Rómske osobnosti a bývalí rómski splnomocnenci hodnotia prvé mesiace Jána Hera vo funkcii.

Začiatkom decembra 2021 vláda odvolala dovtedajšiu splnomocnenkyňu pre rómske komunity Andreu Bučkovú. Premiér Eduard Heger vtedy argumentoval, že Slovensko na tomto poste potrebuje „najlepších za najlepších“.

Novým splnomocnencom pre Rómov sa stal Ján Hero, predtým riaditeľ odboru rozvoja národnostného školstva na ministerstve školstva a človek so silným životným príbehom. Hoci vyrastal v osade, vďaka vzdelaniu sa mu podarilo z chudoby vymaniť. Viedol viacero škôl a pracoval aj pre EÚ či Radu Európy.

Hero je vo funkcii viac ako päť mesiacov, Romano fórum sa preto pýtalo rómskych osobností a bývalých splnomocnencov, ako hodnotia jeho prvé kroky v úrade.


Miroslav Pollák, publicista a predseda združenia Krásny spiš; v rokoch 2010 až 2012 splnomocnenec vlády pre rómske komunity

„Po nástupe nového splnomocnenca Jána Hera veľmi oceňujem zmenu atmosféry na úrade a najmä v teréne medzi tými najbežnejšími ľuďmi, ktorí majú aspoň niečo spoločné s témou rómskych, najmä marginalizovaných komunít.

Všade cítiť väčšiu spontánnosť a prirodzený neformálny záujem o užitočnú robotu. Ján Hero priniesol skutočný záujem o tému komplexnej pomoci pre Rómov a v konečnom dôsledku aj o spolužitie s väčšinovým obyvateľstvom.

Zároveň nenútene ukazuje, že ku skutočnej odbornosti viac pasuje nefalšovaná skromnosť ako pyšná arogancia. Nový splnomocnenec posilňuje vzájomnú dôveru medzi ľuďmi, čo nie je ľahké ani samozrejmé.“


Zuzana Kumanová, etnografka a historička, bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry

„Vnímam to tak, že k výmene došlo v polovici volebného obdobia, a teda nie je možné očakávať nejaké zásadné zmeny v prístupoch a politikách. V platnosti je programové vyhlásenie vlády a to je pre všetky rezorty smerodajné. 

Ján Hero je človek konsenzu a kompromisu a tak k výkonu funkcie aj pristupuje. Do vlády boli predložené akčné plány k Stratégii pre rovnosť, inklúziu a participáciu Rómov do roku 2030, ktoré boli kontinuálne pripravované od minulého roka.

Prebiehali negociácie k Operačnému plánu Slovensko, zavŕšil sa proces presunu úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity pod úrad vlády a tým sa pre budúce programové obdobie vytvoril priestor pre implementáciu eurofondov.

Je pravdou, že zatiaľ je v návrhu OP Slovensko menej finančných prostriedkov, ako tomu bolo v aktuálnom programovom období, ale to sa ešte môže zmeniť. V tomto má téma integrácie marginalizovaných rómskych komunít silného zástancu v Európskej komisii.“


Vlado Rafael, publicista a šéf občianskeho združenia eduRoma

„Nový splnomocnenec dotiahol do zdarného konca začatú prácu jeho predchodkyne – dokončil novú stratégiu a akčné plány, ktoré nám prezrádzajú, aké typy aktivít budú v najbližších dvoch rokoch zo strany jednotlivých rezortov realizované na zlepšenie inklúzie rómskej menšiny.

Je tiež pozitívne, že úrad splnomocnenca bude po novom vyhlasovať a koordinovať dotačné výzvy a eurofondy určené na riešenie problémov vylúčených rómskych komunít.

Za negatívum považujem, že už krátko po svojom nástupe splnomocnenec začal obhajovať pastoračnú prácu katolíckej cirkvi ako významný nástroj pre integráciu Rómov. A to napriek tomu, že na tejto práci sa podieľajú aj iné cirkvi a náboženské spoločenstvá, ktoré však splnomocnenec nikdy nespomenul.

A tiež napriek tomu, že pastoračná práca katolíckej cirkvi sa vedecky ani empiricky ako významný nástroj integrácie vylúčených komunít nepotvrdila. Z môjho pohľadu je pastoračná práca jedna z viacerých aktivít, ktoré prispievajú do celkovej mozaiky integrácie Rómov na Slovensku.

