Martina Horňáková desať rokov vypisovala z kníh rómske príslovia či prirovnania a v teréne zisťovala, či ich ľudia poznajú. Z výsledku zostavila prvý rómsko-slovenský frazeologický slovník. Hovorí, že naň dostali dobré ohlasy od akademikov aj od Rómov samotných.

„Písali mi správy, akí sú radi, že niečo také vyšlo a že si vďaka slovníku viac uvedomujú bohatosť rómskeho jazyka,“ spomína si. Za prácu na slovníku získala v roku 2021 ocenenie Roma Spirit.

V rozhovore okrem iného vysvetľuje, prečo sa doma nerozprávali po rómsky, hoci má po mame rómske korene, či by si porozumel Róm s Indom, a tiež, ako sa v rómskom jazyku odráža kultúra Rómov.

Po mame, aktivistke a prvej rómskej poslankyni po roku 1989 Anne Koptovej, máte rómske korene, po otcovi nerómske. Doma ste sa však po rómsky nerozprávali. Prečo ste teda išli študovať rómsky jazyk?

Chcela som študovať jazyky, na univerzitu v Prešove som si podávala prihlášku aj na angličtinu a slovenčinu. Mama sa však venovala rómčine a všetkému, čo s ňou súvisí. Keďže rómčina je indický jazyk, mali sme doma učebnicu hindčiny a ja som si ňou často listovala.

Zaujímalo ma prepojenie rómčiny, ktorú počujem v Košiciach, s jazykmi, ktoré sú od nás tak vzdialené. A myslím, že v tom zohral úlohu aj môj dedko, ktorý bol v jazykoch samouk. Ešte za minulého režimu sa svojpomocne naučil po anglicky, materiály si sám zohnal. Neskôr učil angličtinu mňa so sestrou. Nadšenie pre cudzie jazyky som teda chytila od neho. 

S odstupom času si však uvedomujem, že môj výber štúdia bol aj zhodou náhod. Práve keď som maturovala, otvárali na univerzite romistiku a indológiu. Keby sa to tak nestalo, možno by som sa profesijne venovala inému jazyku.

Na Karlovej univerzite v Prahe ste študovali príbuznosť rómskeho a indického jazyka. Čo ste zistili?

Zistila som, žev rómčine, ktorú dnes u nás počujeme, je veľa indického. Indický základ má napríklad množstvo slovnej zásoby – časti tela, pomenovanie rodinných príslušníkov alebo aj mnohé slovesá. Sú tam však aj vplyvy na zvukovú stránku jazyka.

Rómčina si zachovala tzv. prídychové hlásky čh, kh, ph, th. Je dôležité vyslovovať ich, pretože v rómčine existujú aj hlásky bez prídychu a keď si ich zameníme, môže dôjsť k nedorozumeniam. Napríklad, čhorel znamená liať alebo sypať, no čorel je už kradnúť. Indický pôvod jazyka sa prejavuje v rôznych rovinách rómčiny.

V jednom z rozhovorov ste spomínali, že indického pôvodu je 60 až 80 percent rómskej slovnej zásoby.

Je to tak. Nedávno som videla na YouTube video, kde ľudia hádali slovíčka. Chlapec patriaci ku skupine Dómov zo Sýrie, uvádzal príklady slov z dómčiny, čo je indický jazyk príbuzný rómčine. Dievčina sa snažila nájsť podobne znejúce slová v sanskrte, starobylom indickom jazyku. Našli mnoho podobností. Neskôr som video púšťala známym, ktorí hovoria po rómsky – takmer všetkým slovám z oboch indických jazykov porozumeli. Aj na takomto príklade sa dá vidieť príbuznosť rómčiny a indických jazykov.

Keby sa dnes stretli Ind a Róm, rozumeli by si?

