V aute sú väčšinou piati, odchádzajú pred pol šiestou ráno. Muži z Nového Dvora – lokality, ktorá je od svojej obce Veľká Lomnica oddelená potokom –, vyrážajú do práce. 

Smerujú do neďalekého priemyselného parku v Matejovciach. Podnikový areál neďaleko Popradu sa od iných priemyselných parkov líši – zamestnáva totiž mnoho ľudí z rómskej menšiny. 

Tristo kilometrov západne od Matejoviec otvára o šiestej ráno brány supermarket Tesco v Zlatých Klasoch. Aj tu to vyzerá podobne – zo šestnástich zamestnancov je trinásť Rómov.

Tieto dva príklady sú však na Slovensku skôr výnimkou ako pravidlom. Napriek nedostatku pracovnej sily a vyše stotisíc dlhodobo nezamestnaným sme u nás stále nenašli spôsob, ako začleniť do pracovného trhu ľudí z vylúčených lokalít.

Romano fórum sa bolo pozrieť do firiem, ktorým sa to darí. Zisťovali sme, čo robia inak než je u nás zvykom, na aké prekážky narážajú a kde nachádzajú podporu, keď ju potrebujú. 

Ich skúsenosť ukazuje, že prvotné náklady na prijatie ľudí, ktorú sú dlho bez práce, sú väčšie ako pri „ostrieľaných” pracovníkoch. Ľudia z chudobného prostredia sa však za dôveru odmeňujú usilovnosťou a dlhoročnou lojalitou. A ich často zanedbané regióny dostávajú impulzy na zmenu.

Priveľa dlhodobo nezamestnaných

Problém slovenského trhu práce nie je s nezamestnanosťou ako takou. Tá je aktuálne nízka – niečo cez 5 percent. Výzvou však je štruktúra skupiny ľudí bez práce. 

„To, v čom sa nám nedarí dosahovať aspoň priemer Európskej únie, je miera dlhodobej nezamestnanosti, ktorá je na Slovensku dlhodobo veľmi vysoká,“ hovorí Zuzana Polačková, výskumníčka Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Spolu s kolegami sa dlhodobo venujú téme zamestnávania znevýhodnených skupín.

Podľa údajov Štatistického úradu tvorili v 1. štvrťroku 2024 dlhodobo nezamestnaní 66 percent všetkých ľudí bez práce. Údaje Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny sú o niečo nižšie, pretože nie všetci ľudia bez práce sú aj v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Bez ohľadu na spôsob vykazovania je však na Slovensku bez práce takmer 155-tisíc osôb.  

Slovenské firmy by pritom odhadom potrebovali vyše 80-tisíc nových pracovníkov. Dáta SAV mapujúce demografické trendy tiež upozorňujú, že od roku 2014 na náš trh práce prichádza menej ľudí ako z neho odchádza.

„Na strane výkonu ekonomiky nám vzniká obrovský problém. Nemáme už koho dostať na trh práce. Zjednodušene povedané, miera nezamestnanosti bude klesať nie kvôli činnosti úradov práce, ale kvôli demografickému vývoju,“ vysvetľuje Polačková. 

Medzi hlavné príčiny nedostatku pracovnej sily patrí nižšia pôrodnosť v nultých rokoch, odchod ľudí do predčasného dôchodku aj odliv mozgov.

Ak však slovenská ekonomika potrebuje desaťtisíce nových pracovníkov a zároveň máme desaťtisíce ľudí, ktorí si dlhodobo nevedia nájsť prácu, prečo po nich firmy nesiahnu? 

23 versus 76 percent

Významnú časť dlhodobo nezamestnaných tvoria Rómovia, ktorí sa narodili do generačnej chudoby a preto im často chýba vzdelanie aj pracovné skúsenosti. Presné číslo nepoznáme, pretože úrady v Európe nielen po skúsenosti z holokaustu nezbierajú dáta na základe etnicity. 

