Pavol Čekan v rozhovore hovorí, čo sa deje v tele po očkovaní; aké sú vedľajšie účinky vakcín proti covidu a ako dlho nám takto získaná imunita vydrží.

Rozhovor bol nahrávaný v polovici marca 2021.

Mnohí ľudia majú strach pre covidom, ale aj pred očkovaním proti nemu. Ktorý z týchto strachov im vie veda vziať?

Určite strach pred očkovaním. Alebo inak: je oveľa menej bolestivé nechať sa zaočkovať než prekonať covid.

Čo vám dáva istotu, že vakcíny, ktorými na Slovensku očkujeme, sú bezpečné a pomáhajú?

Sú to tri veci. Prvá: ako vedec si dokážem vyhľadať odborný článok, ktorý sumarizuje tretiu fázu klinického skúšania, kde sa vakcína skúša na 30 až 40 tisícoch dobrovoľníkov. Viem tak zhodnotiť, či je bezpečná a účinná.

Druhá vec, ktorá mi dáva dôveru: tieto vakcíny sú schválené Európskou liekovou agentúrou (EMA), ktorá sa na ich bezpečnosť, účinnosť a efektivitu pozerá ešte detailnejšie a rigoróznejšie.

Tretí bod: keď sa v Izraeli robila štvrtá fáza skúšania, kde v praxi sledujete, ako vakcína funguje, vidíte, že jej účinnosť sa udržala na 95 percentách – a to pri 1,2 milióna ľuďoch. Viete teda, že naozaj ide o veľmi účinnú, bezpečnú a efektívnu vakcínu.

Ak by ste to mali zjednodušiť, ako fungujú vakcíny, ktorými dnes na Slovensku očkujeme proti covidu? Čo sa deje v našom tele?

Nejaký nosič donesie do bunky kúsok koronavírusu – v tomto prípade mRNA alebo DNA. Bunka si tak vytvorí takzvaný „s-proteín“, ktorý je identický ako výbežok, ktorý sa nachádza na koronavíruse. Keďže tento „s-proteín“ je pre telo úplne nový, imunitný systém ho takto rozozná a vytvorí si proti nemu protilátky.

A keď tieto protilátky vedia rozoznať „s-proteín“, budú vedieť rozoznať, aj keď príde do tela koronavírus. Imunitný systém tak bude vedieť reagovať oveľa rýchlejšie a ten vírus zničí.

V porovnaní s vakcínami, na ktoré sme boli doteraz zvyknutí, teda nedostávame do tela oslabený vírus ale len jeho malú časť.

Dostávame len jeho malú časť. Na Slovensku máme Pfizer, Modernu a AstraZenecu, čoskoro príde Johnson & Johnson a môžeme do toho vziať aj Sputnik. To všetko sú veľmi moderné vakcíny fungujúce na princípe malej časti vírusu, ktorá sa dostane do tela. Alebo si ju ľudské bunky dokonca sami vytvoria. Sú však aj iné vakcíny, napríklad jedna čínska je oslabený vírus.

Vie sa už, ako dlho nám takto získaná imunita vydrží?

To ešte nevieme. Protilátky by mali v tele vydržať šesť mesiacov. Treba však povedať, že pri očkovaní sa netvoria len protilátky, ale aj takzvaná bunková imunita. Dokáže vás ochrániť pred ťažkým priebehom covidu – a teda pred hospitalizáciou, aj keď protilátky zmiznú. Táto imunita môže vydržať niekoľko rokov.

Treba sa pri vakcínach, ktorými u nás očkujeme proti covidu, báť nejakých vedľajších účinkov?

Vedľajšie účinky sú súčasťou každého očkovania. Častokrát je to zvýšená teplota, zimnica, bolesť svalov či ruky po vpichu. Voláme ich síce vedľajšie účinky, no oni sú žiadané. Je to reakcia imunity na tú malú časť vírusu. Znamená to len, že sa tvoria protilátky.

Tieto vedľajšie účinky sa vyskytujú u menšej časti ľudí. Ak sa neobjavia, netreba sa báť. Samozrejme, aj v takomto prípade dochádza k „programovaniu“ imunitného systému.

Potom sú aj veľmi ťažké vedľajšie účinky, napríklad anafylaktický šok. V podstate je to alergická reakcia na očkovanie. Niektorí ľudia majú takúto predispozíciu, stane sa to pri jednom-dvoch prípadov z milióna. Takýto šok by sa mohol objaviť do 15 minút po očkovaní, preto vás nechajú po pichnutí čakať 15 minút na mieste.

Evidujeme aj úmrtia veľmi starých ľudí, to však môže byť spôsobené tým, že boli veľmi starí a chorí. Ich organizmus je oslabený a tak citlivý na čokoľvek, že aj jemný vedľajší účinok vakcíny ako zvýšená teplota môže byť pre človeka smrteľný.

Očkovanie proti covidu je však jedno z mála za posledné desaťročia, kedy očkujeme plošne všetkých od 18 rokov. Okrem detí tak ideme do celej populácie, v ktorej je veľa ochorení – kardiovaskulárnych, autoimunitných, alergických. Je preto prirodzené, že keď zaočkujeme 500 miliónov ľudí, môžu nastať aj komplikácie.

