V utorok, 14. septembra prišiel na košické sídlisko Luník IX pápež František. Zastávka bola súčasťou jeho štvordňovej návštevy Slovenska.

„Keď sa obyvatelia dozvedeli tú informáciu prvýkrát, neverili, ako je to možné. Pýtali sa ma, ako som to vybavil,“ smeje sa starosta Marcel Šaňa.

V rozhovore s Romano fórom rozpráva o tom, ako sa na návštevu pripravovali a prečo po nej ožili debaty o zmene názvu sídliska.

Keď sme si dohadovali termín rozhovoru, spomínali ste, že v súvislosti s návštevou pápeža toho bolo veľa. Mali ste už odvtedy možnosť vydýchnuť si?

Samozrejme mal, lebo toho bolo naozaj veľa. Chodieval som domov večer, pretože sme každý deň niečo riešili. Pracovalo tu viacero firiem, ktoré bolo treba narýchlo zohnať. Prichádzali telefonáty a požiadavky od bezpečnostných zložiek, polície alebo organizátorov.

Pomedzi to som vybavoval milión iných vecí. Ale nesťažujem sa. Bavilo ma to, lebo sme čakali vzácnu návštevu a keďže sme sa nechceli za nič hanbiť, robili sme maximum. No nie všetko sme stihli.

Čo všetko ste ako mali mestská časť počas príprav na starosti?

Tie úlohy sme si rozdelili. Niečo robil organizátor, niečo mesto Košice a najviac mestská časť. Napríklad, vstupnú cestu aj chodník na Luník IX, o ktorých sa písalo, robilo mesto Košice.

Vstup bol kompletne rekonštruovaný. Už to bolo treba, lebo cesta aj chodníky boli také rozbité, že keby prišli návštevníci, jednak by sme sa hanbili a po druhé, nechceli sme, aby sa tam niekto potkol a nedajbože si zlomil nohu.

My sme robili cesty a chodníky vo vnútri mestskej časti, opravovali sme výtlky. V spolupráci s mestom sme to pripravili tak, že to bolo bezpečné aj pekné. No mestská časť robila aj mnoho iných vecí, ktoré skrášlili okolie.

Opravovala sa zeleň, čistili sme sídlisko, ktoré však už bolo viac menej vyčistené predtým. Mnohí tie odpratané hromady odpadu za bytovými domami spájali s návštevou pápeža, no tie boli vypratané už pred rokom.

Pápeža aj návštevníkov sme tiež chceli privítať niečím, čo by súviselo priamo s návštevou. Upravili sme preto fasády, kde sme umiestnili banner, na ktorom je zobrazený Svätý Otec František, posolstvo a dátum. Keď niekto príde na Luník IX, pozrie sa na to a povie si, že tu bol naozaj pápež.

Na ďalšej fasáde deti namaľovali kresby, kyticu pre pápeža. Úplne obyčajné kvety, lebo pápež František je skôr skromný. Celkovo sme pripravili ten Luník IX tak, že si to chválili aj návštevníci.

Poďme teda k samotnej návšteve. Pamätáte si ten moment, keď ste sa dozvedeli, že na Luník IX má zavítať pápež?

Hovorilo sa o tom dávno predtým, ako prišla oficiálna správa. Málokto tomu veril, ale ja som si povedal, že na tom niečo bude. A tiež, že ak pápež František naozaj príde, bude to pre nás obrovská pocta. Doslova som sa modlil, nech sa tá správa potvrdí.

Nakoniec sa to po nejakých dvoch mesiacoch potvrdilo aj oficiálne. Mali sme z toho radosť, no po chvíli som si uvedomil, aká je to zodpovednosť. Na takú návštevu sa pripravuje dlho, možno aj pol roka. My sme na to mali len dva mesiace.

Keďže sme však už dlho pracovali na zmene sídliska, mali sme predpripravené veci. Takže sme to mohli stihnúť.

Ako ste si vysvetľovali, že sa pápež rozhodol prísť práve ku vám na sídlisko?

Je pravda, že takýchto komunít máme na Slovensku viac. To, že si pápež vybral Rómov, som si vysvetliť vedel. Svätý Otec František je totiž známy tým, že navštevuje komunity, ktoré žijú na okraji spoločnosti – a Luník IX taký je.

Myslím si, že si ho vybral aj preto, že je známy. Každý vo svete vie, ako sa tu žije a že tu žije veľa sociálne slabších, chudobných ľudí. A on za chudobnými ide, pretože ich chce duchovne povzbudiť.

