V nedeľu 12. mája české Múzeum rómskej kultúry otvorilo pre verejnosť Pamätník holokaustu Rómov a Sintov v Českej republike. Spomienkové miesto leží v obci Lety u Písku, kde stál kedysi koncentračný tábor. 

Sprístupnenie pamätníka bolo súčasťou pietneho aktu, ktorý sa pravidelne koná od roku 1995. Pripomína jeden z najväčších transportov rómskych mužov, žien a detí z tábora v Letoch do Osvienčimu-Brezinky, keď bolo deportovaných asi 400 osôb.

Vybudovanie pamätníka je nielen pripomienkou vojnových udalostí, ale aj symbolom etno-emancipačného procesu Rómov v Českej republike po roku 1989.

Tábor pre „potíraní cikánskeho zlořádu“

Koncentračný tábor v Letoch u Pisku vznikol v auguste 1940. Pôvodne bol určený pre mužov od 18 rokov „práce sa štítiacich“ a rómski muži tvorili iba malé percento. K zmene došlo v lete 1942 vydaním rozkazu „o potíraní cikánskeho zlořádu“, na základe ktorého sa uskutočnili súpisy Rómov.

V týchto súpisoch sa ocitlo asi 6500 osôb, časť z nich bola od augusta 1942 do augusta 1943 internovaná v koncentračnom tábore v Letoch a moravskí Rómovia zase v tábore v Hodoníne u Kunštátu.

Pomery v oboch táboroch boli neprijateľné, kapacita tábora nedostatočná, strava a bývanie chabé. Majetok všetkých zaistencov bol zhabaný, ženy a deti si mohli ponechať iba to, čo mali na sebe, muži dostali táborový odev. Všetci vrátane práceschopných detí museli pracovať. Personál táborov tvorili českí zamestnanci, mnohí z nich sa vyznačovali veľkou brutalitou.

Táborom v Letoch prešlo asi 1300 zaistencov, z toho 326 tam aj zomrelo. Spočiatku boli pochovávaní na cintoríne v neďalekej obci Mírovice, neskôr na núdzovom pohrebisku neďaleko tábora.

K posledným deportáciám Rómov z tábora došlo v auguste 1943, neskôr už priestor nebol využívaný.

Namiesto pamätníku veľkovýkrmňa prasiat

V povojnovom období chodili preživší do bývalého areálu tábora spomínať. Myšlienka na vznik pietneho miesta na tomto území, ale aj na mieste núdzového pohrebiska vznikla v roku 1968 na pôde Zväzu Cigánov-Rómov.

V čase normalizácie však padlo rozhodnutie postaviť na území bývalého tábora veľkovýkrmňu prasiat, ktorá sa na takmer 50 rokov stala realitou a symbolom pošľapávania rómskej kultúry a identity.

V roku 1995 vznikol na mieste núdzového pohrebiska pamätník, ktorého otvorenia sa zúčastnil aj vtedajší prezident Václav Havel. Aj pri tomto pietnom akte zazneli výzvy na odstránenie veľkovýkrmne prasiat a na postavenie dôstojného miesta pripomínania histórie Rómov v Českej republike.

V 90-tych rokoch sa zdalo byť nepredstaviteľné, aby veľkovýkrmňa bola odstránená, ale boj a tlak Rómov, organizácií a aj časti spoločnosti bol veľmi silný. Hlasy nastoľujúce požiadavku vykúpenia veľkovýkrmne a výstavby pietneho miesta zaznievali naprieč spoločnosťou. Časť aktivistov sa priväzovala k bráne, aby zabránila vjazdu vozidiel, časť sa snažila vyjednávať na najvyšších miestach.

Jednotnosť v presadzovaní tejto požiadavky nakoniec viedla k výsledku a vláda Českej republiky v roku 2017 uvoľnila prostriedky na vykúpenie veľkovýkrmne prasiat a celého areálu a od roku 2018 je priestor v správe Múzea rómskej kultúry v Brne.

1295 lúčov za väznených

Po takmer šiestich rokoch výskumných a stavebných aktivít sa v areáli bývalého koncentračného tábora podarilo zrealizovať pietne miesto pre spomínanie preživších a ich potomkov, ale aj návštevnícke centrum so stálou expozíciou a priestorom pre vzdelávacie aktivity.

Pietne miesto má charakter cesty v kruhu zostavenej z 1295 kovových lúčov, na 1294 sú mená z evidencie väznených – jeden je symbolicky venovaný tím, ktorých mená sa v evidencii nezachovali. Areál pietneho miesta bol otvorený v apríli 2024 ale verejnosti ho sprístupnili iba teraz.

Je veľmi dôležité vnímať význam tohto miesta nielen z hľadiska histórie a istej satisfakcie pre preživších a ich potomkov, ale aj ako výsledok zápasu Rómov o akceptáciu v spoločnosti. Je dôležité nezabudnúť, že do boja za vykúpenie veľkovýkrmne sa zapojili aj Rómovia, ktorí na územie Českej republiky prišli po druhej svetovej vojne zo Slovenska, a teda perzekúcie počas vojny sa netýkali ich predkov.

Práve jednoznačná podpora vzniku pietneho miesta zo všetkých úrovní rómskej aj občianskej spoločnosti je dôvodom, prečo si tento zápas zaslúži byť v novodobých dejinách Rómov na poprednom mieste. Česká rómska komunita je mnohovrstevná a nie vždy sa zhodne na všetkom, no napriek tomu si zaslúži náš obdiv.

Na Slovensku sme k takémuto zápasu za jednu myšlienku doposiaľ nedospeli. To je asi dôvod, prečo sa ani viac ako 30 rokov po priznaní štatútu národnostnej menšiny nevieme oprieť o také inštitúcie, ako je napríklad Múzeum rómskej kultúry v Brne.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].