Odchádzajúce vedenie ministerstva školstva stihlo ešte dať koncom augusta do medzirezortného pripomienkového konania novelou školského zákona. Tá okrem iného obsahuje aj návrh definície školskej segregácie, a tiež opatrenie, ktoré by malo žiakom zabrániť nadmerne často opakovať ročník. Kým s navrhnutou definíciou školskej segregácie sa – až na drobnosti – dá v zásade súhlasiť, neplatí to už pre opatrenia, ktoré majú zabrániť prepadávaniu školákov.  

Novela napríklad navrhuje, aby mohol žiak po novom opakovať ročník už len raz na prvom stupni základnej školy, raz na druhom stupni a raz na strednej škole. Je na škodu, že rezort školstva neotvoril odbornú diskusiu o tom, či má samotný inštitút opakovania ročníka v modernom smerovaní škôl vôbec ešte opodstatnenie. Ak nemáme zodpovedanú túto zásadnú otázku, je úplne jedno, koľkokrát budú žiaci opakovať ročník. Alebo či ukončia školskú dochádzku v šiestom, prípadne siedmom ročníku.

Novela tiež zavádza tzv. úvodný ročník pre žiakov, ktorí majú zdravotný postih alebo dočasné vývinové poruchy, a ktorým pre vstup do prvého ročníka nestačilo zaškolenie v materskej škole. Pravdepodobne má ísť o obdobu súčasných nultých ročníkov, pričom jediný rozdiel bude ten, že navrhovaný úvodný ročník viac nemá byť započítavaný do povinnej školskej dochádzky.

Problémom je, že hoci v našom školskom systéme nulté ročníky existujú dlho, značná časť chudobných detí nám aj tak prepadáva. Preto by pomohlo, ak by ministerstvo prišlo napríklad s návrhom nového kurikula pre úvodný ročník, a tiež s potrebnými kompenzačnými opatreniami, ktoré by žiakov efektívnejšie pripravili na vstup do prvého ročníka. Nič také však rezort neponúka.

Odchádzajúce vedenie napokon v novele navrhuje aj to, aby sa opakovanie ročníka nezapočítavalo do počtu rokov povinnej školskej dochádzky. Podľa dôvodovej správy k zákonu je cieľom snaha, aby žiaci nekončili školu skôr než v deviatom ročníku.

Takéto opatrenie je rovnako veľmi sporné. Znamená to, že deti, ktoré prepadli, budú musieť chodiť do školy (najmenej) o rok dlhšie než tie, ktoré ročník neopakovali. Často pritom ide o žiakov, pri ktorých je ich školský neúspech do veľkej miery predurčený chudobným rodinným prostredím, ktoré škola nevie kompenzovať. Je však fér, aby títo žiaci museli chodiť do školy povinne dlhšie, ako školáci, ktorí pochádzajú zo štandardných rodinných pomerov?

Nehovoriac o tom, že títo prepadávajúci žiaci budú končiť povinnú školskú dochádzku vo vysokom veku. Žiaci, ktorí nastúpia do navrhovaného úvodného ročníka a k tomu si ročník ešte dvakrát zopakujú, by sa tak zo základnej školy dostali namiesto v 16 až v 19 rokoch.

Tieto navrhované opatrenia preto nijako neriešia príčiny prepadávania a celkovej školskej neúspešnosti chudobných detí z vylúčených komunít. Pred ich predložením by pomohla dlhšia odborná diskusia, a tiež dôkladná analýza, vďaka ktorej by sme hlbšie porozumeli problémom a účinnejšie nastavili riešenia. A hoci má rezort školstva na takýto druh analýz Inštitút vzdelávacej politiky, takéto dáta na Slovensku stále chýbajú.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].