To je zložitá otázka, no bola som svedkom čiastočného porozumenia. Počujem od Rómov, ktorí sa odsťahovali z Košíc do Belgicka, kde sa stretávajú aj s Indami, že príbuznosť jazykov tam je. Niektoré slovíčka sú veľmi podobné. Nie je to ale tak, že by sa obe skupiny mohli rozprávať o hlbokých filozofických veciach a rozumeli by si. A záleží aj na tom, aký Ind by sa stretol s akým Rómom a odkiaľ.

Ešte sa vrátim k vášmu detstvu. Prečo s vami mama doma nehovorila po rómsky?

Asi kvôli tomu, že rómčina v tej dobe nebola spoločensky preferovaný jazyk. Nebolo úplne výhodné ozývať sa v škole či škôlke po rómsky. A tiež, my sme žili v prostredí, kde sa hovorilo iba po slovensky. Takže aj z praktického hľadiska sme sa nemali s kým rozprávať po rómsky.

No rómčina bola u nás vždy nejako prítomná – v slovíčkach alebo v maminej práci, pretože viedla Divadlo Romathan a prekladala do rómčiny divadelné hry. My sme toho boli súčasťou, sama som v jednej takej hre hrala, hoci som povedala len jednu vetu. (Smiech)

Hovoríte, že v čase vášho detstva nebolo spoločensky žiadúce hovoriť verejne po rómsky. Je to dnes inak?

Ťažko povedať. Myslím si, že povedomie o rómčine sa mení, ale možno to tak vidím len zvnútra svojej bubliny. Stretávam veľa ohľaduplných ľudí, ba dokonca Nerómov, ktorí sú z rómčiny nadšení a chcú sa ju učiť.

Dejiny Rómov a rómskeho jazyka sú dejinami perzekúcie. Jazyk Rómov bol dlho hanený a ľuďom bolo zakazované ním hovoriť, dokonca boli za to trestaní. A nedialo sa to len v novodobej histórii. Myslím si, že rómčina si to stále nesie so sebou.

Po rómsky ste sa začali učiť až ako dospelá. Aké to pre vás bolo učiť sa v dospelosti od základov nový jazyk?

Rómčinu som sa začala učiť v roku 2004. Sú v nej, samozrejme, oblasti, ktoré sú úplne iné ako v slovenčine či iných cudzích jazykoch. A má aj svoje úskalia – napríklad predložky alebo členy. Slovenčina členy nemá, takže som si doteraz neistá, kedy v rómčine člen použiť. Chce to aj trochu jazykového citu. Aj moji študenti, ktorí sa teraz začínajú učiť rómsky jazyk, hovoria, že rómčina je náročná.

Pamätáte si na svoje prvé rómske slová?

Bola to veta v divadelnom predstavení, ktoré som spomínala: „Aja popkica bibachtaľi.“ (Tá bábika je neposlušná.) Pamätám si, že ako malej sa mi páčilo aj slovo luluďi (kvet). Vtedy vychádzal mesačník pre deti, ktorý sa tak volal.

Romistiku na Karlovej univerzite ste začali študovať v roku 2005. V tom istom roku zomrela zakladateľka a legenda československej romistiky Milena Hübschmannová, ktorá v Prahe predtým učila. Stihli ste ju ešte?

Mala som to veľké šťastie, že som mala možnosť byť jej žiačkou. Učila ma v prvom ročníku rómčinu, bolo to veľmi motivujúce. Milena Hübschmannová bola jedinečná žena. Vedela nadchnúť ľudí, a to nielen pre rómsky jazyk.

Pamätám si, keď do školy doniesla súbor rómskych prísloví, ktoré sama zozbierala. Veľmi ma zaujali a asi u mňa zasiala prvé semienko toho, že som sa neskôr aj ja sama začala zaoberať rómskou frazeológiou.

Ako by ste zhrnuli prínos Mileny Hübschmannovej pre rozvoj rómskeho jazyka a kultúry?

