Stereotypy o Rómoch a Rómkach na úrovni lokálnej politiky sú na Slovensku rozšírené a zmapované. Práve stereotypizujúce a rasistické postoje predstaviteľov samospráv a komunálnych političiek majú priamy a negatívny vplyv na to, akým spôsobom sa tvoria mestské politiky – aj v oblasti bývania.

Úradníci svoje stereotypizujúce rasistické postoje prenášajú do dennodennej praxe v kontakte so žiadateľmi a nájomníčkami v mestských nájomných bytoch aj do celkového nastavenia systému.

„Oni dávajú tie byty mestské len v tom jednom dome. To je rómsky činžiak. A keď príde Róm, no tak automaticky mu núkajú hneď tam byt. No, na mestskom úrade len toto mi pán ponúkol.“

Rozhovor so ženou žijúcou v útulku pre jednorodičov s deťmi uskutočnený 19. júla 2023

Amnesty International vo výskumnej správe „Nedosiahnuteľná potreba bývať“ zmapovala hrubé porušovanie práva rómskych domácností na primerané bývanie. So stereotypmi a rasizmom zo strany úradníčok a sociálnych pracovníkov sme sa stretávali v priebehu zberu dát pravidelne vo všetkých mestách, kde sme uskutočňovali terénny výskum – v Banskej Bystrici, Nitre a Žiline.

Miera stereotypov a rasizmu a podrobné opisy diskriminačných praktík úradov boli pre nás prekvapivé napriek tomu, že očakávania sme mali pomerne nízke. Zásadným problémom pritom je, že takéto vyjadrenia zaznievajú z úst ľudí zodpovedných za zabezpečenie dôstojných životných podmienok obyvateľstva miest.

K následkom rasistických postojov úradníctva a ich premietnutia do mestských bytových politík patria podľa výskumu Amnesty International vytváranie a udržiavanie segregovaných lokalít s mestskými nájomnými bytmi, nepriaznivý technický stav bytov a bytových domov v segregovaných lokalitách, extrémne krátke nájomné zmluvy a nedostatok sociálnej podpory v týchto lokalitách.

Častým prejavom stereotypov a rasizmu zo strany úradníkov a sociálnych pracovníčok bolo aj vyvodzovanie kolektívnej zodpovednosti, napríklad za technický stav budov s mestskými bytmi. Mestá pritom nereflektovali, akým spôsobom na kvalitu bývania vplýva systematická getoizácia a segregácia ľudí s nízkymi príjmami do jednej lokality.

Nereflektovali ani vplyv extrémne krátkych nájomných zmlúv (troj- až päťmesačné nájomné zmluvy, v prípade Banskej Bystrice jednomesačné nájomné zmluvy) na motiváciu nájomníkov investovať čas a prostriedky do zveľaďovania bývania, ktoré sa nedá považovať za stabilné a dlhodobé.

„Ja som tu 2 roky, on je tu 5 rokov a každý mesiac musíme podpisovať zmluvy. Stále podpisujeme zmluvy. Včera som bol akurát na úrade podpisovať. Ja si myslím, že aj keby nás chceli akože testovať, tak za tie dva roky už vidia, že platím, nie? Každý mesiac predlžovať, podpisovať, platiť.“

„Však rád človek by si aj rád dal do poriadku, skutočne ostierkoval, lebo rád by som si, lenže ono je to tak, dneska som tu, zajtra tu byť nemusím.“

Rozhovor s nájomníkmi mestských nájomných bytov v segregovanej lokalite uskutočnený 19. októbra 2023

V Banskej Bystrici sa napríklad stereotypné a rasistické postoje zástupcov a zástupkýň úradu premietajú aj do odmietania prístupu Housing First, ktorý má vysokú mieru úspešnosti pri zabývaní nízkopríjmových domácností s komplexnými problémami do štandardných bytov so sociálnou podporou.