Pre ľudí zo znevýhodneného prostredia je však oveľa ťažšie nájsť a udržať si prácu ako pre „bežnú” populáciu. Dokazuje to aj výskum Zuzany Polačkovej, ktorý robila spolu s kolegom Miroslavom Štefánikom. Pozerali sa na to, aké opatrenia pomáhajú ľuďom, ktorým sa podarí odísť z evidencie nezamestnaných. 

Podľa odborníkov je dobrým spôsobom, ako podporiť ľudí v hľadaní zamestnania, takzvaná aktívna politika trhu práce. Ponúka rôzne nástroje, ktorými sa štát snaží zlepšiť prístup uchádzačov k pracovným príležitostiam. Medzi takéto nástroje patrí napríklad poradenstvo, sprostredkovanie zamestnania, vzdelávanie, podpora geografickej mobility či dotovanie pracovného miesta.

„Otázkou však zostáva, či jednotlivými opatreniami dokážeme zacieliť na tých, ktorí pomoc naozaj potrebujú alebo skôr na tých, ktorí by si prácu našli aj bez externej podpory a pomoc zo strany aktívnej politiky zamestnanosti je pre nich len veľmi vítaným bonusom,“ upozorňuje Polačková.

Podľa vedeckej pracovníčky SAV venuje Slovensko v porovnaní s priemerom EÚ veľa peňazí na dotovanie mzdy zamestnanca a menšiu pozornosť prikladá vzdelávaniu, zvyšovaniu alebo zmene zručností (upskilling a reskilling). 

Polačková vysvetľuje, že dotovaná mzda je síce kvalitné opatrenie, avšak veľmi drahé. Navyše len v malej miere reflektuje trendy, ktoré sa viac orientujú smerom ku aktivitám zameraným na individuálne poradenstvo a vzdelávanie.

V spomínanom výskume sa s kolegom snažili pochopiť, do akej miery majú Rómovia možnosť využívať tieto kvalitné opatrenia trhu práce. Porovnali preto údaje o uchádzačoch o zamestnanie v mestách a obciach, v ktorých Atlas rómskych komunít neeviduje Rómov, so samosprávami, kde Rómovia tvoria najmenej desať percent obyvateľstva. 

Porovnanie ukázalo zásadné rozdiely. Týkali sa hlavne miery využívania kvalitných opatrení, akým je napríklad príspevok na celkovú cenu práce zamestnanca či rekvalifikácia. Dvojica zo SAV zistila značný rozdiel aj v dĺžke trvania nezamestnanosti. V samosprávach, kde je vyššie zastúpenie Rómov, bolo v evidencii neporovnateľne viac ľudí, ktorí zostali nezamestnaní až 24 mesiacov.

Tieto čísla potvrdzujú aj výsledky výskumu EU SILC z roku 2020, v rámci ktorého Úrad splnomocnenca pre rómske komunity zisťoval životné podmienky v marginalizovaných lokalitách. Štát takto zistil, že iba 23 percent ľudí pochádzajúcich z vylúčenej rómskej komunity je aktívnych na trhu práce – v porovnaní so 76 percentnou zamestnanosťou majority. A ešte horšie sú na tom rómske ženy.

Dva svety

Práve Rómkam z chudobných lokalít ponúka prácu organizácia Cesta von. Každá z päťdesiatichštyroch omám má na starosti priemerne dvadsať detí vo veku do troch rokov. Ich úlohou je pomáhať rodičom rozvíjať potenciál detí v kľúčovom období raného detstva. 

Mnohé z uchádzačok na túto pozíciu majú ukončenú len základnú školu a žiadne doterajšie pracovné skúsenosti. Na čo je potrebné myslieť pri zamestnávaní žien, ktoré žijú vylúčené a v extrémnej chudobe, často po celé generácie? 

„Treba porozumieť tomu, ako fungujú a ako sa dajú preklenúť rozdiely medzi nepísanými pravidlami generačnej chudoby a pravidlami zo strednej triedy,“ vysvetľuje Pavel Hrica, riaditeľ Cesty von. 