Bola iniciátorkou mnohých dôležitých vecí, na ktoré nadväzujeme dodnes. V roku 1971 zostavila v lingvistickej komisii na pôde Zväzu Cigánov Rómov rómsky pravopis. Samozrejme, spolupracovala na tom s mnohými ďalšími ľuďmi – vedcami, študentmi a rodenými rómsky hovoriacimi. Práca, ktorú započala, neskôr viedla aj k aktu štandardizácie rómskeho jazyka na Slovensku.

V roku 1991 Milena Hübschmannová založila na univerzite v Prahe odbor romistika. Obrovskú prácu spravila aj pri zbere ľudovej slovesnosti Rómov. Zozbierala rozprávky, príslovia, vydala knihu s rómskymi hádankami. A napokon, podnietila mnohých rómskych autorov a autorky, aby písali v rómčine. Bolo to v časoch, keď nebolo zvykom vidieť niekde písané rómske slovo.

Výskumníčka a redaktorka česko-rómskeho vydavateľstva Kher Karolína Ryvolová v rozhovore s Romano fórom povedala, že Hübschmannová bola nielen mentorkou, ale aj osobnou priateľkou mnohých klasikov literatúry Rómov. A že po jej smrti zostali „trochu bez pomoci a izolovaní“.

Myslím, že moji spolužiaci z romistiky sa toho chopili slušne. Fungovanie vydavateľstva Kher je veľká vec. Propaguje literatúru Rómov a pomáha rómskym spisovateľom vydávať knihy.

Ak by ste mali primerať prínos Mileny Hübschmannovej pre rómsky jazyk k prínosu niektorého zo slovenských jazykovedcov či spisovateľov pre slovenčinu, ku komu by ste ju primerali?

Povedala by som, že Hübschmannová bola pre rómsku literatúru asi ako Pavol Dobšinský pre tú slovenskú. Jej význam pri zbere rómskeho folklóru je obrovský.

V roku 2020 vydala Nadácia dobrá rómska víla Kesaj rómsko-slovenský frazeologický slovník, ktorý ste zostavili. Ako vám to napadlo?

Nikto sa dovtedy hlbšie nezaoberal frazeológiou rómčiny. Ja som si ju najprv zvolila ako tému mojej diplomovej práce. Z textov rómskych spisovateľov som vypísala príslovia, prirovnania a pýtala som sa rómsky hovoriacich študentov, či týmto výrazom rozumejú, prípadne či poznajú nejaké iné. Študenti výrazom rozumeli, no oni už v rámci školy pracovali s rómskou literatúrou, s frazeologickými útvarmi sa teda nemuseli stretnúť v bežnej reči.

Z tohto prvotného výskumu vyplynulo, že by bolo dobré venovať sa frazeológii nielen v literárnych textoch, ale aj v reči rodených hovoriacich. Aké ďalšie slovné spojenia používajú? A tak som s tým pokračovala a nahrávala ďalšie a ďalšie rozhovory.

Ako ste zisťovali, či je niečo už ustálenou frázou alebo ešte nie?

Bolo to ťažké, zisťovala som frekvenciu používania slovných spojení. Ak viacero ľudí povedalo, že ten-ktorý alebo podobný výraz poznajú, považovala som ho za ustálený. No je to problematické, ak máte ako výskumník malý korpus textov či spravených rozhovorov. Preto by bolo potrebné v tomto výskume pokračovať.

Koľko vám trvala práca na slovníku?

Frazeológii som sa začala venovať pri písaní diplomovej práce a v téme pokračovala aj na doktorandskom štúdiu. To som síce nedokončila, no stihla som spraviť veľa výskumných rozhovorov v Košiciach, odkiaľ pochádzam. Neskôr som vďaka štipendiu od Fondu na podporu kultúry národnostných menšín výskum rozšírila aj na rómsky hovoriacich ľudí na Spiši. Rovnako som rozšírila aj excerpciu, teda výpisky z literatúry. Toto všetko spolu trvalo desať rokov a v roku 2020 bol výsledkom frazeologický slovník.

