Parlament koncom septembra schválil definíciu protirómskeho rasizmu. Urobil tak na návrh poslancov OĽaNO Petra Polláka ml. a Jarmily Vaňovej. Definíciu vypracovala Medzinárodna aliancia pre pripomínanie holokaustu (IHRA), členské štáty vrátane Slovenska sa na nej zhodli ešte v októbri 2020.

Protirómsky rasizmus je podľa nej súborom „individuálnych prejavov a činov, ako aj inštitucionálnych politík a praktík marginalizácie, vylúčenia, fyzického násilia, znevažovania a devalvácie rómskych kultúr a životného štýlu a nenávistných prejavov zameraných na Rómov, ako aj na iných jednotlivcov a skupiny, ktoré boli vnímané, stigmatizované alebo prenasledované počas nacistickej éry a aj v súčasnosti ako Rómovia.“

Podľa IHRA takéto správanie vedie k zaobchádzaniu s Rómami ako s cudzou skupinou a k ich spájaniu s pejoratívnymi stereotypmi.

Medzi prejavy protirómskeho rasizmu radí napríklad popieranie prenasledovania Rómov počas druhej svetovej vojny, nútené sterilizácie či použitie termínu „cigán“ ako nadávky.

Parlament zároveň vyzval vládu, nech zabezpečí, aby štátne a verejné úrady rešpektovali uvedenú definíciu pri výkone svojich právomocí. Mala by im okrem iného pomôcť identifikovať stereotypy voči Rómom. Viacerí odborníci na menšinovú politikú však majú k definícii výhrady.

„Chceli to dobre, dopadlo to ako obvykle“

Šéfka Rómskeho advokačného a výskumného strediska Zuzana Havírová upozorňuje v definícii na formuláciu o „životnom štýle“ Rómov.

Myslí si, že medzinárodná komunita pri nej myslela napríklad na írskych či francúzskych kočovníkov (travellers alebo gens du voyage) – teda na konkrétne skupiny ľudí. Nie však na životný štýl etnika ako takého, ako to môže z definície vyznievať.

„Stretávame sa s vyjadreniami typu, že ,Rómovia žijú v osadách, pretože to je ich spôsob života‘. Alebo tiež, že ,Rómovia žijú zo dňa na deň, lebo je to ich štýl a inak žiť nevedia‘. Práve tieto tvrdenia sú prejavom protirómskeho rasizmu, čo však môžu ich používatelia ospravedlňovať práve prijatou definicíou IHRA,“ obáva sa Havírová.

Bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry a etnografka Zuzana Kumanová hovorí o „mechanickom preklade“ pôvodnej definície. Zároveň pripomína, že termín „protirómsky rasizmus“ Slovensko už má definovaný v iných verejných politikách, podľa nej kvalitnejšie a zohľadňujúc širokú škálu diskriminačných praktík.

„Je chvályhodné, že Národná rada SR novú definíciu prijala. Ale aj v tomto prípade platí úslovie: Chceli sme, aby to bolo dobre, ale dopadlo to ako obvykle,“ myslí si Kumanová.  

Havírová dodáva, že definícia IHRA vznikla najmä v suvíslosti s pripomínaním si genocídy Rómov počas druhej svetovej vojny. Zámer podľa nej vychádza z myšlienky, že nedostatočná spoločenská pozornosť pre toto obdobie prispela k dnešným predsudkom a diskriminácii.

„Samozrejme, že sa s týmto stotožňujem, ale prenasledovanie a vyčleňovanie Rómov mimo spoločnosť sa dialo aj v oveľa skoršej histórii. Obávam sa, že ak sa obmedzíme len na obdobie nacizmu, tak celkový kontext odmietania Rómov v Európe nebude pochopený dostatočne,“ vraví Havírová.

Podľa bývalého splnomocnenca vlády pre rómske komunity Ábela Ravasza je deklarovaným úmyslom autorov definície mať porovnateľné znenie naprieč krajinami Európskej únie. Výsledný text preto podľa neho možno označiť za kompromisný.

Ani on nepovažuje formuláciu o „životnom štýle Rómov“ za „šťastnú“.  Väčším problémom však podľa neho je, že „uznesenie k definícii je pomerne bezzubé“. „Nie sú tam konkrétne úlohy pre ministerstvá s termínmi, nie je jasné, aká má byť aplikačná prax,“ vysvetľuje.

V Skupine priateľov menšín v NR SR, ktorá patrí pod Inštitút Mateja Bela, preto poslancom odporúčali, aby uznesenie v tomto zmysle upravili. „Že sa tak nestalo, môže znamenať, že definícia zostane v izolácii – bez praktického využívania, bez toho, aby s ňou niekto ďalej pracoval,“ vraví Ravasz.

Úrad splnomocnenca: Definícia je pre Rómov prínosom

Predkladateľ návrhu poslanec Peter Pollák ml. (OĽaNO) pre Romano fórum uviedol, že nejde o mechanický, ale o doslovný preklad medzinárodnej definície. Podľa neho je výsledkom konsenzu a zohľadnenia historického a právneho vývoja všetkých členov IHRA.

„Jej prípravy sa pravidelne zúčastňovali aj zástupcovia SR a tvorba definície sa konzultovala aj s rómskymi zástupcami a komunitami,“ vraví.

Na rozdiel od Havírovej sa neobáva toho, že zmienka o „životnom štýle“ Rómov môže etniku spôsobiť v budúcnosti problémy. „Nie, to sa nemôže stať. Definícia tvorí jednotný logický celok a iný výklad by bol právne vulgárnym, popierajúcim samotnú definíciu,“ vysvetľuje.

Dodáva tiež, že v porovnaní s medzinárodnou definíciou IHRA sa slovenské stratégie či iné verejné politiky prijímajú len na obmedzenú dobu a časom sa môžu meniť – a s nimi aj definície, ktoré obsahujú.

K definícii IHRA sa prihlásil aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ján Hero. Aj on odmieta, že by bola formulácia len mechanickým prekladom. „V žiadnom prípade nešlo o mechanický preklad, ale o doslovný a presný preklad, používajúci konformný právny a historický slovník, osobitne slovník medzinárodného práva,“ uviedol úrad splnomocnenca.

Tvrdí tiež, že úvahy o „obsiahnutí závadového diskurzu v definícií“ popierajú autoritu a odbornosť IHRA, pričom úradu splnomocnenca nie je zrejmé, na základe akých indikátorov by mala byť definícia spochybňovaná.

Podľa Herovho úradu je definícia „našťastie“ schválená parlamentom, je „nesmiernym prínosom pre Rómov“ a „znamená splnenie záväzku Slovenskej republiky“.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].