť prispieva k tomu, že väčšina týchto mýtov sa tu šíri dlhé desaťročia.

Preto sme chceli ponúknuť čitateľom súbor faktov a štatistík, aby sme ukázali, že niektoré veci možno nie sú tak, ako si mnohí mysleli.

Ďalším dôvodom, prečo sme sa tejto téme začali venovať, bolo, že nepravdivé informácie sa často stávajú nástrojom šírenia nenávisti voči členom rómskych komunít – v „online“ aj „offline“ priestore. A to nás ako spoločnosť čoraz viac rozdeľuje.

Aké najčastejšie mýty o Rómoch pozorujete vo verejnom priestore?

Až príliš často sa stretávam s vetou: „Nie som rasista, ale nemám rád tých neprispôsobivých”. Metaforicky povedané, to je taká vstupná brána k ostatným mýtom. Medzi tie najčastejšie patrí mýtus, že Rómovia majú na Slovensku nejaké finančné výhody oproti majorite.

Pristavme sa pri ňom. Aká je pravda?

Je to naopak, vylúčené rómske komunity často žijú v obrovskej chudobe a podmienkach, ktoré si mnohí nevieme ani predstaviť. Často sú bez vody, elektriny či iných dôležitých prostriedkov, ktoré sú pre nás samozrejmosťou.

Poďme k ďalším mýtom.

Jedným z nich je, že na Slovensku poberajú sociálne dávky hlavne rómske rodiny. To tiež nie je pravda. Najväčším poberateľom sociálnych dávok je u nás skupina jednotlivcov alebo dvojíc s jedným až štyrmi deťmi.

Rada by som tiež spomenula ďalší mýtus, a síce, že veľký počet detí má byť kľúčom k bohatstvu. Rómovia majú mať teda veľa detí kvôli tomu, aby mali viac dávok.

To tiež nesedí, pretože dávky v hmotnej núdzi sa od počtu detí štyri a viac zvyšujú len asi o päťdesiat eur. To znamená, že ak má rodina päť deti, má rovnakú výšku dávky v hmotnej núdzi ako rodina, ktorá má desať detí.

Veľmi častý mýtus je aj predstava, že Rómovia sú mentálne zaostalí. Vychádza najmä z toho, že veľký počet rómskych detí sa na Slovensku učí v špeciálnych školách. Tento mýtus je teda podporovaný samotným slovenským systémom. Tiež sa však nezakladá na pravde.  

Veľa inštitúcií a výskumov zistilo, že tieto deti sú presúvané do špeciálnych škôl neprávom a mentálne postihnutie nemajú. Do špeciálnych škôl sú zaraďované z iných, individuálnych dôvodov. Podľa niektorých výskumov môže ísť aj o rasovú segregáciu či problém s jazykom.

Čo za ľudia alebo skupiny ľudí šíria tieto dezinformácie?

Často sú to politici. Napríklad, Kotlebovci šírili obrázok, z ktorého vyplývalo, že nezamestnané rómske rodiny dostávajú mesačne viac peňazí ako zarobia zamestnané majoritné rodiny.

Samozrejme, táto strana nešíri len dezinformácie, ale aj nenávisť. Napríklad, Rómov nazýva „parazitmi“.

Jej členovia následne spustili verejnú kampaň, počas ktorej chodili robiť do rómskych osád „poriadky“. Ich taktika bola založená na tom, že sa najprv snažili nahnevať ľudí nepravdivými informáciami a potom sa stavali do role tých, ktorí prišli riešiť túto situáciu.

Ich strana bola vo voľbách úspešná práve v regiónoch, kde sa nachádzajú rómske osady. Samozrejme, nie sú jediní. Politikov, ktorí šíria takéto dezinformácie, je u nás veľa.

Kto okrem politikov ešte šíri dezinformácie o Rómoch?

Ďalšou skupinou sú „alternatívne“ resp. dezinformačné médiá. Je ich veľa, môžeme spomenúť napríklad Magazin1 alebo web Prehľad správ. Treba povedať, že niektoré z týchto „alternatívnych“ médií sú priamo napojené na politikov, o ktorých som hovorila predtým.

Napokon, dezinformácie šíria aj jednotlivci, ktorí nie sú verejne známi. Treba ale rozlišovať medzi tými, ktorí dezinformáciu vytvoria a tými, ktorí ju „len“ zdieľajú.

Tí poslední často nevedia, že informácia je nepravdivá, len ich napríklad nahnevá a chcú ju posunúť ďalej. Stávajú sa tak obeťami tých, ktorí dezinformácie šíria cielene.

Majú ľudia, ktorí šíria mýty o Rómoch, niečo spoločné s tými, ktorí šíria obsahovo iné typy dezinformácií – napríklad o vakcínach?

