Vytváranie systému národnostného vzdelávania aj pre Rómov je určite potrebné, no musí prebiehať úplne inak, ako to robí ministerstvo školstva. Napríklad premyslene, a tiež za účasti Rómov a odborníkov na pedagogiku a školskú didaktiku.

Určite by však tento proces nemal prebiehať tak, že rezort narýchlo zvolá „okrúhly stôl“ za účasti vysokých štátnych úradníkov, straníkov, vlastníkov súkromných škôl (!), starostky, ktorá súrne odniekiaľ potrebuje peniaze na novú školu, hŕstky zvedavcov alebo koordinátorov recepcií a kultúrnych podujatí.

Minister školstva sa darmo vykrúca, že v prípade avizovanej národnostnej školy v obci Rakúsy nepôjde o segregáciu. Samozrejme, že o segregáciu pôjde. Krásne o tom hovorí napríklad čerstvá rezortná príručka proti školskej segregácii, ktorú úradníci ministerstva, paradoxne, týmto v praxi porušujú.

Ucelená predstava chýba

Tomáš Drucker sa netají tím, že je vraj je výborný manažér. Možno ním naozaj je, ale v jeho politickom projekte národnostnej školy v Rakúsoch mu to zatiaľ veľmi nejde.

Najskôr totiž podpísal memorandum o premene bežnej základnej školy na rómsku národnostnú školu, aby následne od nezávislých odborníkov zistil, že vlastne vôbec netuší, čo a ako sa má v škole vlastne udiať.

Následne po verejnom tlaku narýchlo zvolal „okrúhly stôl“ s vysokými štátnymi úradníkmi, ktorí vraj mali jeho projekt posvätiť. Takto manažérsky premyslené kroky nevyzerajú.

Ministerstvo školstva zatiaľ nezverejnilo žiaden ucelený projekt, ktorý by odborníkom na pedagogiku, ale aj širšej laickej verejnosti vysvetlil, ako presne má škola pre Rómov v Rakúsoch vyzerať a fungovať. Z toho je zrejmé, že minister nie je lídrom jasnej vízie a vopred premyslených krokov. Tomáš Drucker skôr reaguje a často to pôsobí zmätene a zbytočne agresívne.

Ak napríklad odborníci namietajú, že rómske deti sa v tejto škole nebudú môcť dostatočne učiť slovenský jazyk, minister im odpovie, že hodiny slovenčiny posilnia – tak hlboké sú odborné argumenty rezortu.

Školská inšpekcia každý rok potvrdzuje veľmi slabú kvalitu výučby slovenského jazyka na dlhodobo etablovaných maďarských národnostných školách. Rezort školstva to dodnes nedokázal vyriešiť, no zrazu si máme myslieť, že práve na školách pre Rómov bude vyučovanie v slovenčiny vysoko kvalitné.

Okrem toho, problém nedostatočnej znalosti slovenčiny u rómskych detí nespočíva v tom, že by jej žiaci v škole mali nedostatok. Príčinou je predovšetkým, že u nás stále neexistuje metodika, ako vyučovať slovenčinu v rómskych triedach ako cudzí jazyk.

Kvalitná škola v málo kvalitnom školstve?

V doterajšej diskusii zatiaľ nebola reč ani o tom, že aj už zabehnuté národnostné školy na Slovensku by mali mať vlastný desegregačný plán, ktorý by vyvažoval sociálnu izoláciu žiakov.

Zaujímavé sú napokon aj prísľuby ministra školstva, že v škole pre Rómov v Rakúsoch sa bude prísne sledovať kvalita vzdelávania.

Slovenské regionálne školstvo má vo všeobecnosti vážne problémy s monitorovaním kvality vzdelávania rôznych skupín žiakov. Rôzne merania merajú rôzne kompetencie a vedomosti detí. Ani po 30 rokoch však nemáme jasne zadefinované, čo je východiskovým referenčným rámcom kvality vzdelávania. Ten nám určite neprezradí Monitor 9.

A aby toho nebolo málo, ani tieto čiastkové a nedokonalé výsledky monitorovania kvality vzdelávania sa u nás nepoužívajú na to, aby štát obratom intervenoval a podporil neúspešných žiakov na identifikovaných školách. Takéto vyrovnávacie nástroje vzdelávacej politiky na Slovensku neexistujú. Ťažko preto veriť, že sa to podarí práve v Rakúsoch.

A z tohto alarmujúceho stavu slovenského školstva vyplýva veľké riziko, že škola v Rakúsoch bude všetko možné, len nie kvalitná.

Koncept pripravovanej rómskej národnostnej školy v Rakúsoch je chybný a nedostatočne premyslený. Navyše je zasadený do už aj tak málo kvalitného vzdelávacieho systému. A do tretice, nápad nepredstavuje recept na riešenie chudoby tisícok rómskych detí z vylúčených komunít.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].