Ako ste vy prežívali tú hodinu, ktorú pápež strávil na sídlisku?

Od rána som ešte niečo zabezpečoval, no okolo obeda som už bol v sektore, kde sme čakali na pápeža. V tú chvíľu som už cítil isté napätie, aby to dobre dopadlo. Dva mesiace na tom pracujete, tak dúfate, že sa nič nepokazí.

A po návšteve si človek vydýchol. Samozrejme sme radi, že pápež prišiel, ale tešilo nás aj to, že všetko dobre dopadlo. Ten pozitívny signál, že na Luníku IX sa cítil dobre pápež aj návštevníci, išiel do celého sveta.

Mali ste možnosť sa aj vnútorne zastaviť a užiť si ten moment alebo ste boli stále v napätí?

Boli to zmiešané pocity. Aj napätie, aj radosť z toho, že prišiel deň, na ktorý sme dlho čakali a dlho na ňom pracovali. Mal som tú česť priamo sa pozdraviť so Svätým Otcom. Podal som mu ruku a poďakoval. O to väčšiu radosť som mal. Bol to úžasný deň.

Predpokladám, že ste mali možnosť rozprávať sa s obyvateľmi sídliska. Čo znamenala prítomnosť pápeža pre nich?

Ešte predtým, keď sa tú informáciu dozvedeli prvýkrát, neverili, ako je to možné. Pýtali sa ma, ako som to vybavil (smiech). Ja som to nevybavil, pápež si to vybral sám. My môžeme byť len radi.

Obyvateľov teda prekvapilo, prečo práve Luník IX, ale neskutočne ich teší, že uvideli naživo pápeža a nemuseli ísť oni za ním. To by si nemohli dovoliť. Takže sme sa tešili spoločne.

Nie všetci ale mohli prísť, pretože tam boli prísne opatrenia a nie každý bol zaočkovaný. Pódium bolo ale nastavené tak, že minimálne tisícka ľudí mohla pápeža vidieť z balkónov a okien, aj keď sa nemohli zúčastniť priamo na zhromaždisku.  

Nereklamovali obyvatelia, že nemohli mať bezprostredný kontakt s pápežom? Niektorí odborníci kritizovali, že opatrenia boli tak prísne, až mohli mnohých odradiť.

Tí, ktorí mali pekný výhľad z okien a balkóna, sa nesťažovali. Niektorí to videli zo štyridsať metrovej blízkosti. Pódium bolo totiž umiestnené pri bytovke, kde sú Saleziáni. Ani mnohí tí, ktorí boli v sektoroch, neboli bližšie, možno VIP hostia.

Čiže títo obyvatelia boli spokojní. Skôr mi hovorili, že im kvôli vírusu vyhovuje neísť von medzi ľudí. Mnohí iní, ktorí boli zaočkovaní, sa registrovali a išli do sektorov. Samozrejme, bolo v nich aj veľa „cudzích“ ľudí.

Pápež v príhovore hovoril o.i. aj o tom, aké je dôležité pomáhať ľuďom na okraji. Od jeho návštevy už ubehol nejaký čas. Badate zo strany štátu alebo mesta vyšší záujem o problémy obyvateľov sídliska?

S mestom sme mali dohodnutú veľmi dobrú spoluprácu a tá pokračuje ďalej. Začína sa pracovať na zmene názvu sídliska. Politici z mesta sa vyjadrili, že keď vedel prísť pápež a ukázal, že týmto ľuďom treba pomôcť, tak prečo to nevieme my.

Postupne to ľuďom otvorí oči a bude sa to zlepšovať. Pretože aj tí, ktorí sa na Rómov pozerali negatívne, môžu svoj názor zmeniť. Videli totiž, že ani Luník IX už nie je tým, čím bol kedysi. Situácia na sídlisku sa začala naozaj zlepšovať.

Spomínali ste, že po návšteve pápeža ožila debata o premenovaní sídliska. Prečo je to pre vás dôležité?

S tou myšlienkou som pracoval už po nástupe do funkcie. Hovoril som si ale, že najskôr musíme zmeniť situáciu na sídlisku. Musí byť jasné, že Luník IX už nie je tým, čím kedysi bol a až potom prídem s týmto návrhom.

A prečo? Jednak je ten názov po celom svete veľmi pošpinený. A po druhé, obyvatelia, ktorí ho majú v doklade, majú problém zamestnať sa alebo ich hneď odsudzujú, keď čosi riešia.