Väčšina výtlačkov slovníka sa už rozchytala. Vyšiel síce v malom náklade, ale aj tak – prekvapil vás záujem?

Áno, prekvapil. Nadácia vydala slovník v náklade 300 kusov. Ešte nejaké máme, ale záujem bol veľký. Prekvapila ma aj nominácia na ocenenie Roma Spirit v roku 2021. Na slovník sme mali veľmi dobré ohlasy aj od akademikov a všimli si ho aj samotní Rómovia. Písali mi správy, akí sú radi, že niečo také vyšlo a že si vďaka slovníku viac uvedomujú bohatosť rómskeho jazyka. Vyjadrili tiež poľutovanie nad tým, že sa táto bohatosť vytráca, čo je však prirodzený proces.

Ako sa vo frazeologizmoch odzrkadľuje rómska kultúra?

Aj v rómskych frazeologizmoch sú vplyvy, ktoré sa prelínajú v celej stredoeurópskej oblasti. No špecifické sú napríklad príslovia, v ktorých sa spomínajú Rómovia a Nerómovia. Ak si pospájate viacero prísloví, spolu vám poskytnú pohľad na to, ako Rómovia vnímajú sami seba. Ak to zovšeobecním, Rómovia sa vnímajú ako súcitní a štedrí. Hovoria napríklad, že „na svete nie je nič také, ako rómske srdce“. (Ňič nane pre phuv ajso sar romano jilo.)  

Naopak, Nerómovia v týchto prísloviach často vystupujú ako ľudia, ktorí takýto súcit nemajú alebo im chýba „rómske srdce“. V rómskom jazyku však nájdeme aj zmierlivejšie prirovnania. Hovorí sa napríklad, že „aj biely, aj čierny má rovnakú červenú krv“ (The parnes, the kales hin lolo rat) – a teda, že sú si rovní.

Rómske príslovia tiež ukazujú obdiv k Nerómom. Rómovia napríklad hovoria, že niekto je „krásny“ alebo „biely ako Neróm“. Biela farba je symbolom prestíže. Podobne sa kedysi v rómčine hovorilo, že dievča je „pekné ako hus“ – tiež kvôli tomu, že hus je biela.

Rómčina má aj mnohovýznamové slová, ktoré súvisia s rómskou identitou, zvyklosťami či slušným správaním, a preto sa nedajú ľahko preložiť do slovenčiny. Napríklad slovíčko paťiv, čo znamená česť alebo úcta, okolo ktorého je vytvorený celý koncept správania sa.

Spolupracovali ste aj na vzniku slovensko-rómskeho online slovníka. Aký veľký jazykový korpus sa v ňom nachádza?

Nachádza sa v ňom 10-tisíc slovenských heslových slov. Vychádzali sme pri nich z frekvenčného slovníka, takže by mali byť používané. K týmto slovenským slovám sú priraďované rómske ekvivalenty, ktorých je ale viac. Ešte sa však do slovníka zďaleka nedostal všetok materiál, ktorý máme, priebežne ho dopĺňame.

Slovník nevytváram sama, vlani sa pridalo niekoľko ďalších kolegov a kolegýň. Jednou z nich je spisovateľka a romistka z Čiech Iveta Kokyová. V Česku pôsobí aj jazykovedec Martin Gális, ktorý však pochádza zo Slovenska. Ďalej je v našom tíme František Eku Mižigár, ktorý má korene v Košiciach, no presťahoval sa do Belgicka, kde robí tlmočníka pre rómskych migrantov. Skupinu vedia moja mama Anna Koptová a o programovanie a design stránky sa stará Dávid Merényi.

Vedieme dlhé rozhovory nad tým, ktoré slovíčka zaradiť do slovníka. Je ťažké dať vhodné rómske príklady, keďže pre rómčinu zatiaľ neexistuje spoľahlivý jazykový korpus.