Ako základnú charakteristiku generačnej chudoby uvádza prežitie. Ľudia, ktorí v nej žijú, majú neustále v hlave otázku, ako prežiť dnešok, splatiť najakútnejšie dlžoby, zakúriť si v dome a zaobstarať jedlo. „Problém je, keď sa tento typ rozmýšľania týka celej komunity. Na jednej strane ich mobilizuje, aby prežili, na druhej im spôsobuje tunelové videnie a unikanie dlhodobejších priorít. Očakávame od nich, že budú mať podobné hodnoty a priority ako my, ale tak to nefunguje,“ dodáva Hrica. 

Na Slovensku býva generačná chudoba spájaná najmä s vylúčenými rómskymi komunitami, no netrpia ňou len Rómovia – chudoba nepozná etnické rozdiely. Pomocou, ako sa vymaniť z tejto situácie, môže byť práca, ani vďaka nej sa to však neudeje zo dňa na deň.

„Ak chceme zamestnávať ľudí z generačnej chudoby, musíme ako zamestnávatelia počítať s dlhším časom, väčšou podporou, a to nielen na začiatku, ale aj priebežne,” vysvetľuje riaditeľ organizácie. Zdôrazňuje, že dôležitá je konštruktívna spätná väzba, ktorá nie je kontrolou, ale podporou v tom, aby títo ľudia dokázali dobehnúť niektoré zručnosti a získali pocit, že to dokážu. 

„Keď sa to naučia a sú takto vedení, naša skúsenosť je, že zamestnávateľ môže získať lojálnych zamestnancov, ktorí si svoje miesto vážia,” konštatuje Hrica z Cesty von.

Rómovia zvyknú byť paušálne označovaní ako leniví. Často tento stereotyp priživujú politici. Premiér Robert Fico napríklad v januári na stretnutí vo švajčiarskom Davose povedal, že by prítomní neverili, aké je ťažké pripraviť niečo, čo by Rómov presvedčilo, aby sa zapojili do trhu práce.

Práve Rómovia pritom často vykonávajú prácu, o ktorú majorita nemá záujem. „Je v nich zakorenený pocit menejcennosti, myslia si, že na niektoré typy prác nie sú vhodní. Je preto dôležité dodať im vieru v ich schopnosti,“ hovorí zo skúseností Pavel Hrica. V Ceste von od omám často počúvajú ako prvýkrát v živote zažili, že ich niekto počúva a váži si ich.

Cesta von však nezamestnáva len omamy, ale aj Filipov, teda mentorov, ktorí rodinám pomáhajú hľadať riešenia zložitých životných situácií. Takými bývajú napríklad dlhy a exekúcie, ktoré sú mnohokrát prekážkou k legálnemu zamestnaniu. Ako kľúčová sa tu ukazuje byť spolupráca firiem a neziskových organizácií, ktoré podporujú ľudí priamo v teréne. Cesta von alebo Človek v ohrození pomáhajú záujemcom o prácu s oddlžením či osobným bankrotom, čo odbremení zamestnávateľov, ktorí v regióne ponúkajú miesta.

Líder v zamestnávaní Rómov

Lukáš pracuje v priemyselnom parku v Matejovciach pri Poprade už 10 rokov. Keď kedysi brali nových ľudí do tamojšieho Whirlpoolu, podal si žiadosť a pohovor zvládol napriek tomu, že má iba základné vzdelanie. Popradský závod na výrobu práčok prevzal od apríla tohto roku nový majoritný vlastník, turecký výrobca elektrotechniky Arçelik. Názov závodu Whirlpool sa zmenil na Beko Europe. Manažér ľudských zdrojov popradského výrobcu práčok Jaroslav Grygar pre Denník E v apríli 2024 uviedol, že zmena majiteľa sa nijako nedotkla zamestnancov.

V začiatkoch robil Lukáš vo Whirlpoole na lakovni, čo bolo, ako si spomína, fyzicky náročné – najmä v lete. Časom sa však prepracoval k zásobovaniu. Zvládol školenia aj kurz a dnes vozí vysokozdvižným vozíkom materiál na výrobnú linku.

