Te avel aver nane andre moda, no hin oda manuša, na cholova save pas akana hordinen, vakerel e queer Mária so vakerel hoj hini aver- čujinel pes aver

Kana phenďom le rašaske hoj pes mange pačisaľom buter o džuvľa, phenďa kaj som Devlestar zatracimen, vakerel LGBTI+ sikľuvňi pre uči sikhaďi.

Foto – RF/Jana Gombošová

Slovenskú verziu textu nájdete tu.

Mira dajaha- dadeha bavinav jekh baro theatros, vakerel e Mária. Khere džanen hoj la hin pirano, no pal čačipnaneske hiňi lesba (tači). „E daj vakerel hoj som somnakuňi, pačal hoj bi lake ňikda na chochavavas, so hin jekh baro pheras, bo lake calo miro dživipen mušinav te chovavel.“

Sikľuvňi pal uči sikhaďi iľinel ko džene LGBTI+ so vaš peskeri identita na arakle achaľipen andre peskeri famiľija. Peskera dake – dadeske dži akana na phenďa ko joj hiňi u so joj čujinel. Vašoda e radakcija nadel avri lakero calo nav.

E Mária andre vakeriben achaľarel:

  • kana u sar avľa pre oda, hoj iľinel kia queer grupa,
  • savo ľikeriben avrendar manušendar lake kerel pharipen,
  • so hin avreder andro dživipen gueer paran,
  • u soske kamel te džal het pal o Slovensko.

Kana avľan pre oda, hoj hin vareso avreder andro tumaro dživipen?

Duminavas, hoj hin oda normalno kaj pes čhaja jekhetanes dikhen rado. Niko mange na phendža, u ani na duminavas pal oda kaj oda šaj avel avreder.

Sar pes e daj o dad čudaľinenas sar šaj dživel murš le muršeha, mange nikda na avľa pre goďi, hoj oda šaj avel avka le džuvľenca.

Peršovar man zakamaďom pre bazutňi sikhaďi sar mange has das dešuduj- dešutrin berš. Ehas oda sikľarďi so phirelas manca andre klasa. Samas lačhe kamartki, no andre oda veci has aver sar me. Lakerere daj – dad ciknovarastar lake vakerenas hoj sar barola avri lela vera u avela la bari famiľija.

Kana mandar phučelas, savo muršoro pes mange dičhol, na achaľolas kaj mange pes o muršora na dičhonas.

U so lake pre oda phenďan?

Phučľom latar, hoj bi kamelas jekvar sar barola te dživel peskera najfeder kamaratkaha. Na džanavas te achaľol sar oda šaj avel le muršorenca. Odphenďa hoj bizo na. Amaro mištiben ačhiľa avreder u ačhiľa pes oda kaj geľam pestar dural.

Amare droma pes rozgele sar amenge kindľam avri o maškarutne sikhaďa. Sar amen odkidahas phenďom lake hoj la igen dikhav rado u tiš hoj mange chibinela. Dikhľa pre ma u phučľa mandar hoj hin odro oda he avreder duvodos soske mange joj chibinela.

Na achaľiľom so kamel oleha te phenel. Achaľiľom oda ča pre maškarutňi sikhaďi.

Sar oda likerenas avri bizo lakero.

Na lačes. Has mange igen phares. Oda has avka, sar te vareko oddžal u ačhon naužardo. Na džanen soske tumenge na chibinen avreder sikľarde andal tumari klasa, ča oda jekh manuš.

Sar pes mange oda ačhiľa dujtovar, avľom pre oda, hoj somas zakamaďi. Oda phenel avri soske man has ajso pharipen, sar odgeľa andal miro dživipen. Nekbuter dukhalas oda kaj mange nič na phenďa u imar manca aňi na vakerelas.

Akana arakhen tumen?

Jekhvar amen kamľam te zdžal, ale latar pes ačhiľa aver manuš. Nadžanav hoj korkori ačhiľa ajsi, vaj lake vareko diňa goďi. Imar man laha nakamav te arakhel.

Foto – RF/Jana Gombošová

Sas vareko kaha šaj vakerenas pal oda so ľikerenas andro jilo?

