Boli Vianoce, keď mama poslala Míšu do obchodu, a keďže v tento deň sa dejú divy, vrátil sa domov s Tulákom. Tulák je inteligentný a inak poslušný pes, ktorého však začne svrbieť za ušami vždy, keď je dlho na jednom mieste, a tak sa musí vybrať do sveta.

Míšovi rozpráva dobrodružné príbehy o cestách, ktoré ho doviedli z jeho rodného statku až k nemu. Napríklad o tom, ako ho raz pán vzal do krčmy, no keď začal hrať karty, na psíka zabudol a opilci ho chceli po záverečnej zjesť.

Alebo príhodu o tom, ako ho rómske deti naučili tancovať tak dobre, že ho ukradol miestny cirkusant, aby ho použil na vystúpenia.

Ikona rómskej literatúry Tera Fabiánová ukazuje cez zážitky pouličného psíka život v osade a rómskej komunite. Tulák v roli dobromyseľného vetroplacha je akýmsi symbolom slobody, nespútanosti a dobrosrdečnosti Rómov.

Námet z 80. rokov

Kniha Čavargoš / Tulák prvýkrát vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Apeiron. Fabiánovej s ňou editorsky pomohla jej priateľka Milena Hübschmannová, ktorá bola mentorkou mnohých rómskych autorov a autoriek. Rozprávanie o neposednom psíkovi je však ešte staršie.

Podľa Fabiánovej námetu vznikol v druhej polovici 80. rokov film Tulakóna, kde psí hrdina hovoril hlasom Rudolfa Hrušínského. Účinkoval v ňom aj známy rómsky súbor Perumos, ktorý založila rodáčka z Malých Bukoviec Margita Reiznerová. 

Nedávno Tuláka po rokoch opäť vydalo česko-rómske vydavateľstvo Kher. Tak ako pôvodné vydanie, aj dnešné vychádza dvojjazyčne, teda v češtine aj rómčine. Príbehy dopĺňajú kresby českej ilustrátorky Magdaleny Rutovej.

Tvrdo pracovala a pritom veľa čítala

K reáliám života Rómov sa Fabiánová vracia vo viacerých svojich knihách. Začiatkom 90. rokov prvýkrát vyšla aj jej rozprávka Jak jsem chodila do školy, ktorá je autobiografickým príbehom autorkinho detstva v rómskej osade na Slovensku.

Fabiánová sa narodila v roku 1930 v Žihárci, dedine neďaleko Šale. Keď mala štyri roky, rodina sa presťahovala do susedných Vlčan, odkiaľ pochádza jej mama. Otec pre nich v miestnej rómskej osade postavil malý dom z nepálených tehál. V roku 1938 územie po Viedenskej arbitráži pripadlo Maďarsku a otca odvelili do maďarskej armády.

Malá Tera tak musela pomáhať mame, aby sa rodina obživila. Do školy mohla chodiť len tri roky, potom začala druhá svetová vojna, počas ktorej Rómovia čelili diskriminácii a prenasledovaniu. Okrem iného to znamenalo, že sa nesmeli vzdelávať.

Po vojne sa rodina presťahovala do Česka. Kurimovci – Terino meno za slobodna – patrili k prvým rómskym i nerómskym migrantom, ktorí prišli k susedom za prácou.

Ako uvádza vydavateľstvo Kher, Tera „celý život tvrdo pracovala a pri tom veľa čítala a pozorovala svet okolo seba“. Slúžila v rodinách, na stavbách aj v krčme, upratovala kancelárie, robila sekretárku na maďarskom veľvyslanectve, pracovala pre rodinu venezuelského konzula a 35 rokov obsluhovala žeriav.

Feministka, ktorá dbala o práva žien

Písať začala do rómskeho časopisu Romano ľil, ktorý vychádzal od roku 1970 a zanikol o tri roky neskôr spolu s českým Svazem Cikánů-Romů. Fabiánová v ňom mala vlastnú rubriku, písala najmä fejtóny a poviedky. Neskôr sa preslávila poéziou.

V jednom z fejtónov Fabiánová „odvážne apeluje na rómske ženy, aby si nenechávali skákať po hlave a zaujímali sa o vzdelanie či módu. Radí im, aby sa sami rozhodovali, koľko budú mať detí a nenechávali to len na slovo manžela. A tiež, aby ho zapojili do starostlivosti o nich,“ opísala text redaktorka vydavateľstva Kher Karolína Ryvolová.

Podľa Ryvolovej bola Fabiánová síce tradičná, „zároveň to však bola feministka, ktorá dbala o práva žien“. V roku 2006 spisovateľka dostala za celoživotné dielo literárnu cenu Mileny Hübschmannovej, zakladateľky československej romistiky. O rok neskôr v Prahe zomrela.

„Svojimi básňami a poviedkami, ktoré sú múdre a súčasne citlivé a krehké, inšpirovala mnohých ďalších Rómov k písaniu, ako aj k odvahe stáť si za svojim,“ hodnotí Kher.

Načo sú kohúty, ktoré nebudia?

Riaditeľka vydavateľstva Radka Patočková minulý rok uviedla, že rómska literatúra pre dospelých sa pomaly udomácňuje na českom knižnom trhu, no už menej sa pri vydávaní myslí na deti.

Preto dali s kolegyňami novú, modernú podobu 30 rokov „starej“ autobiografickej rozprávke Tery Fabiánovej Jak jsem chodila do školy. Kniha Čavargoš / Tulák je pokračovaním tejto detskej edície.

Malý čitateľ sa môže prostredníctvom nej stotožniť s dobrodružstvami a priateľstvami psíka, ktorý nemá nikdy pokoja. Zoznámi sa s rómskou kultúrou, jazykom a zvyklosťami. Dospelí zasa nahliadnu do každodenného života rómskych komunít.

Napríklad keď Tulák zistí, že deti v osade nechodia načas do školy, lebo nemajú budík. Riaditeľ preto rodičom hrozil, že im vezme detské prídavky. 

„Napadlo ma, že gadžo, ktorý býva na kraji dediny, má veľkého kohúta. Načo sú na svete kohúti? Aby robili ráno budík!“ uvažoval Čavargoš a schytil medzi zuby miestneho kohúta, aby ho odniesol deťom do osady.

Lebo ako stojí na obálke knihy, Tulák si síce nenechá od nikoho rozkazovať, no má dôvtip a dobré srdce. Snaží sa pomôcť, kam príde. „Práve u Rómov sa cítil ako doma, možno preto, lebo sa im v mnohom podobá.“

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].