Denisu, Ondreja a Petra spája túžba po lepšom živote. Po tom, ako na Slovensku či v Česku čelili veľmi podobným problémom – nespravodlivosti, podceňovaniu, dokonca vyhrážkam a strachu o život –, rozhodli sa odísť. Odmenou za odvážny krok, ktorý pred rokmi urobili, je dôstojný život v štáte, ktorého prístup k ľuďom bez ohľadu na ich pôvod môže byť pre ich domovské krajiny inšpiráciou.
Denisa, Ondrej a Petr patria medzi viac než 200-tisíc Rómov a Rómiek, ktorí sa od pádu Železnej opony usadili vo Veľkej Británii. Mnohí z nich tam prvýkrát zažili pocit dôstojnosti a prijatia.
Ich príbehy rozpráva dokument Odchádzania režisérky Miry Erdevički. Na Slovensku mal premiéru 11. novembra 2022 v rámci prehliadky filmov festivalu Jeden svet a odvtedy sa premieta v tunajších kinách.
Ondrej Oláh
„Podarilo sa mi odraziť z absolútneho dna,“ začína svoje rozprávanie vtedy 19-ročný Ondrej. Na Slovensku bol už na základnej škole preradený do školy špeciálnej, ktorú kedysi volali osobitná – tak, ako takmer každé piate rómske dieťa, ktorému je u nás diagnostikované ľahké mentálne postihnutie. „Na škole Babington je úplne jedno, kto ste a odkiaľ ste. Ráno môžete prísť a dať si normálne raňajky. Lebo s prázdnym žalúdkom sa učí ťažko,“hovorí a kamera sníma deti, ktoré začínajú deň v škole spoločným stolovaním.
On sám je absolventom tejto bebingtonskej školy v Leicestri, kde teraz pracuje ako asistent. Ondrej má sestru s diagnózou detská mozgová obrna. Na Slovensku sa vzdelávala na špeciálnej škole, do ktorej prichádzala na jednu hodinu denne. V Leicestri študuje na klasickej škole. Je šťastná a v štúdiu sa jej darí.
Denisa Ganon
Do Veľkej Británie prišla ako rozvedená žena s malým dieťaťom. Aj napriek vzdelaniu si v Čechách nedokázala nájsť prácu. Vo filme spomína na detstvo, hovorí o rozdielnom prístupe a pocite menejcennosti, ktorý zažívala, odkedy si pamätá. Denisa, prvá rómska advokátka v Spojenom kráľovstve, neúnavne a trpezlivo pomáha s vybavením dokumentov ľuďom, ktorí sa sem presťahovali.
Jej pracovný život právničky sa vo filme prelína s jej súkromným v Anglicku, ale aj s tým, ktorý zanechala doma. Geografickú vzdialenosť, deliacu Denisu od svojich najbližších príbuzných v Čechách, ešte viac prehlbuje Brexit a príchod pandémie. Denisini rodičia starnú a ich zdravotný stav nie je dobrý. „Asi nevedia, čo presne robím, ale vedia, že mám dobrú prácu,“ hovorí.
Petr Torák
Na predsudkami pokrivený pohľad slovenského diváka môže až rušivo pôsobiť skutočnosť, kam až to vo Veľkej Británii dotiahol Petr. Kým v Čechách čelil on i jeho rodičia útokom, v Peterborough si vybudoval život sebavedomého Európana s pozoruhodnou kariérou. Svoj čas však venoval aj pomoci iným, podobne ako ostatné dve postavy dokumentu. Za svoju prácu pre lokálne komunity a pomoc Rómom získal v Británii nielen vysoké ocenenie, ale aj obdiv a rešpekt miestnych obyvateľov.
V krajine s iným prístupom, ale aj neporovnateľne dlhšími skúsenosťami s podporou ľudí rôznych národností, mohol človek ako Petr, ktorý doma čelil nespravodlivému zaobchádzaniu pre rómsky pôvod, konečne naplno zúročiť svoj talent, snahu a tvrdú prácu. Rovnako ako tisíce ďalších ľudí, ktorých vo filme reprezentujú jeho traja protagonisti. Napriek všetkému, čo na Slovensku a v Česku zažili, sú ich korene zapustené hlboko. „Nie je otázkou, či sa vrátime, ale kedy sa vrátime,“ hovorí Petr.
Štátny tajomník
Silným momentom filmu je príchod štátneho tajomníka ministerstva školstva zo Slovenska na školu, kde pôsobí Ondrej. Stretáva sa s usmiatymi študentkami vo vyžehlených uniformách Babingtonu – Rómkami zo Sabinova a Prešova. Keď sa úradník na stretnutí s vedením školy pýta, prečo sa rómskym deťom darí v Británii, ale na Slovensku neprospievajú, Angličania odpovedajú jasne: „Lebo to od nich očakávame. Keď vezmeme do úvahy, aké vzdelanie deti získali pred tým, ako prišli k nám, sú až neuveriteľne šikovné. Sú naozaj bystré.“
Riaditeľka sa napokon obracia na štátneho tajomníka so slovami: „Vy sa pýtate ako sme to dokázali. A my sa pýtame vás, prečo si myslíte, že by to mal byť problém.“ Hovorí o prístupe, o symbolickom kabáte, ktorý treba dieťaťu dať, ak je chýbajúci odev dôvodom, prečo v zime nepríde do školy. Riaditeľka školy odkrýva vysokému štátnemu úradníkovi zo Slovenska liek na roky neriešiteľný slovenský problém, a pritom hovorí „len“ o ľudskosti a pochopení. O prejavení úprimného záujmu o dieťa a jeho budúcnosť.
Covid a Brexit
Rovnako ako natáčanie filmu, aj každodenný život hlavných postáv dokumentu ovplyvnili udalosti uplynulých rokov. Hlavné postavy berú kvôli koronakríze kameru doslova do vlastných rúk. Videá, ktoré vďaka nim vznikajú, sú autentickými svedectvami života špecifickej doby.
Dopad pandémie je ťažký, hoci pre každú z postáv trochu iným spôsobom. Kým Ondrej nachádza uplatnenie v inom zamestnaní a štúdiu psychológie, Denise sa po Brexite kopia na stole nevybavené žiadosti ľudí o presídlenie. Stihnúť lehoty na vybavenie sa zdá byť nemožné, úrady a ambasády fungujú kvôli pandémii len v obmedzenom režime a nie vždy spolupracujú.
Mira Erdevički
Režisérka Mira Erdevički sa na život a výzvy, ktoré sprevádzajú Rómov a Rómky, zamerala už počas svojho štúdia na Katedre dokumentárnej tvorby na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení. Oceňovaná dokumentaristka, pochádzajúca z Belehradu, je výbornou pozorovateľkou. Scén, ktoré môžu diváka majority zo Slovenska a Česka zamraziť či zahanbiť, je v dokumente viacero. Nastavujú tak zrkadlo československej spoločnosti a jej nazeraniu na inakosť.
Odchádzania (2022) Dokumentárny film. Slovensko / Veľká Británia / Česká republika. Dĺžka: 90 minút. Réžia: Mira Erdevički. Distribútor: Film Expanded.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