Áno, väčšinou tieto dezinformácie šíria stále tí istí aktéri – napríklad spomínaní politici alebo alternatívne médiá. Dôležité ale je, že mýtom o Rómoch veria aj ľudia, ktorí iné dezinformácie odmietajú. S tým sa stretávam aj ja v mojom okolí.

Čím si to vysvetľujete?

Vysvetľujem si to tým, že mýty o Rómoch tu sú veľmi dlho a keďže sa dookola opakujú, ľudia ich už berú ako fakt. Nerozmýšľajú viac nad tým, či to je alebo nie je pravda.

Prečo sa mýty o Rómoch držia vo verejnom priestore tak dlho napriek tomu, že boli dávno vyvrátené?

Je to spôsobené mnohými faktormi. Najdôležitejšou príčinou toho, prečo ľudia veria mýtom o Rómoch, sú asi predsudky a rasizmus. Ten môže byť uvedomený aj neuvedomený – spomeňme si na vetu: „Nie som rasista, ale“.

Ako ľudia odmietame predsudky a robíme z nich strašiaka, to však nie je správne. Skôr by sme si ich mali uvedomovať a začať pracovať na tom, aby sme ich vedeli odstrániť alebo aspoň ovládať.

Navyše, témy, ktoré sa týkajú rómskych komunít, sú veľmi komplexné a náročné na pochopenie. Veľa ľudí im nechce venovať čas a energiu, pretože všetko je veľmi poprepájané. Mýty, naopak, ponúkajú jednoduché riešenia a odpovede – preto sú atraktívnejšie.

Ďalej, na veľa vecí sa pozeráme najmä zo svojej perspektívy. Povieme si, že ak si dokážeme zarobiť peniaze my, prečo by to nedokázali ostatní. Nesnažíme sa pochopiť, že niektorí z nás nemajú rovnakú štartovaciu čiaru a rovnaké príležitosti.

Ešte by som ako dôvod, prečo sa u nás držia mýty o Rómoch, spomenula médiá – aj tie dôveryhodné. Média sa dosť podieľajú na tom, aký obraz tu máme o rómskej menšine.

Odkedy si pamätám, novinári publikujú najmä informácie o negatívnych situáciách, ktoré sú spojené s ľuďmi z rómskych komunít.  

Napokon, treba spomenúť aj politikov. Im sa venoval jeden výskum, ktorý som si pozerala. Ľudia sa veľakrát stotožňujú s vyjadreniami politikov, ktoré sú voči Rómom negatívne.

Kde sa mýty o Rómoch objavujú najčastejšie? Kde by si na nich ľudia mali dávať najväčší pozor?

V Infosecurity to vieme najviac odsledovať na sociálnych sieťach. Veľakrát sú nepravdivé informácie na oficiálnych stránkach alternatívnych médií, ktoré ich potom zdieľajú na Facebooku. Ten by som preto vypichla ako najväčší zdroj týchto „nezmyslov“.

Špeciálne by som spomenula aj komentáre na sociálnych sieťach, kde píše dezinformácie mnoho ľudí, ktorí im veria a sú presvedčení o ich pravdivosti.

Nerobme z predsudkov strašiaka, skôr si ich uvedomujme a pracujme na ich odstránení.

Často sa stáva, že niektoré – aj dôveryhodné – médium publikuje objektívnu informáciu, ktorá nie je nijako zafarbená a k ničomu nepodnecuje. Týka sa však človeka, ktorý patrí do rómskej menšiny.

Pod príspevkom sa potom objaví vlna nenávistných a nepravdivých komentárov typu, že Rómovia majú opäť výhody.

Sú dezinformácie o Rómoch v niečom kvalitatívne odlišné než iné typy hoaxov, ktorým sa venujete?

Povedala by som, že všetky dezinformácie sú založené na rovnakých princípoch. Bývajú zamerané na emocionálnu stránku ľudí – napríklad tým, že sa venujú peniazom. To v človeku vzbudí hnev a preto im viac verí. Časť dezinformácií o Rómoch cieli aj na strach z inakosti a z neznámeho.

Dezinformáciou tiež môže byť pravdivá informácia, ktorá je však zmanipulovaná. Opäť príklad: z reportáže dôveryhodného média sa vytrhne z kontextu jedna veta. To sú také hlavné princípy, ktoré bývajú rovnaké.  

Sú obdobia, kedy pozorujete viac a kedy menej dezinformácií o Rómoch?

Nie je to nutne pravidlom, ale asi nie je prekvapením, že problematika menšín je na Slovensku obľúbená pred voľbami. Niektoré politické stany si na tom zakladajú kampane a často sú úspešné.

Veľa dezinformácií sa šírilo aj na začiatku pandémie. Narazila som na jednu, podľa ktorej Rómovia dostali zadarmo jedlo, lieky a dokonca alkohol. Bolo to v čase, keď sa kvôli karanténam uzatvorili viaceré rómske osady. O tom, že Rómovia boli v karanténach často bezdôvodne viac ako mesiac, sa však informácie nešírili.