Lukáš je jedným z pätice mužov z Nového Dvora vo Veľkej Lomnici z úvodu tohto článku. V tejto lokalite bývajú len Rómovia a Rómky. „Do práce to nie je ďaleko, asi štyri kilometre. Nemáme sa kam ponáhľať. Vstávam o trištvrte na päť, o 5:20 vyrážame autom. Dvaja z nás robíme na tom istom oddelení, spolu sme aj nastupovali, ostatní pracujú vo výrobe,“ opisuje svoj bežný deň. Niekedy chodí do práce aj v sobotu, závisí to od množstva objednávok vo výrobe. Lukáš medzičasom patrí medzi stabilných zamestnancov firmy. 

Vzorom boli Taliani

V priemyselnom parku v Matejovciach pri Poprade pôsobí okrem výrobcu práčok niekoľko ďalších výrobných firiem vrátane jeho dôležitých subdodávateľov, spoločností Pasell a Prima. Tie tiež zamestnávajú ľudí z rómskej menšiny, a to dlhodobo.

Zásobovač Lukáš z Nového Dvora hovorí, že Rómovia chodievali v minulosti pracovať najčastejšie do Čiech alebo do Bratislavy. Keď sa pokúšali o prácu v regióne, nebývali úspešní – často aj kvôli chýbajúcemu vzdelaniu. 

Mnohí študovali na špeciálnej základnej škole, hoci tam nepatrili. „Na to, že priveľa detí z osád alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia je v špeciálnych školách pre žiakov s mentálnym postihnutím, sa opatrne upozorňovalo už za socializmu, uviedla v rozhovore s Romano fórom psychologička Magdaléna Špotáková. Aj to je dôvodom, prečo priveľa ľudí z rómskych komunít získa len primárne vzdelanie, ktoré je ekvivalentom ukončeného prvého stupňa základnej školy.

Zahraniční manažéri firiem v Matejovciach, Angelo Amitrano z Pasellu a Marco Valente zo spoločnosti na výrobu záhradnej techniky Stiga Slovakia, však v miestnych Rómoch videli veľký potenciál. Mohli im pomôcť s nedostatkom pracovnej sily v regióne, ktorý firmy začali vnímať najmä v predcovidových časoch rozmachu ekonomiky a výroby. 

Iné kultúrne zvyklosti

Pri vyhľadávaní a príprave vhodných kandidátov firmám často pomáhajú pracovníci Človeka v ohrození. V súčasnosti organizácia prevádzkuje päť komunitných a dve pracovno-poradenské centrá, ktoré sú buď priamo v osadách alebo v obciach, kde žije veľa Rómov. 

Jej sociálne pracovníčky a pracovníci sú doteraz spojkou medzi zamestnancami a spolupracujúcimi zamestnávateľmi. V komunitných centrách pripravujú klientov na pohovory, vstupné testy, sprevádzajú ich na lekárske prehliadky a pomáhajú im s oddlžovaním.

„Riešili sme aj nedorozumenia a otázky plynúce z kultúrnych zvyklostí. Väzby v rómskych rodinách sú veľmi silné,“ vysvetľuje Michaela Mudroňová, vedúca programu zamestnávania. Spomína si na situáciu, keď na jednej smene pracoval otec s dcérou. Keď dcéra nestíhala, otec nechal na svojej linke veci tak a utekal za ňou, aby jej pomohol.

„Typický znak generačnej chudoby je pocit neistoty. Ľudia, ktorí z nej prichádzajú do zamestnania, sú mimo svojej komfortnej zóny, nepoznajú prostredie. Stačí malý podnet a svoju neistotu zakrývajú – niekedy agresivitou, inokedy nezvládnu spracovať emócie. Keď sa niečo takéto stane, hneď dávajú výpovede a odchádzajú. Je to obrazom ich neskúsenosti riešiť tento typ problémov,“ vraví Mudroňová.

Zároveň upozorňuje na ďalšiu veľkú prekážku pri zamestnávaní ľudí z vylúčených komunít – neexistujúce dopravné spojenia. „Oveľa väčší problém ako komunikácia či kultúrne rozdiely je infraštruktúra. Od spojov odrezané osídlenia nie sú pre zamestnávateľov atraktívne. Ak sa pokazí auto, v ktorom je päť operátorov a na trase nejazdí autobus, je to problém,” vysvetľuje. 

