Príbeh je súčasťou série textov, ktoré predstavujú ľudí a lokality z knihy reportáží Jaroslava Kalného s názvom Cigánsky plač a smiech (1960).

Slavo Kalný dokázal opísať aj jednoduché príbehy pútavo a dôveryhodne. Z jeho opisu každý uveril, že protagonistami reportáže mali pred sebou svetlú budúcnosť. V príbehu Tajomstvá dvoch izieb zachytil začiatky dvoch, vlastne až troch lekárov.

Prvý z nich, Ján Cibuľa, bol lekárom a rómskym aktivistom, ktorý ovplyvnil nielen dianie na Slovensku, ale v celoeurópskom rómskom hnutí. Narodil sa v roku 1932 v Klenovci do hudobníckej rodiny. Na gymnázium chodil do Rimavskej Soboty a na medicínu do Bratislavy.

Sám o sebe v rozhovore pre denník SME uviedol: „V roku 1951 som sa stal prvým Rómom na lekárskej fakulte v Bratislave. Mal som k tomu vzťah už u nás v Klenovci, od ľudového rómskeho liečiteľstva som sa dostal ku klasickej medicíne.“

Slavo Kalný v úvode svojej poviedky píše o veštbe, ktorú sa rodina dozvedela pred Jánovým narodením, a síce, že na svet príde múdre dieťa. Ján Cibuľa túto veštbu spomína vo viacerých ďalších rozhovoroch, pričom ju konkretizuje. Jeho rodičom predpovedali, že bude „baro raj“, teda veľký pán.

Etnograf René Lužica v jednom článku o Cibuľovi píše: „Ešte ako študenta si ho v roku 1955 vybral režisér Dimitrij Plichta do filmu Upre Roma (Vpred, Rómovia!). Cibuľa v ňom stvárnil postavu zdravotníka, ktorý presviedčal obyvateľov osady, že očkovanie ich ochráni pred nákazlivou chorobou.“

Vysokú školu Cibuľa skončil v roku 1957 a v jeho životopisoch sa uvádza, že v roku 1961 ako mladý lekár nejaký čas pobudol vo východnom Berlíne.

Spoluzakladal Medzinárodnú rómsku úniu

Spolu s ďalšími rómskymi aktivistami sa koncom 60. rokov usiloval, aby Rómovia získali štatút národnostnej menšiny. Spolupodieľal sa na príprave založenia Zväzu Cigánov – Rómov, ktorý vznikol v roku 1969. On sám však v roku 1968 emigroval za rodinou do západnej Európy, neskôr sa usadil vo Švajčiarsku.

V roku 1971 sa zúčastnil prvého Svetového kongresu Rómov v Orpingtone neďaleko Londýna a stal sa spoluzakladateľom Medzinárodnej rómskej únie (IRU). Jej predsedom bol v rokoch 1978 až 1981. Vo Švajčiarsku, neďaleko Bernu prevádzkoval dlhé desaťročia lekársku prax.

V roku 1985 získal Kultúrnu cenu kantónu Bern za obhajobu ľudských práv a aktivizmus v prospech Rómov. V roku 2001 skupina Rómov z Kanady navrhla jeho nomináciu na Nobelovu cenu za mier.

Zomrel v roku 2013, pochovaný je vo Švajčiarsku. V roku 2020 mu prezidentka Zuzana Čaputová udelila in memoriam Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Lekárkou bola aj sestra Adela

V poviedke Tajomstvá dvoch izieb Kalný okrajovo spomína aj sestru Jána Cibuľu, ktorá úspešne absolvovala prijímacie pohovory na lekársku fakultu. Podarilo sa mi zistiť, že to bola Adela Cibuľová (1937-2021), ktorá v roku 1962 školu aj úspešne ukončila.

Podľa dokumentov z rodinného archívu sa chcela venovať gynekológii, čo sa jej však nepodarilo. Vydala sa a pod menom Adela Schovancová a pôsobila ako všeobecná lekárka v malej obci Čebovce, ktorá dnes patrí pod okres Veľký Krtíš.

Jej odborné ambície sa nemohli naplniť aj preto, že dvaja bratia – Ján a Barnabáš – emigrovali do západnej Európy. Za socializmu boli rodiny emigrantov perzekuované, mohli prísť o zamestnanie a deti nemohli študovať. Pridelenie Adely Schovancovej na obvod bolo takpovediac za trest.

Svoje povolanie napriek tomu vykonávala rada a pacienti boli pre ňu na prvom mieste. Jej dcéra Gabi spomína, ako bol ambulanciou aj ich dom, v ktorom každú dennú aj nočnú hodinu obetavo pomáhala. Schovancová vykonávala v Čebovciach lekársku prax až do dôchodku.

Podľa jej dcéry Gabi mama bratovi Jánovi nič nevyčítala – práve naopak, mala ho rada a rodina si bola napriek geografickým vzdialenostiam blízka. Súdržnosť súrodencov bola obdivuhodná, do konca života nedali jeden na druhého dopustiť. Ján Cibuľa je podľa nej v rodine vnímaný ako veľký brat, ktorý mal aj veľké srdce.

Zabudnutý lekár zo Zlatých Klasov

Tretí príbeh Slava Kalného bol tiež o mladom študentovi medicíny. Vojtech Rigó pochádzal z Rastíc, čo sú dnešné Zlaté Klasy. V roku 1963 promoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Ľudia v jeho rodnej obci o ňom nič nevedia, no sú indície, že mohol pôsobiť v okolí Veľkého Krtíša.

Možno aj tento text môže byť výzvou pre Rigových potomkov, príbuzných alebo pacientov, aby rozpovedali príbeh jeho života. Prirýchlo zabúdame na významných ľudí z radov Rómov, ktorí boli priekopníci v mnohých oblastiach.

Príbeh je súčasťou série textov etnografky Zuzany Kumanovej, ktorá pátrala v archívoch, aby dopovedala osudy ľudí z knihy Jaroslava Kalného s názvom Cigánsky plač a smiech (1960). Výskum podporil Fond na podporu národnostných menšín.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].