Frekvencia dezinformácií môže byť teda spôsobená voľbami alebo takýmito výnimočnými situáciami.

Dávate na pravú mieru rôzne typy dezinformácií. Darí sa vám naprávať tie o Rómoch lepšie ako iné?

Je to náročná otázka, pretože to nevieme zmerať. Keď publikujeme nejaký článok, nevieme, ako na ľudí pôsobil a čo si z neho kto vzal.

Moja hypotéza však je, že sa nám to lepšie nedarí. Mýty o Rómoch sa tu šíria dlho a často. Pravdepodobnosť, že človek zmení názor len na základe jedného či dvoch článkov, je preto veľmi nízka.

Verím ale, že sa našli aj čitatelia, ktorým naše články čosi dali a dozvedeli sa z nich niečo, čo predtým nevedeli.

Na to, aby ľudia dokázali zmeniť pohľad na vec, je však potrebné, aby sa o pravde písalo viac a v rôznych zdrojoch. Preto sme sa v Infosecurity rozhodli, že k tomu prispejeme.

Aká je typická reakcia ľudí, keď ich upozorníte na to, že vedome alebo nevedome šíria dezinformácie – napríklad aj o Rómoch?

Je to veľmi individuálne a závisí to od toho, kto dotyčný je a aké má informácie. Ak je to človek, ktorý má o Rómoch vytvorený obraz len na základe dezinformácií, je náročné presvedčiť ho o opaku jedným rozhovorom.

Nie je to nemožné, ale vyžadovalo by si to veľa času a námahy. A to aj preto, že veľa ľudí odmieta priznať, že by sa mohli v niečom mýliť. Často sa mi stávalo, že takéto rozhovory končili hádkou a nikam neviedli.

Ale potom sú aj ľudia, ktorým záleží na pravde, len nevedeli, že nejaká dezinformácia je nepravdivá. Stalo sa mi teda aj to, že keď som takého človeka upozornila, bol rád a vďačný.

Čo by ste ako profesionál, ktorý sa intenzívne zaoberá vyvracaním dezinformácií, poradili ostatným: ako je dobré rozprávať sa s ľuďmi, ktorí šíria nezmysly?  

Dezinformáciám sa síce venujem, ale v tomto ešte nie som najlepšia (smiech). Ale tak, ako vo všetkom ostatnom, aj tu je asi najdôležitejšia slušnosť a empatia.

Je veľkou chybou, keď na človeka, ktorý šíri dezinformácie, začneme útočiť alebo ho zosmiešňovať. Automaticky prichádza protiútok.

V rozhovoroch s ľuďmi, ktorí šíria dezinformácie, je dôležitá slušnosť a empatia.

Jednou z techník, ako sa rozprávať s takýmito ľuďmi, je pomôcť im, aby zistili pravdu sami – napríklad kladením otázok. Je ale dôležité vybrať ich tak, aby neboli útočné, sugestívne ani posmešné.

Keď človek príde sám na to, že asi nemal pravdu, je väčšia pravdepodobnosť, že zmení svoj názor.

Robí u nás podľa vás štát dosť, aby systémovo bojoval s dezinformáciami?

Touto otázkou sa zaoberá veľa odborníkov. Najstručnejšou odpoveďou je, že štát nerobí dosť. Keby robil, ani Infosecurity by pravdepodobne neexistovalo a nemuseli by sme tu teraz sedieť. V poslednom období sa však úrady začínajú uberať správnym smerom.

Pri dezinformáciách, ktoré sa týkajú Rómov, je to však komplikovanejšie, pretože tam je to začarovaný kruh. Mnohí Rómovia žijú na Slovensku vo veľmi zlých podmienkach, no nie preto, že si za to môžu sami.

Štát zlyháva najmä v tom, že mnohé komunity žijú v generačnej chudobe, z ktorej je malá šanca dostať sa von. Táto chudoba vedie k problémom ako nezamestnanosť, vysoká plodnosť, kriminalita a mnohé iné.

Tieto dôsledky zasa spôsobujú, že majorita má o Rómoch veľmi negatívny obraz a je náchylnejšia na to, aby verila mýtom. A ak im verí, zvyšuje sa miera nenávisti voči Rómom, čo napokon vedie k tomu, že mnohé potrebné opatrenia by možno nemali podporu verejnosti.

Moja hypotéza je, že keď štát prestane riešiť len dôsledky tejto situácie a začne riešiť jej príčiny, budú sa šíriť menej mýty a iný bude aj celkový obraz o rómskej komunite.

Barbora Jamrišková Research fellow v projekte infosecurity.sk a študentka Medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zaujíma ju politika, ochrana ľudských práv, americká diplomacia a oblasť Blízkeho východu.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].