Plne rozumiem osobnému náboženskému presvedčeniu splnomocnenca, nemalo by sa však selektívne premietať do štátnej agendy a uplatňovania nástrojov sociálnej politiky. Na to si treba dávať pozor.“


Agnes Horváthová, zakladateľka a šéfka o.z. Romano kher 

„Súčasný splnomocnenec Ján Hero so svojím tímom výborne zvládol PR politiku úradu. Úrad bol zrazu viditeľnejší, hlasnejší a bližšie k verejnosti. Je potrebné zdôrazniť, že ani jeden jeho predchodca či predchodkyňa nemali takú politickú podporu, akú má pán Hero.

Na druhej strane si už dlhé roky kladiem otázku, či môže jeden úrad vyriešiť toľko ťažkých úloh. Patrí medzi ne zlé bývanie, vysoká nezamestnanosť, zlý zdravotný stav, segregované deti v školách. Popritom musí úrad riešiť rôzne nečakané havárie, požiare a katastrofy, ktorých je v podmienkach sociálne vylúčených ľudí vždy viac ako v bežnom prostredí. 

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ján Hero. Foto – romovia.vlada.gov.sk

Pýtam sa, či je v poriadku rozdeliť ešte aj utečencov z vojnovej Ukrajiny na Ukrajincov a Rómov z Ukrajiny a potom byť zodpovedný za starostlivosť o nich.

Už dávno si kladiem otázku, či by sa úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity nemal postupne zmeniť a či by jeho úradníci nemali sedieť na jednotlivých rezortoch.

Som presvedčená o tom, že by informácie, ktoré o Rómoch získali, a citlivosť najmä voči najchudobnejším, ktorú si v práci osvojili, mohli presadzovať cez ministerstvá a iné štátne či verejné úrady.“


Zuzana Havírová, šéfka Rómskeho advokačného a výskumného strediska

„Pôsobenie Jána Hera na pozícii splnomocnenca je viditeľnejšie z pohľadu sociálnych sietí. To však nemusí automaticky znamenať, že Andrea Bučková nerobila nič, keď všetky svoje stretnutia na sociálne siete nedávala.

Počas jej pôsobenia napríklad vznikla Stratégia pre rovnosť, inklúziu a participáciu Rómov do roku 2030. Vnímam pozitívne, že pán splnomocnenec má snahu vytvárať rôzne spojenectvá a hľadá spôsoby pre spoluprácu.

Na druhej strane si však myslím, že je podstatné, aby predstaviteľ tohto úradu vykonával svoju činnosť v prospech Rómov a Rómok tak, aby sa ich spoločenská situácia nezhoršovala, a aby v dôsledku neefektívnych zákonov, projektov či prístupov neboli porušované ich práva.

V tomto kontexte si myslím, že predstaviteľ úradu splnomocnenca pre rómske komunity by napríklad nemal nijakým spôsobom podporovať vzdelávanie, ktoré má vylučovací charakter – či už základné alebo stredoškolské.

K takému typu vzdelávania možno zaradiť aj elokované pracoviská stredných odborných škôl, ktoré sú zriadené v blízkosti marginalizovaných rómskych komunít. Viaceré analýzy hovoria o nevýhodách tohto typu vzdelávania pre rómsku mládež.

Dúfam preto, že stretnutie pána Hera so zástupcami škôl, ktoré poskytujú takéto vzdelávanie, čoskoro prinesie legislatívny návrh, ktorý začne rómsku mládež vzdelávať inkluzívne.“


Vladimír Sendrei, hudobník, predseda občianskeho združenia Lačho Drom

„Pôsobenie pána Hera sa dá hodnotiť len sčasti, päť mesiacov je totiž len krátky čas na plnohodnotné hodnotenie.

Vnímam ich ale pozitívne, najmä v propagácii – dá sa povedať – každodenných aktivít na webstránke úradu splnomocnenca a v médiách. Zaujali ma jeho návštevy nielen východného Slovenska, ale aj regiónov a krajov, kde sa Rómovia cítia byť ohrození chudobou a boria sa s každodennými problémami.

Jeho osobný a ľudský prístup pri návštevách so starostami miest a obcí sú krokom k spoločnému zlepšeniu života rómskej komunity a spolupráce.

Ako negatívum vnímam, že ešte stále len pokračuje tvorba dotačnej výzvy úradu splnomocnenca, na ktorú ako občianske združenia a starostovia čakáme už od predchádzajúcej splnomocnenkyne.“


Klára Orgovánová, riaditeľka Rómskeho inštitútu, klinická psychologička a v rokoch 2001 až 2007 splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity

„Pôsobenie splnomocnenca nebudem hodnotiť. Máme priateľský vzťah a nebola by som objektívna. Zdanlivo na otázku neodpoviem, pretože si nemyslím, že je to o splnomocnencoch. Skôr je to o tom, na čo vláda dáva „objednávku“ a koho si na ňu vyberie.