Treba si však uvedomiť, čo koronavírus spôsobil globálne – milióny mŕtvych. Benefit očkovania teda absolútne prevyšuje jeho riziká a riziká ochorenia covid-19.

(7. apríla Európska lieková agentúra oznámila, že veľmi zriedkavým nežiadúcim účinkom vakcíny AstraZeneca môžu byť krvné zrazeniny. Celkové prínosy tejto vakcíny však podľa EMA prevládajú nad rizikami. EMA preskúmala 86 zistených prípadov pri 25 miliónoch zaočkovaných v EÚ a Veľkej Británii. Ministerstvo zdravotníctva SR uviedlo, že „takáto frekvencia znamená menší výskyt krvných zrazenín než s akým sa stretávame pri ženách, ktoré berú antikoncepciu“.)

Spomínali ste vakcínu Sputnik V. Slovensko priviezlo do krajiny tisíce týchto vakcín, ktoré však nie sú registrované Európskou liekovou agentúrou. Je polovica marca, čo dnes vieme o tejto vakcíne?

Jediné, čo o nej vieme, je vedecký článok v časopise Lancet. Ten hovorí, že táto vakcína je technologicky zaujímavá a vyzerá byť účinná. Očkuje ňou asi 39 krajín, no väčšinou ide o satelity Sovietskeho zväzu alebo krajiny, ktoré sú nejako obchodne závislé na Rusku.

Okrem pár výnimiek ide o malé množstvo zaočkovaných ľudí. Po správnosti by sme si teda mali počkať na schválenie Európskou liekovou agentúrou (EMA). Žijeme v európskom priestore a toto sú regulačné pravidlá pre lieky a vakcíny.

EMA totiž nevyhodnocuje len jeden desaťstránkový vedecký článok. Vyhodnocuje 100-tisíc strán o bezpečnosti vakcíny, kvalite kontrol a šarží. Zisťuje, či sa dodržuje výrobná prax, či tam sú všetky potrebné certifikáty. Kontroluje sa prvá, druhá aj tretia fáza klinického skúšania.

Toto všetko vyhodnocujú top odborníci s medicínskym alebo iným vedeckým vzdelaním. Takýto systém tu máme desiatky rokov a my občania by sme mu mali dôverovať.

Zvyčajne sa takéto vakcíny vyvíjajú a testujú roky. Pri koronavíruse sa to vedcom podarilo za niekoľko mesiacov. Akoto?

Vakcíny boli vyvinuté už v januári 2020, nové technológie totiž dokážu reagovať dosť rýchlo. Tieto technológie sú, samozrejme, rokmi overené. A po ďalšie, nie je dôležité, ako rýchlo dospejete k výsledkom klinického skúšania, ale aké kvalitné sú a či boli dodržané všetky štandardy. Pri tomto klinickom skúšaní boli všetky štandardy v správnom časovom rámci dodržané.

Hlavným dôvodom, prečo sa to podarilo rýchlo, je, že celý svet sa zomkol. Na vývoji, validácii a výrobe vakcín sa spolupracovalo naprieč svetadielmi. Navyše, veľa vakcín sa nakúpilo dopredu, čo zrýchlilo finančné toky pre farmaceutické firmy. Neboli brzdené napríklad tým, že by museli hľadať zdroje na postúp z fázy dva klinického skúšania do fázy tri.

Mnohí ľudia nielen z vylúčených komunít majú sťažený prístup k očkovaniu. Musia za ním cestovať a prestupovať MHD. Aká je dnes šanca, že sa niekto nakazí, paradoxne, cestou na očkovanie?

Závisí to od toho, ako sa ľudia chránia a dodržujú pravidlo ROR (ruky-odstup-rúško). Či majú respirátor, aký plný je autobus a ako je vydezinfikovaný. Či má otvorené okná a vetrá sa v ňom, či tam je cirkulácia vzduchu. Dokonca záleží aj na tom, či je krajšie počasie.

Faktorov, ktoré môžu ovplyvniť nakazenie sa, je veľa. Ale ľudia chodia MHD každý deň, to percento (možnosti nakazenia sa – pozn.) nie je vysoké.

Vy sa dáte zaočkovať proti covidu?

Keď na mňa príde rad, dám sa zaočkovať tou dostupnou a schválenou vakcínou, ktorá bude pre mňa k dispozícii.

(Pavol Čekan 21. apríla na dodatočnú otázku Romano fóra uviedol, že táto odpoveď platí aj po zisteniach EMA k AstreZeneca. Benefity očkovania podľa neho stále výrazne prevyšujú riziká).

Pavol Čekan (1979) Vedec, biochemik a zakladateľ firmy MultiplexDX, ktorá sa venuje metódam diagnostiky rakoviny. Vyvinula tiež niekoľko testov na zistenie ochorenia covid-19, státisíce darovala štátu. Čekan vyštudoval biochémiu na Islande. Pracoval na Rockefellerovej univerzite v New Yorku aj v americkom Národnom onkologickom inštitúte. Má za sebou niekoľko patentov a desiatky vedeckých článkov.