Pred piatimi rokmi pomáhal Človek v ohrození založiť Agentúru práce Banskobystrického samosprávneho kraja so sídlom v Lučenci, ktorá pomáha ľuďom žijúcich v okresoch s vysokou nezamestnanosťou presadiť sa na pracovnom trhu.

„Predtým som bol smetiar”

Pol hodinu autom od Bratislavy leží obec Zlaté Klasy, ktorá pod vedením starostu Mareka Riga získala ocenenie Roma Spirit, okrem iného aj za podporu zamestnanosti v regióne. V obci žijú obyvatelia rómskej, maďarskej a slovenskej národnosti. Pred viac ako rokom otvorila v Zlatých Klasoch supermarket spoločnosť Tesco. Dovtedy obec tak veľkú predajňu potravín nemala. 

Ráno pred desiatou hodinou je v supermarkete rušno. „Najviac zákazníkov mávame v piatok a v sobotu,“ hovorí Mário Rigó, vedúci smeny. V miestnom Tescu pracuje od jeho otvorenia. Predtým sa mu dlhšie nedarilo nájsť si prácu, no keď rozbiehali supermarket, prihlásil sa na inzerát. Keďže má len základné vzdelanie a nemal žiadne skúsenosti s prácou v obchode, pohovoru sa obával. Navyše, hoci so slovenčinou nemá žiaden problém, jeho materinským jazykom je rómčina.

Napokon však pohovor zvládol, spätne ho hodnotí ako veľmi príjemný. Najprv nastúpil na miesto asistenta predaja, po mesiaci mu vedenie prevádzky ponúklo vyššiu pozíciu.  Ako vedúci smeny dnes manažuje svoj malý tím. Akou prácou sa živil predtým? „Bol som smetiar,“ hovorí.

Rozmanitosť v Zlatých Klasoch

Jednou z priorít spoločnosti Tesco je inklúzia. „Vieme a je to aj dokázané vo viacerých štúdiách, že najlepšie rozhodnutia smerom k rôznorodým potrebám zákazníkom sa robia za stolom, pri ktorom sedí čo najrozmanitejšia skupina kolegýň a kolegov,“ vysvetľuje Miroslava Rychtárechová, personálna manažérka Tesca pre strednú Európu.

V Zlatých Klasoch funguje táto deklarovaná inklúzia v praxi. Arpád Horváth, personálny partner pre Bratislavský región I., ktorý má v Tescu na starosti podporu talentov a komunít, hovorí, že predajňa v Zlatých Klasoch úspešne napreduje, hoci začiatky neboli ľahké.

Aj v tomto prípade pomohol Človek v ohrození. Pre zamestnancov supermarketu organizácia pripravila školenia zamerané na komunikáciu, ale aj na rešpekt voči nadriadeným bez ohľadu na to, či sa jedná o ženu alebo muža.

Spolupráca medzi Tescom a neziskovkou pokračuje. Horváth dostáva od regionálnej koordinátorky organizácie pravidelne životopisy kandidátov, ktorí majú záujem o prácu, ale nedarí sa im zamestnať. Aktuálne pracuje v Zlatých Klasoch šestnásť zamestnancov, trinásti z nich pochádzajú z rómskej menšiny. Samotný Horváth prešiel od roku 2009 v Tescu viacerými pozíciami, okrem toho je ambasádorom zamestnaneckej skupiny LGBTQ+. 

V porovnaní s výrobnými závodmi sú zamestnanci Tesca vystavení bezprostrednému kontaktu so zákazníkmi. „Veríme, že môžeme meniť vnímanie slovenskej spoločnosti,“ hovorí Miroslava Rychtárechová. Pre Tesco pracuje viac ako 20 rokov rokov a vidí posun k lepšiemu.

