Od policajnej razie v rómskej komunite v Moldave nad Bodvou ubehlo už bezmála osem rokov. Za tak dlhú dobu toho určite každý z nás prežil pomerne veľa. Zrejme len málokto však zažil veci porovnateľné s tým, čím si prešiel Leonard Horváth.
Leonard bol ešte ako sedemnásťročný chlapec zbitý políciou, následne sa stal poškodeným v trestnom konaní, bol označený za osobu trpiacu „rómskou mentalitou” a klamára, bol obvinený a neskôr aj obžalovaný pre údajnú krivú výpoveď a napokon bol 3. mája 2021 spod obžaloby oslobodený.
Prípad z Moldavy sa ťahá veľkou časťou mojej profesionálnej právnickej kariéry, keďže som na ňom pracoval spolu s ďalšími právnikmi. Priznám sa, hneď zo začiatku som mal obavu, že tu bude snaha zamiesť ho pod koberec.
Skutok sa nestal
Moje obavy sa napĺňali, keď policajná inšpekcia expresne rýchlo ukončila šetrenie bez toho, aby vôbec vypočula poškodených; keď bývalý premiér a minister vnútra osobnou návštevou vyjadrili podporu miestnym policajtom; keď riadne vyšetrovanie začalo až vyše pol roka po zásahu; keď poškodeným pripisovali vlastnosti na základe ich pôvodu…
Vyšetrovanie bolo, podobne ako v drvivej väčšine (ak nie u všetkých) prípadov policajného násilia proti Rómom, ukončené s tým, že skutok sa sčasti nestal a sčasti nie je trestným činom. Poškodeným nedal za pravdu ani Ústavný súd, a preto sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu – na svoju poslednú nádej.
Nepriaznivý výsledok vyšetrovania nebol vzhľadom na jeho priebeh neočakávaný. Prekvapenie prišlo až vo chvíli, kedy polícia začala vyšetrovať obete razie kvôli údajným krivým obvineniam voči zasahujúcim policajtom. Spočiatku sa zdalo, že takéto ničím nepodložené vyšetrovanie bude rýchlo ukončené. Orgány činné v trestnom konaní však mali iný názor a podali voči šiestim poškodeným obžaloby na súd.
Poškodení si tak vo vzťahu k polícii prešli trojitou viktimizáciou. Najprv ako obete samotného násilia, neskôr ako poškodení vo vyšetrovaní plnom pochybení a do tretice ako obvinení a obžalovaní z údajného krivého obvinenia.
Chybami poznačené vyšetrovanie
Zásadný zlom nastal až 1. septembra 2020, kedy štrasburský súd vydal rozsudok v prípade R.R. a R.D. proti Slovenskej republike, týkajúci sa dvoch zo šiestich obetí a obžalovaných. Konštatoval v ňom, že boli porušené ich práva.
Okrem iného súd uviedol, že vyšetrovanie bolo vykonané v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv, keďže začalo príliš neskoro a nebola venovaná dostatočná pozornosť všetkým aspektom zásahu – napríklad, či bolo použitie donucovacích prostriedkov zo strany polície nevyhnutné a primerané.
Hoci súd v uvedenom rozsudku nerozhodoval priamo o Leonardovi a jeho právach, rozsudok sa týka aj jeho, keďže v chybami poznačenom vyšetrovaní figuroval ako poškodený aj on.
Bolo zrejmé, že tento rozsudok bude mať vplyv aj na prebiehajúce konania proti poškodeným obžalovaným z krivého obvinenia. Ak totiž pôvodné vyšetrovanie bolo súdom vyhlásené za chybné a v rozpore s právami poškodených, musí byť zákonite chybné aj druhé konanie, ktoré vychádzalo najmä z dôkazov (výpovedí) vykonaných v pôvodnom konaní.
Napriek tomu trvalo pol roka od vydania rozsudku, kým prokuratúra uznala, že pokračovanie v konaniach proti obetiam razie nie je dôvodné a rozhodla o ustúpení od piatich zo šiestich obžalôb.
Leonardov boj za pravdu tu však nekončí. Európsky súd pre ľudské práva zrejme už čoskoro rozhodne, či slovenské orgány porušili aj jeho práva. Verím – aj kvôli pozitívnemu rozsudku R.R. a R.D. proti Slovenskej republike – že bude vo svojom boji úspešný a že aj jeho prípad bude mementom pre našu vládu, aby prijala všetky potrebné opatrenia, aby sa v budúcnosti podobné príbehy nezopakovali.
Michal Zálešák Advokát spolupracujúci s Európskym centrom pre práva Rómov. Vyštudoval právo na Univerzite Mateja Bella v Banskej Bystrici, ďalej sa špecializoval na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Spolupodieľa sa na zastupovaní poškodených Moldavčanov pred Európskym súdom pre ľudské práva.