Musím ale priznať: chvíľu som bola prekvapená, že Ján Hero takúto pozíciu vôbec prijal. Zdá sa mi na jej výkon až príliš konsenzuálny, ale uvidíme. Snáď mu pán premiér aj jeho poradca pre rómsku problematiku neodmietnu ďalšiu podporu. 

Slovenská vláda má zlozvyk, že vždy, keď ide o peniaze, odvolá splnomocnenca pre Rómov. Kým sa nový človek zorientuje, ministerstvá si urobia, čo uznajú za vhodné. Hoci zvyknú hovoriť o komplexnom prístupe, riešia jednotlivosti.

O téme vždy rozhoduje vláda, splnomocnenec jej má radiť, k čomu mu slúži jeho úrad. Žiaľ, posledné roky úrad aj vďaka okolnostiam skĺzol do vykonávania rôznorodých asistenčných služieb.

Nedohliada pritom na dôsledné dodržiavanie zásadných opatrení, ako je napríklad vysporiadanie pozemkov. Nerobí tiež strategické kroky, ktoré by boli v aktuálnej situácii zmenou a akými napríklad sú príspevok na pitnú vodu či zelená ekonomika.

Pozícia súčasného splnomocnenca je veľmi ťažká. Jeho rola spočíva v implementácii, prišiel však do rozbehnutého vlaku. Dôležité strategické dokumenty boli totiž už prijaté alebo rozpracované tak, že ich vedel iba ťažko zmeniť.

Na tieto dokumenty sú naviazané veľké finančné možnosti a keď neprinesú výsledky, už sa to nikdy nezopakuje. Nevidím zatiaľ, že by si úrad chcel úspech tejto implementácie nejako poistiť. Nevyužíva na to svoju štruktúru a nebuduje si kontrolné pozície.

Úrad splnomocnenca pre rómske komunity mal od svojho vzniku na čele plejádu ľudí, ktorí rôznym spôsobom využili svoj priestor a ovplyvňovali jazyk, ktorým sa o Rómoch na Slovensku hovorí.

Často sa úrad hodnotí práve podľa toho, kto ho reprezentuje, a nie podľa toho, čo koná. Je to tak aj preto, lebo verejnosť si väčšinou nemyslí, že rómsky problém má riešenia.

Väčšina ľudí neočakáva, že sa v postavení Rómov niečo zásadne zmení. Pre mnohých je to prepad peňazí, lebo Rómovia z osady sa podľa nich nikdy nezmenia.“


Anina Botošová, v rokoch 2007 až 2009 splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity

„Ján Hero je veľmi kultivovaný odborník v oblasti vzdelávania. V pozícii splnomocnenca vlády pre rómske komunity má však veľmi oklieštenú pozíciu.

Dotknutý úrad je totiž poradným orgánom vlády bez kompetencií a bez vyčlenenia dostatočného finančného balíka pre riešenie tak širokospektrálnej témy, akou je časť Rómov žijúcich v sociálne znevýhodnenom prostredí.

Z uvedeného dôvodu sa podľa môjho názoru mal otvoriť tzv. kompetenčný zákon a úradu sa mali poskytnúť kompetencie v oblasti, ktorá si vyžaduje akútne riešenie. Je nemožné, aby splnomocnenec riešil oblasť bývania, vzdelávania, sociálneho začlenenia, zdravotného stavu aj zamestnanosti časti Rómov.

Podľa mojej mienky sa mohol vytvoriť úrad, ktorý by riešil oblasť vzdelávania a identity Rómov. Využil by sa tak potenciál súčasného splnomocnenca, no hlavne by sa vytváral priestor pre budúcu generáciu, ktorá si zaslúži pozornosť a rovnosť príležitostí v oblasti vzdelanostnej úrovne, ktorá začína predprimárnym vzdelávaním.

Téma postavenia Rómov v občianskej spoločnosti si vyžaduje permanentný odborný dialóg v duchu pragmatizmu a veľmi triezveho riešenia tém, ktorých výstupy v podobe navrhnutých opatrení musia byť merateľné.“

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na redakcia@romanoforum.sk.

Odoberajte články emailom

    Spoločnosť

    Rozhovory