„Mení sa to. Boli obdobia, keď kolega z rómskej komunity obsluhujúci na pulte mohol byť pre zákazníka problém, ale dávno sme to prekonali. Ak dostávame nejaké sťažnosti od zákazníkov, tak k téme rozmanitej skupiny kolegov a kolegýň sú úplne minimálne.“

Rovnako či spravodlivo?

Existujú viaceré možnosti, ako využiť potenciál dlhodobo nezamestnaných ľudí, z ktorých časť tvoria Rómovia a Rómky. Niektoré firmy dávajú šancu mladým ľuďom prostredníctvom duálneho vzdelávania, v Tescu minulý rok získavali pracovné skúsenosti mladí absolventi z marginalizovaných lokalít aj cez Národný projekt úradu práce, sociálnych vecí a rodiny – Prax pre mladých. 

Niekoľko zamestnávateľov na Slovensku už má skúsenosť aj s dočasným vyrovnávacím opatrením, špecifickým, časovo obmedzeným nástrojom na odstránenie diskriminácie u konkrétnych skupín ľudí. 

Ako v príručke píše Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, dočasné vyrovnávacie opatrenie nie je možné poskytnúť komukoľvek. Musí ísť o skupiny osôb, ktoré sa vyznačujú zákonom regulovanými charakteristikami, ako etnický pôvod, národnostná menšina, etnická skupina, pohlavie, rod, vek či zdravotné znevýhodnenie.

„Dočasné vyrovnávacie opatrenie je vyrovnanie podmienok. Nie je to žiadne zvýhodnenie,“ vysvetľuje výskumníčka Zuzana Polačková zo SAV. 

Firmy aj neziskové organizácie so skúsenosťami so zamestnávaním ľudí z vylúčených komunít sa zhodujú na tom, čo je pre úspech kľúčové. Treba si byť vedomý toho, že pri rovnakých podmienkach pre všetkých ostane ten najslabší vzadu. 

„Ak by sme pri zamestnávaní pristupovali k ľuďom z vylúčených komunít rovnako ako ku všetkým ostatným, pretože si myslíme, že rovnaký prístup je v tomto prípade správny, neuspejeme. Ľudia z vylúčených komunít jednoducho niektoré požiadavky nedokážu naplniť, nenaučili sa ich,” hovorí Pavel Hrica z Cesty von. 

Krátenie dávky v hmotnej núdzi

„Ak má práceschopný člen domácnosti možnosť vymaniť seba a svoju rodinu z hmotnej núdze tým, že príjme ponuku vhodného zamestnania a tak zabezpečí domácnosti pravidelný príjem, je opodstatnené a morálne správne – najmä v tejto náročnej dobe a s ohľadom na ekonomické možnosti našej krajiny – od neho požadovať” to, myslí si ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vedie Erik Tomáš (Hlas). 

Rezort tak reaguje na kritiku svojich zámerov, ktoré predstavil začiatkom októbra. Podľa predbežného návrhu by štát krátil alebo odňal dávku v hmotnej núdzi človeku, ktorý môže pracovať, no miesto odmietne.

Výška aktivačného príspevku má po novom závisieť od miery, s akou sa nezamestnaná osoba zapája do vzdelávania či pomocných prác v rámci obce.

Niektorí ekonómovia označujú návrh za škodlivý. Argumentujú, že dávka v hmotnej núdzi je akousi minimálnou hranicou solidarity, ktorá zaručuje najnúdzejším aspoň základnú dôstojnosť, a preto by ju civilizovaný štát v 21. storočí nemal podliezť.

„Už v súčasnosti je rozdiel medzi dávkami v hmotnej núdzi a minimálnou mzdou veľmi vysoký, takže finančná motivácia existuje. Nemyslím si, že ďalšie rozširovanie tohto rozdielu, najmä znižovaním dávok v hmotnej núdzi, bude mať efekt,” uviedol pre Romano fórum Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Ministerstvo neodpovedalo na otázku, či má prepočty, aký dopad by mohli mať navrhované opatrenia na zníženie dlhodobej nezamestnanosti a kedy by sa mohli výhľadovo prejaviť. Tvrdí však, že „disponuje štatistickými údajmi” o skupine ľudí, ktorú chce takto motivovať.