Na na has, ča sar avľa jekh kamaratka savaha akana jasas, hoj sam soduj jekhestar chumerestar. Na džanavas te phenel avri, soske man čujinavas aver. Joj mange sar peršo phenďa hoj na savore manuša hine heterosexuála. Avľom pre oda, hoj me tiš na som. Ehas mange dešupandž vaj dešušov berš sar mange joj phuterďa o vudar u sikhaďa kaj o rodos he sexualita šaj avel fluidno spektros u tiš oda kaj pal normatívno Lumakero achaľuvipen hiňi mek jekh odi coloreskeri.

Akana man hin amalengeri partia u maj savore sam queer. O manuš peske avrikidel manušen so peske lenca achaľon. Šaj phenav hoj miro najfeder kamaratos hin „hetero“. Soduj jasas olestar kaj pes amenge dičhon ole jekh džuvľa. Ačhile mange ča amala savenge šaj phenav savoro pal mande u jon šaj mange pal peste.

Ačhiľa pes oda, kaj varekaske phendžan savoro pal peste u palis oda dženes imar nikda na dikhľan?

Uf, mek kecivar. Pal teroriskero utokos pre Zamocko ulica našadžom duj dženen saven dikhavas rado, soduj hine heterosexuála. Jekh džeňi phendža hoj le queer manušen na kampel avka te podporinel. Dujto manuš, kaj o konzervativci hine pro oda horeder. Oda so pes ačhiľa ehas čepo sogaľimen vašoda kaj pes oja tema ačhiľa buter politicko.

Oda hin igen sebecko te phenel: „Man politika na zajiminel, predalma queer džene nabušinen te avel.“

Oda jekh sar te phenel: „Mange na vadzinen, ča pes te nasikaven.“

Oda bares dukhal. Sar hine pre peste, predal aver hin oda na lačhipen, u šaj avel oda makars ko. Na džal ča predal amenge, u avka hin ča amenge oda avri vitikimen.

Sar baronas avri sanas zakamade andro varesavo murš?

Paš miro najfeder kamaratos duminavas pal oda či pes mange jov dičhol sar murš, abo les dikhav rado vašoda kaj amange ča igen lačes rozuminas. Buter ehas oda o dujto miro dumišagos.

Ehas he ajse murša so pes pal ma kerenas, me pre oda na merkinavas, vaj len bičhavavas andre „amaleskeri zona“. Mange oda aňi pre goďi na avľa, ča sar mange oda jon korokore phende. Na avľa mange aňi andre goďi te avel le muršeha buter sar ča sar kamarati.

Hin he lav „ispido heterosexuális“. Oda hin manuš so peske avri kidel avreder partneris kaha bi džanelas te dživel. Me mange oda na džanav te predstavinel.

Tumare daj -dad na avle pro oda, hoj san queer-aver? Na kamle tumenge te del avri, hoj oda džanen?

Nikda mange nič na phende, ča merkinenas kaha phirav avri, u či oda nane džuvľi. Sar tebi la džuvľa so rado dikhel le džuvľen našči avenas kamaratki.

Našči bisterav u hin mange igen pharo kana mange leperav pre oda sar mandar e daj phučelas či mange pes vareko dičhol? Phenďom lake pale, kaj o džuvľa hine šukar, u joj pre ma dikľa baraha dukhaha andro jakha. Dži akana našči bisterav pro lakero dikhiben.

Duminav mange hoj o daja-dada oda džanen u čujinen, ale mire na kamenas pal oda te vakerel.

Na phučkeren avri tumendar hoj tumen hin vareso pirano?

Rakľom mange „kamokeri piranes“. Hino tiš pal queer/ aver komunita u avka amenge sudujdžene šegitinďam. Leskeri famiľija duminen hoj les hin piraňi u miri hoj man hin pirano. Keren hoj oda hin avka, či pačan vaj keren kaj pačan, nadžanav.

Phučibena, či man hin vareko hine igen otravna. Akana bavinas theatros u hin oda šmišno. E daj phenel hoj som lakeri somnakuňi. Pačal kaj me bi lake nikda nachochavavas, oda pes dičhol sar baro pheras bo lake calo dživipen mušinav te chochavel u oda man igen dukhal.

Te bi jon oda avka na dikhenas, na keravas bi avka. Šaj prindžarde mira peršo piraňa, u šaj predžidžile manca savoro. Dukhal man oda. Jon kamen radeder te pačal hoj man hin pirano, oda hin predal lende oda lačho, hino murš na džuvľi.

Kamen lenge varekana oda te phenel?