Našou ambíciou nie je vytvoriť zložitý akademický slovník. Chceli by sme, aby ľudia, ktorí sa učia po rómsky alebo pracujú s rómčinou, mali možnosť overiť si, ako sa čo povie a píše. Často s tým bojujú prekladatelia, keďže dostupných a spoľahlivých zdrojov, týkajúcich sa rómčiny je veľmi málo.

Ako veľmi je váš slovník používaný?

Sledujeme to, celkom nám rástol záujem – mali sme cez 1800 pozretí a stúpalo to. Dúfam, že to tak bude aj naďalej a že sa nám slovník podarí viac spropagovať. Pracujeme stále aj na technických vylepšeniach, napríklad na zjednodušení vyhľadania stránky slovníka vo vyhľadávačoch.

Snažíme sa s tým niečo urobiť, aby to nebol zdroj informácií, ktorý človek nenájde. Všetci, ktorí na slovníku pracujú, však majú iné hlavné zamestnanie. Bolo by skvelé, keby na projekte mohlo v budúcnosti pracovať viac ľudí.

V čom je rozmýšľanie v rómčine iné ako v slovenčine?

Napríklad, rómčina nepozná sloveso „mať“. V niektorých funkciách ho nahradilo sloveso „majinel“ s prevzatým slovným základom zo slovenčiny, no pôvodne tam nebolo. Mať niečo vyjadríte konštrukciou „mňa je niečo“. Poviem teda „man hin motoris“ – mňa je auto, nie mám auto.

Ale ak to mám zovšeobecniť, tak rómčina je priamočiarejšia. Aj pri prekladoch som si všimla, že v rómčine sa vyjadrujú veci jednoduchšie. Jej slovná zásoba nie je taká široká. Na druhej strane, rómčina je ohybná a má možnosti vytvoriť si slovíčka na základe toho, čo v nej už je. Človek len musí porozmýšľať, alebo vie veľa vyjadriť aj opisne.

Keďže rómčina nebola nikdy extra inštitucionálne podporovaná, jej pravopis sa len ťažko dostáva medzi ľudí, pretože sa ho nemajú kde naučiť. Keby bola slovenčina v situácií, že by sa ju deti na školách neučili, tiež by to pri tvorbe textov vyzeralo inak. Každý by si do nich vkladal svoje. Slovníkom by sme chceli prispieť k propagácii rómskeho pravopisu a gramatických pravidiel.

Mnoho ľudí si jazyky spája s pocitmi. Napríklad, pre niektorých znie nemčina tvrdo a štrukturovane, francúzština zas mäkko a spevavo. Keby ste mali slovenčine a rómčine priradiť nejaký pocit alebo farbu, aké by to boli?

Rómčina by bola červená, pre mňa je to temperamentný jazyk. Slovenčine by som priradila modrú, mám pri nej príjemnú asociáciu čírej vody.

Na čom vo výskume rómskeho jazyka pracujete dnes?

Momentálne mi veľa času zaberá práca na online slovníku a stretnutia, kde diskutujeme, čo do slovníka zaradiť. Spolupracujem tiež so Súkromnou základnou školou v Košiciach, ktorú zriadila Nadácia dobrá rómska víla Kesaj. Kedysi som tam aj učila, dnes sledujem výuku a vytváram pomôcky na učenie rómčiny. Táto škola je na Slovensku jednou z mála, kde majú žiaci možnosť učiť sa po rómsky.

Martina Horňáková (1985) Romistka a autorka rómsko-slovenského frazeologického slovníka. V roku 2021 zaň získala ocenenie Roma Spirit. Študovala romistiku a indológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Venuje sa tiež popularizácii rómskeho jazyka. Spolupracuje s magazínom MaGeT a v minulosti pre internetové Roma Rádio pripravovala reláciu Džanes romanes – Hovoríte po rómsky? Pochádza z Košíc, aktuálne žije v českom Jičíne.

Otestujte sa, koľko toho viete po rómsky. Test pripravila Martina Horňáková.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].