Redakcia zverejňuje výzvu v jej pôvodnom znení.

Vážený pán minister,

21. júna 2024 ste spolu s ďalšími subjektmi podpísali memorandum o spolupráci pri vytvorení rómskej národnostnej školy v obci Rakúsy. Podľa Vášho vyhlásenia zriadenie takejto školy prispeje k boju proti segregácii rómskych detí vo vzdelávaní.

V memorande sa odvolávate na Metodický výklad pre efektívnejšie uplatnenie princípov desegregácie, degetoizácie a destigmatizácie, no v tomto dokumente sa národnostné školstvo nikde nespomína ako desegregačné opatrenie. Preštudovali sme si aj Štátny vzdelávací program Základnej školy v Rakúsoch zo septembra 2023 no ani v tomto dokumente sa nehovorí nič o potrebe národnostného vzdelávania pre rómske deti.

Skúmali sme teda, či existuje nejaká písomná požiadavka zo strany rómskych rodičov na vytvorenie rómskej národnostnej školy v Rakúsoch, ale ani takýto dokument sme nikde nenašli. Naopak, vhodnejší prístup k desegregácii sa uvádza napríklad v Štúdii uskutočniteľnosti školskej desegregácie v Slovenskej republike (Rada Európy, 2024), a to súbor viacerých súčasne realizovaných opatrení ako autobusovanie, zlepšenie technického a didaktického vybavenia škôl, podpora mimoškolských aktivít, zmena školských obvodov či zvýšenie odbornosti pedagogických a odborných zamestnancov.

Podľa odhadov predstavuje rómska národnostná menšina v Rakúsoch približne 80 percent z  celkového obyvateľstva a žije v segregovanej komunite. Ak sa dieťa narodí do osady v Rakúsoch, vystrieda počas školského života v základnej škole až tri miesta. Prvé ročníky absolvuje priamo v osade, štvrtý a piaty ročník strávi v prenajatých priestoroch v Kežmarku a od šiesteho do deviateho ročníka sa vráti do obce, ktorá je dva kilometre od komunity.

Deti z Rakús majú svoje školské kariéry komplikované nedostatočnou priestorovou kapacitou obecnej školy a všetkými ostatnými prekážkami k dobrému vzdelaniu, ktorým čelia rodiny žijúce v chudobe a segregácii.

Vaša pozornosť venovaná týmto deťom je preto chvályhodná. Bez podpory kompetentných sa ich šance na dobré vzdelanie určite nezvýšia, čo platí aj pre ostatné rómske deti v segregovaných lokalitách. Sme však presvedčení a presvedčené, že rómske národnostné vzdelávanie nie je riešením. 

Podľa dostupných informácií je možné konštatovať, že rodičia detí, ktorých sa vaše opatrenie dotkne, nemajú dostatočné informácie o tomto kroku a nebudú mať na výber medzi rovnako dostupnou rómskou národnostnou školou a školou so slovenským vyučovacím jazykom.

Ak si rómsku národnostnú školu nevyberú, budú ich deti musieť cestovať, a čo je dôležitejšie, bude veľmi komplikované nájsť školu, do ktorej ich aj zoberú. V konečnom dôsledku je tu riziko, že rómsku národnostnú školu budú deti navštevovať kvôli komplikovanej dostupnosti inej školy a nie preto, že si ju vybrali. A to nie je v poriadku.

Rómski rodičia vo všeobecnosti uprednostňujú vzdelávanie v slovenskom jazyku, obzvlášť, ak je škola jedným z mála priestorov, kde sú deti v kontakte so slovenčinou. Pre začleňovanie je dôležitý kontakt s majoritnými deťmi, čo sa však nedeje dnes a nebude sa diať ani v prípade zriadenia rómskej národnostnej školy. Preto nie je možné hovoriť o inkluzívnom opatrení.

Výskumy tiež dokazujú, že kvalitné vzdelanie v segregovanej škole neznamená vyrovnávanie šancí, pretože tento proces je ukrátený o vytváranie sociálnych vzťahov s majoritou, ktoré sú cestou k lepšiemu životu pre všetkých, pre celú spoločnosť.

Slovenská republika čelí súdnemu konaniu zo strany Európskej komisie za nedodržiavanie smernice 2000/43/ES o rasovej rovnosti, pretože dlhodobo nedokáže účinne riešiť segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní. Deklarovali ste prijatie krokov, ktoré budú smerovať k riešeniu tohto vážneho problému, ktorý generáciám chudobných rómskych detí znemožňuje získať kvalitné vzdelanie, kvalifikovanú prácu a celkovo sa začleniť do spoločnosti.