Na džanav hoj andro miro dživipen dikhav mira da-dades. Kerde mange baro pharipen u na kamav kaj te predživel oda jekhvar he miro čhavoro.

Save aver predsudki vaš tumari identita tumen choľaren?

Choľarel man oda, kaj peske sako džuvľi duminel hoj man andre late maj zadikhava. Sar tebi savore queer / aver nipi avlenas varesave džviri. Džanen so kerav andre šatňi? Dikhav andre fala dži akana kana na džav het, kaj peske niko nič pal ma vareso phuj na duminel.

Mek man choľarel, oda kana o manuša na kamen te dikhel amaro kamiben. Mira kamaratkakero pirano phenďa, kaj les bi na dukhalas, kana bi joj sovelas la džuvľaha, bo oda nane čačikano chochaviben. Avka diňa avri, kaj cirdlľipen maškar queer džuvľa hino podradná.

U ole phučibena ko amendar hin murš- oda phučen he olendar so dživen murš la džuvľaha?

Foto – RF/Jana Gombošová

Jekh le mire queer amalendar mange phenďa, hoj leske na vadzinel kana peske keren lestar pheras o amala, no avrendar oda nadžanel te lel. Hin oda he maškar tumende avka?

Bizo. Me pre mande phenav hoj som „tači“, choľarel man oda sar pre amende oda phenel o Matocič u mek kerel pašoda džungalo muj“.

Tiš mange pes na pačisaľol nav „lesba“. Hin oda sar avri čhindo andal o pornofilmi. Lesba hin normalno lav u o nipi les mušaj te akceptinen. So kamas hin ča oda, hoj amen o nipi te ľikeren sar dženen sar hine jon korkore, na sar sexuálno, politicko objektos.

Hoj tumen tiš imar te na bičhaven andro sasťakere khera u terapiji.

Prindžaripen hoj mek hine sasťipnakere terapii save „avrisasťaren“ le dženen so hine aver orientimen hin buter sar čudno.

Čujinav hoj e Europa pes igen radikaľizaľol u oda pes mange na dičhol. O nipi chudle te vakerel, hoj te avel queer hin nevo trendos. Na choľaren man, oda nane buchľi cholov so avľa pale andre moda- oda hine manuša.

Tumen vareko bičhavelas pre terapija?

Sar andre mire dešutrin berš avľom pre oda hoj pes mange buter dičhon o džuvľa, geľom pre spoveda. O rašaj mange phenďa kaj man o del zatracinďa. Čujinavas man igen phujes, pačavas kaj bi mange ehas feder te avavas pro murša. Oda mange imar čirla na duminav.

E daj o dad kamenas hoj te phiren andre khangeri?

Ehas oda predal lende igen bares kamlo. Dži akana mange phenen hoj ole so na phiren andre khangeri dživen na lačhes. Sar ehas duhovo Pride manifestos, vakerenas kaj bizo niko ole nipendar naphiren adre khangeri.

Oda nane čačipen. Hin maškar amende so pačan le Devles. Hin len peskero spolkos. O nipi pobisteren hoj queer manuša nane ča peskere korkore, hine maškar lende he lengere amala, e skleparka vaj kerutno andro busos.

Hin vareso, soha hin aver o heterosexuálne manuša sa ola queer? Dikhav hoj but amen dikhas jekhetanes.

Oda hin čačipen. Hin tumen dukhade/phagerde jile, san zakamade sar amen, u jekhetane vakeras pal oda amara famiľijaha. Jekhetane duminas pro oda so avela. Kana džal pal avrepheňibena, vakerava pal miro, avka sar oda dikhen o džuvľa so hine pro džuvľa.

Duminav kaj mištiben maškar lesbi hin zoraleder. Savoro kamen jekvar, bo sar sanas ternender o daja-dada tumenge but na domukenas. Aver hin oda he maškar džene.

Sar man mira preršaha oficijonalnaha piraňaha prephirkeravas pal e Bartislava, o ňipi viskinenas pre amende u bičhavenas andro luftos čuminda. O murša pal amende vičinenas, vaj na kamas andro hadžos tritones. Duminahas amenge hoj e Bratislava hino pale phuterdo foros u šaj avel kadaj lačhes. 

Sar amen rozgejľam kamavas mange varekas te rakhel andre cudzina, hoj ada mek jekhvar te na preďivas.