„Tak ako sme jeden štát, mali by sme vytvoriť jednu koncepciu… Špecifikum bezdomovstva v Bratislave je v tom, že tam nemajú toľko tých Romákov, ako máme my a východ. A jednoducho to sú ľudia, čo nezvládajú situáciu. To sú ľudia, ktorí sú analfabeti, nevedia čítať, písať.“

Rozhovor so zástupcom mestského úradu uskutočnený 12. júla 2023

Housing First je založený na poskytovaní štandardného adekvátneho bývania. Bývanie spolu s poskytnutím sociálnej podpory založenej na potrebách človeka, ktorému je poskytovaná v takej miere, v akej potrebuje a s potrebnou pravidelnosťou, tvorí základ pre zlepšenie kvality života ľudí v bytovej núdzi – vrátane ľudí žijúcich v nevyhovujúcich podmienkach a s komplexnými problémami.

Uplatňovanie prístupu Housing First pri desegregácii rómskych domácností do štandardných bytov s poskytnutím sociálnej podpory v bývaní bolo pritom v uplynulých rokoch úspešne testované napríklad v Brne alebo v Ostrave. Podľa výsledkov evaluačných správ oboch projektov došlo u väčšiny zabývaných rodín k výraznému zvýšeniu kvality ich života.

Vylučovanie rómskych domácností z možnosti bývať v rámci Housing First v štandardnom bývaní so sociálnou podporou je neprijateľné, rasistické a v rozpore s ľudskoprávnymi záväzkami miest.

Je nutné ukončiť bytovú núdzu diskriminovaných domácností

Ani v jednom z miest, kde sme uskutočnili prípadovú štúdiu, neexistuje funkčný a konkrétny plán na zastavenie segregačných praktík pri umiestňovaní rómskych domácností do jednej lokality, na desegregáciu lokalít ani na posilnenie sociálnej podpory domácností v lokalitách. Podľa dostupných dát postupne narastá počet rómskych domácností, ktoré na Slovensku žijú v nevyhovujúcich podmienkach v neformálnych sídlach.

Jedným z riešení založených na ľudských právach – v prípade, že je do praxe uvedené v súlade s princípom nediskriminácie a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv – je práve prístup Housing First. Štát ani mestá a obce však zatiaľ nemajú záujem tento prístup uplatňovať systémovo a ukončiť tak bytovú núdzu desaťtisícov ľudí. V rozhovoroch s úradníctvom často zaznievalo rasistické presvedčenie, že tento prístup „nie je pre Rómov“, napriek tomu, že dáta ukazujú opak. Mestá sa vytrvalo držia systémov bývania postavených na zásluhovosti a predsudkoch bez toho, aby sa v rozhodnutiach opierali o dáta a dobrú prax.

Amnesty International vyzýva mestá a obce, aby zosúladili všetky svoje politiky s ľudskými právami. Je neprijateľné, aby politiky či prax akýmkoľvek spôsobom vychádzali zo stereotypov či rasistických postojov voči Rómom a Rómkam. Dodržiavať ľudské práva na všetkých úrovniach štátu a spoločnosti je povinnosť, nie voľba, to znamená, že ukončiť bytovú núdzu Rómstva je povinnosť, nie voľba. Úspešné príklady zo zahraničia ukazujú, že v prípade, že sú politiky postavené na rešpektovaní ľudských práv, je ukončenie bytovej núdze nielen možné, ale aj efektívne.

Zodpovednosť samospráv nijako nepopiera zodpovednosť štátu. Štát musí z práva na bývanie urobiť skutočnú prioritu, vyčleniť na to dostatočné zdroje, systematicky implementovať opatrenia, ktoré sú v súlade s ľudskými právami, poskytnúť samosprávam viac zdrojov či podpory. Ani súčasná slabá podpora štátu však nemôže nijako ospravedlniť inštitucionálny rasizmus.

Správa Amnesty International sa okrem diskriminácie rómskych domácností v prístupe k bývaniu komplexne venuje porušovaniu práva na primerané bývanie na Slovensku. Porušovanie tohto práva vychádza najmä z nedostatočnosti politík a existujúcich opatrení v oblasti dostupnosti bývania na úrovni štátu a samospráv, nedostatočného príspevku na bývanie a spoliehania sa na sociálne služby ako náhradu dostupného bývania.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].