Očakávali sme, že Váš tím predstaví komplexný súbor naozajstných krokov, ktorý pomôže riešiť tento neľahký problém, ktorého podstatou a základnou podmienkou je vytváranie spoločného vzdelávania rómskych a nerómskych detí.

Slovenská republika sa v Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov zaviazala, že vzdelávanie na úrovni základnej školy znamená vyučovanie rómskeho jazyka ako integrálnej súčasti kurikúl, a nie rozsah vzdelávania v rómskom jazyku, aký je typický pre maďarský alebo rusínsky jazyk. Myslíme si, že aj s ohľadom na segregáciu a historické vylúčenie Rómok a Rómov je tento záväzok správne naformulovaný.

Domnievame sa, že takýto postup nie je udržateľný ani právne. Už desiatky rokov v medzinárodnom práve platí zásada, že výnimkou zo segregovaného vzdelávania je národnostné vzdelávanie, ktoré však musí vychádzať zo slobodnej vôle menšiny a rodičov, je poskytované v rovnakej kvalite ako poskytujú bežné (slovenské) školy a súčasne rodičia musia mať možnosť voľby umiestniť svoje dieťa do bežnej integrovanej školy.

Zásada je naformulovaná v Dohovore UNESCO proti diskriminácii vo vzdelávaní z roku 1960, ktorý je súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky a na ktorý opakovane odkazuje Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach v prípadoch týkajúcich sa segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Je zjavné, že tieto podmienky v prípade základnej školy v Rakúsoch splnené nie sú.

Vážený pán minister, segregované vzdelávanie je výsledkom vytlačenia detí z menšiny na okraj, čoho príkladom je, žiaľ, aj vzdelávanie na základnej škole v obci Rakúsy, kde k segregácii došlo pravdepodobne v dôsledku priestorovej segregácie a odlivu nerómskych detí. Štát bez ohľadu na to, či ide o úmysel alebo nedbanlivosť, má v zmysle medzinárodného práva, ale aj rozhodnutí Najvyššieho súdu, povinnosť prijať aktívne kroky na to, aby predchádzal segregácii a odstraňoval ju.

Preto Vás žiadame, aby ste tento pilotný zámer zastavili a ministerstvo nepokračovalo v premenách segregovaných škôl na národnostné školy. Naopak, vyzývame Vás, aby ste participatívne spolu s expertami a expertkami na inkluzívne vzdelávanie a odborníkmi a odborníčkami z rómskej menšiny na sociálne vylúčenie a chudobu pripravili a predstavili účinné kroky vedúce k reálnej desegregácii a inklúzii.

Signatári a signatárky

Mgr. Zuzana Havírová, PhD., predsedníčka Rómskeho advokačného a výskumného strediska

Mgr. Vladimír Rafael, PhD., riaditeľ o.z. Eduroma

Mgr. Agnes Horváthová, o.z Romano kher – Rómsky dom

doc. Mgr. Jurina Rusnáková, PhD., vysokoškolská učiteľka

PaedDr. Elena Cinová, Únia rómskej telesnej výchovy a športu

Mgr. Beáta Danišová, PhD., učiteľka v MŠ

PhDr. Milan Samko, PhD., vysokoškolský učiteľ, učiteľ rómskeho jazyka

Mgr. Monika Duždová, Prešov

Mgr. Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu, predseda Komory MNO pri Rade vlády SR pre MNO

Rado Sloboda, Amnesty International Slovensko

PhDr. Dagmar Horná, PhD., členka Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

prof. PhDr. Silvia Miháliková, PhD., členka Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny

JUDr. Sylvia Tiryaki, PhD., Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku

Paulína Miklová, Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku

Michal Zálešák, ľudskoprávny právnik

Maroš Chmelík, Centrum komunitného organizovania

Elena Gallová Kriglerová, Centrum pre výskum etnicity a kultúry

Veronika Fishbone Vlčková, Nadácia Milana Šimečku

Veronika Jursová Prachárová, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)

Ing. Dominik Pompa, aktivista

Mgr. Adrian Berky, aktivista

PhDr. Janette Knapeková, aktivista

PhDr. Eva Kelemenová

Pavel Hrica

Lenka Czikková

Soňa Sviteková, Dis, Bratislava

Mgr. Lukáš Hošták, Púchov

Bc. Viktória Gejdošová, Liptovský Mikuláš

Bc. Lenka Harvanová, Telgart

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].