So bi kerenas avreder pro sikhaďa – bazutna, maškarutna vaj uča sikhaďa?

Genavas kaj o čhavoro achaľol varesave veci imar andre peskere šov berš, no phučav kamen oda te dikhel leskere daja-dada. Sar leske hin dešuduj berš imar džanel ko pes leske dičhol buter džuvľi vaj murš. Pre bazutňi sikhaďi oda dikhav avka, kaj šaj pes o sikľuvna došunen pal famiľiji kaj hine duj daja vaj duj dada.

Pro maškarutne sikhaďa kampelas imar te avel sexualno avriľikeriben. Pro maškarutne sikhaďa phiren but queer nipi save pes mek korkore roden u kamen te kerel but nevo. Kampel lenge te džanel sar pen te arakhen, sar len te avel arakhlo kamabipen u so te kerel kaj te na chuden nasvaľipen.

Foto – RF/Jana Gombošová

Pro uča sikhaďa dikhav hoj absentinen kurzi predal LGBTIu nipi. Kurzi kaj o študenti šaj pes dodžanen vareso sar dživenas varekana o gueer ňipi. Akana šaj amenge avri kidas ča trin duj paš sociologia u jekh paše psichológia.

Sar andre tumari LGBTI+ komunita predžidžile teroristicko utokos savo pes ačhiľa pre Zamocko uľica anglal Ťeplarňa?

Ehas oda igen phujes. Sar man dodžanľom hoj ole duj mule džen ehas queer, avľa pre ma o paňi. Savore andal komunita chudle peske te irinel- ole pro Slovesnko olenca so dživen andre cudza štati. Na džanavas te avel pro da, so pes ačhiľa.

Keravas buťi, sar dikhľom umelkiňakero čitro so krešľinďa e Ivana Šatekova phagerďa pes andre ma vareso. Igen rovavas u kamavas te avel paše mire kamarata. Kampľas amenge pal oda te vakerel, te del pestar oda avri, te avel paš peste. Na džanav mange te predstavinel sar phares oda mušinďa te avel predal LGBTI+ nipi so hine pre oda korkore.

Kana pes ajso vareso ačhol o manuš peske avel pre oda sar les oda choľarel u bares dukhal. Maj dikhel duhova irimen lava u duminel, hino oda savoro čačikano vaj ča marketingos. U paľis dikhel o konšpiračna komenti. He te avavas na džanav savi bari sentno džuvľi, šaj dujdženengro meriben dikhav sar vareso lačho?

Choľarďa man he oda, keci pes andro medii vakerelas pal murdaribnaskero. Na kampľa te leperel manifestos ani leskero nav. Sar pes ačhiľa samo oda so adaj andre Australia, odoj e premierka diňa avri, hoj pal murdaribnaskero pes na vakerela, bo mek oda peske na sogaľinel. Kampľa buter te leperel pal Juraj Vankuličko he Matušis Horvath.

Sar pes ke oda ačhile e daj o dad?

Mušinav te phenel, kaj e daj o dad pre oda murdaripen dikhenas džung, dikle tiš hoj mange nane lačes. Šaj phenav kaj akana man ľikerenas, he te na prindžaren miri identita.

Mek horšeder. Na čujinav man adaj pro than u na dikhav oda kaj pes kerela oda feder. Ačhuvav diľiňi olestar kaj adaj dživen mek manuša, save našči dikhen avren manušen avka kaj podporinen he lengero murdaripen. Sar genav ole konšpiračna komentára, na kamav adaj te ačhol.

Akana na vakerav ča pal queer manuša, aľe he pal migranta, pal o Róma vaj Židi. Buterenge Slovakenge na pasinen savore so hine avreder sar jon. Aľe gyoza vaj kebab peske chan rado u pro bijav peske vičinen te bašavel romaňi kapela Kmeťoband.

Šunďom he argumentos, hoj andro aver štati hin oda mek horeder. Hin oda čačipen? He te hin čačipen kaj hin oda varekaj goreder, nane phendo kaj mušinas te zaačhol he amen.

Kaj kamen tedžal?

Pro Čechy. Kamav te dživel pašo manuša so dživen sar me. Na kamav te džal pro dujto agor luma, aľe pro Slovensko te ačhol na kamav.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Najčítanejšie

  1. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  2. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  3. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu
  4. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová
  5. Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

    Lucia Matejová
    Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA