Jeden z mojich najobľúbenejších románov som si kúpila náhodou, keď mi v kníhkupectve nemali vydať, píše Mária Vasiľová.

Členka Knižného klubu Paľikerav Mária Vasiľová. Foto – archív KKP

Mária Vasiľová je členkou Knižného klubu Paľikerav, čo znamená po rómsky „ďakujem“. Spolu s ďalšími tínedžermi debatujú o prečítaných knihách a natáčajú videorecenzie, aby priblížili diela ostatným.

Nápad na knižný klub pre mladých Rómov vznikol vo vlaku v roku 2016. Renáta Pankievičová, zakladateľka klubu, sa s deťmi vracala domov na východ z konferencie v Bratislave.

Pankievičová pochádza z Varhaňoviec, neveľkej dediny na Šariši. Žije v nej vyše 1400 obyvateľov, asi polovicu tvoria Rómovia. Vyštudovaná právnička tu s priateľmi založila občianske združenie, ktoré pomáha sociálne vylúčeným ľuďom.

V ten deň vo vlaku si dievčatá krátili cestu čítaním kníh, ktoré si na výlete kúpili za vreckové. Až v jeden moment otvorila dvere na kupé sprievodkyňa a neveriacky pozerala na čítajúce Rómky.

Pankievičová si uvedomila, že ľudia si s Rómami spájajú tanec či hudbu, no ťažko si ich vedia predstaviť mimo klasických stereotypov. Rozhodla sa preto, že začne tento obraz meniť.

Klub pritiahol čitateľov a čitateľky z obcí ďaleko za hranicou Varhaňoviec, na online diskusiách ich bývajú desiatky. O zážitkoch s knihami chodia rozprávať aj na školy.

Jedna z nich, Mária Vasiľová, napísala pre Romano fórum krátke recenzie ako tipy na letné čítanie.


Koláž – RF

Louisa May Alcott: Malé ženy

Táto kniha vznikla v druhej polovici 19. storočia, dodnes ju však čítajú ženy po celom svete. Autorka rozpráva príbeh matky a jej štyroch dcér. Rodina je v ťažkej situácii bez milovaného otca, ktorý musel odísť bojovať na vojnu.

V knihe som sa ako čitateľka našla. V určitom bode som sa dokonca dojala až tak, že som sa rozplakala. Malé ženy sú príbehom, ktorý ukazuje ako veľmi je dôležitá rodina a priatelia.

Aj keď sa sestry občas pohádajú a majú medzi sebou spory, vždy sa napokon udobria a prajú si len to dobré. Na tejto knihe ma zaujalo, že nie je len jednou z mnohých romantických kníh, ani nie je žiadnym veľkým klišé. Určite ju odporúčam všetkým dievčatám.


Jill Santopolo: Stratené svetlo

Lucy a Gabe sa stretli v poslednom ročníku na univerzite – a ich životy sa odvtedy zmenili. Rozhodnú sa spolu, že ich chcú prežiť tak, aby im dali vyšší zmysel.

Keď sa po roku stretnú opäť, akoby ich zasiahol osud – možno je im súdené nájsť tento zmysel života jeden v druhom.

Lenže potom sa Gabe stane fotoreportérom a vyšlú ho na Stredný východ. Žne jeden úspech za druhým a z jednej misie sú ďalšie. Kariéra Lucy sa zatiaľ rozvíja v New Yorku.

Nasleduje trinásťročná cesta plná snov, túžob, žiarlivosti, zrád a napokon lásky. Naozaj im to nadelil osud alebo ich rozdelili vlastné rozhodnutia? Hoci Lucy a Gaba na tej ceste delia kontinenty, srdcia ich stále spájajú.

Stratené svetlo je autorkin prvý román pre dospelých. Je to romantický príbeh o pretrvávajúcej sile prvej lásky so šokujúcim a nezabudnuteľným koncom. Ak sa ma niekto spýta, ktorú knihu môžem čítať dookola, vždy poviem, že túto. Patrí medzi moje najobľúbenejšie.

Myslím, že naše stretnutie bol osud. Bola som na nákup kníh a keď som išla platiť, nemali mi vydať. Tak som si kúpila nejakú knihu z akcie, ktorú mali práve v obchode – a to bola ona.

Zažijete v nej veľa šťastia, lásky, ale aj smútku a depresívnych chvíľ, ktoré vás však chytia za srdce. Pri tejto knihe sa zamyslite nad životom, možno aj nad svojím vzťahom.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na redakcia@romanoforum.sk.

Odoberajte články emailom

    Politika

    Rozhovory