„Ide o skupinu práceschopných členov domácností, ktorí sú dobrovoľne nezamestnaní a dlhodobo pasívne zotrvávajú v systéme pomoci v hmotnej núdzi bez preukázateľnej snahy uplatniť sa na trhu práce,” opisuje rezort. Minister Tomáš začiatkom mesiaca vysvetľoval, že cielia na ľudí, ktorí „zneužívajú sociálny systém”.

Výskumník a pedagóg Michal Páleník uvádza, že počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi v priebehu ostatných desiatich rokov klesol z 312-tisíc na asi 129-tisíc ľudí. 

„Obávam sa, že tento pokles nebol daný nárastom dobrých pracovných príležitostí, ale aj odopieraním pomoci tým, ktorí ju najviac potrebujú,” vraví. 

Ministerstvo dnes, naopak, pripomína, že „v súčasnosti máme na trhu práce dostatok voľných pracovných miest”.

Inkluzívne zamestnávanie

Podľa Páleníka má však časť navrhovaných zmien aj svetlé stránky, pretože naprávajú niektoré škodlivé zásahy z čias, keď rezort viedol Milan Krajniak (vtedy Sme rodina).

Ako príklad uvádza návrat aktivačného príspevku do niekdajšej podoby, alebo pôvodné posudzovanie daňového bonusu, ktorý po novom nebude považovaný za príjem, takže poberateľovi ostane dávka v hmotnej núdzi.

„Miernym pozitívom je aj obmedzenie monopolu konkrétneho starostu nad príjmom jeho voliča. Rozšírením aktivačných prác aj na okolie budú mať poberatelia dávky v hmotnej núdzi väčšiu možnosť zvýšiť si príjem,” myslí si. Na druhej strane, takéto opravy podľa neho ešte viac „konzervujú systém aktivačných prác”, v ktorom vidí množstvo negatív. 

Inštitút zamestnanosti roky navrhuje zavedenie takzvaného inkluzívneho zamestnávania, v rámci ktorého by podmienkou verejných obstarávaní bola takzvaná integračná suma. Štát by tým prinútil dodávateľov, aby časť peňazí zo zákazky rezervovali na mzdy pre dlhodobo nezamestnaných ľudí. 

Páleník vraví, že tí by tak mali „reálnu možnosť získať štandardné, legálne, neprekérne pracovné miesto – či už cez obnovu kultúrneho dedičstva, protipovodňovú ochranu alebo napríklad úpravu turistických chodníkov”.

Výskumník tiež pripomína, že mnoho ľudí bez práce má objektívne prekážky, ktoré im znemožňujú vziať legálne pracovné miesto. Navrhuje preto, aby tieto problémy pomáhal riešiť štát, a to prostredníctvom komunitných služieb. 

Tie by podľa neho „zabezpečili nielen postupné odstraňovanie týchto prekážok, ale aj vytvorenie ekosystému dlhodobo fungujúcich organizácii venujúcich sa tejto téme”. 

Rezort práce vo svojom októbrovom zámere oznámil, že nové pracovné miesta v regiónoch plánuje vytvárať aj prostredníctvom pracovných skupín a sociálnych podnikov. Chce pri tom spolupracovať s kolegami zo životného prostredia či poľnohospodárstva. 

Upozorňuje tiež, že k pripravovaným zmenám s pracovným názvom „práca namiesto dávok” práve prebieha pripomienkové konanie. „V tejto fáze je preto predčasné zverejňovať konkrétne informácie o finálnej podobe legislatívy.”

Ministerstvo však za pozitívne príklady vytvárania udržateľných pracovných miest pre ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce, považuje viaceré súčasné či minulé národné projekty. 

Firmy môžu prostredníctvom nich získať príspevky, aby zamestnali ľudí zo znevýhodnených skupín – napríklad aj na skúšku. Uchádzači zasa môžu z Úradu práce dostať podporu na vzdelávanie sa či rekvalifikáciu, najmä v nedostatkových profesiách.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].