Ten názov nerobí mestskej časti dobre. Keď ju premenujeme, myslím si, že dostane nový nádych.

Hovorili ste, že návštevou pápeža ste chceli vyslať pozitívny signál do sveta. Informovali o nej popredné svetové noviny. Pomohla vám táto mediálna pozornosť nejako?

Mestskej časti určite áno. Keď išli informácie o Luníku IX do sveta predtým, tak boli negatívne. Odkedy sa tu udiali zmeny, veľa zahraničných novinárov ku nám nechodilo. Väčšinou o nich písali len slovenské médiá.

Teraz prišlo niekoľko desiatok novinárov z rôznych krajín. V správach vyšla pozitívna informácia, že prišiel pápež a ukázali aj tú zmenu. Vyjadrilo sa k tomu veľa ľudí a išlo to do celého sveta.

Viackrát ste spomínali, že Luník IX už nie je tým, čím býval a že sa u vás udiali zmeny. Aké?

Som starostom už siedmy rok, druhé volebné obdobie. Urobili sme milión drobných vecí, o ktorých by som rozprával aj tri hodiny.  Z takých, ktoré nie sú vidno, spomeniem, že mestská časť bola zadlžená. Nemohli sme sa zapojiť do výziev na projekty, pretože prvou podmienkou v nich je, že nesmiete dlžiť štátu.

Úplne sme to oddlžili a začali robiť projekty, kde sme boli úspešní. Napríklad, na sídlisku asi desať rokov nesvietilo verejné osvetlenie. Obyvatelia chodili po tme. Osvetlili sme celé sídlisko, dokonca tak, že obyvatelia majú aj vianočné osvetlenie. Namontovali sme tiež kamerový systém, takže ľudia sa cítia bezpečnejšie.

Spomeniem ešte najväčší projekt, aký momentálne realizujeme, a tým je prestupné bývanie. Na začiatku som totiž evidoval, že veľa mladých rodín tu je bez bývania a ďalší bývajú v zlých podmienkach.

Projekt bude fungovať na princípe zásluhovosti, aby tí, čo sú v bytoch, mohli ísť do lepšieho bývania, kde budú mať všetky služby.

Začali sme od nuly. Získali sme od mesta niekoľko pozemkov a vypracovali projekt. To trvalo jedno volebné obdobie. Potom sme získali dotáciu z eurofondov na výstavbu štyroch bytových domov, kde bude 48 bytov. Celkové náklady budú asi 2,5 milióna eur. Je to asi najväčší projekt v histórii mestskej časti.

Spomínali ste, že pápež na Luníku IX navštívil jednu z najvylúčenejších komunít na Slovensku. On sám počas príhovoru zdôrazňoval význam integrácie. Je podľa vás šanca, že sídlisko bude niekedy aj priestorovo integrované?

Určite áno, ale máme ešte čo robiť. Ešte niekoľko rokov budeme pracovať na tom, aby sa sídlisko integrovalo aj priestorovo. Ale tie výsledky sú už badateľné. Urobíme všetko preto, aby bola mestská časť čím skôr taká, aké sú ostatné mestské časti.

Nie je to ideálne, stále sa dá na niečo poukazovať. Máme tu rozbité bytovky, nelegálnu osadu Mašličkovo. Ideálny stav tu tak skoro nebude. Keď sa tu 25 rokov niečo zanedbávalo, taký istý čas potrebujeme na to, aby sme to dali dokopy. Verím ale tomu, že raz si ľudia povedia, že Luník IX je úplne normálne sídlisko.

Keď sa dnes prejdete po sídlisku, cítite ešte, že tam bol pápež?

Určite áno. Mne to každý deň pripomína ten banner, keď idem okolo. A pripomína ho aj všetko to, čo tu zostalo. Úpravy, ktoré ľudia užívajú. Vyjdete von a poviete si, že tu bol pápež.

Marcel Šaňa (1978) Od roku 2014 starosta košickej mestskej časti Luník IX. Kandidoval za Stranu rómskej koalície. Je tiež poslancom košického mestského zastupiteľstva. Pred nástupom do funkcie pracoval v U.S. Steel Košice. V roku 2016 získal ocenenie Roma Spirit za koordináciu pomoci rodinám po požiari s osade Mašličkovo. Organizátori ho uvádzajú ako prvého vysokoškolsky vzdelaného starostu sídliska.