„Bol jeden Róm. Žil poctivo so svojou ženou a deťmi. Bol chudobný, ale nie hlúpy. Drel na poli u jedného bohatého sedliaka,“ začína sa česko-rómsky príbeh pre najmenších s názvom Varené vajcia / Tade Jandre.

Podobne ako iné etniká či národy, aj Rómovia sa prostredníctvom rozprávania ľudových príhod, takzvaných humoriek, vyrovnávajú s útrapami, ktoré im osud nadelil.

V ich tradičných rozprávkach preto Róm často vystupuje ako hrdina, ktorý svojou silou či šikovnosťou zdoláva zlo a nespravodlivosť.

Inak tomu nie je ani v prvom rómskom leporele o varených vajciach. „Sedliak div nepukol od zlosti. Róm sudcovi radostne poďakoval a odišiel. Kým prišiel domov, sliepky už behali po dvore a na stole sa dymilo z plnej misy. A sedliak? Dodnes počíta vajíčka,“ končí sa príbeh.

V jeho strede sa detský, ale aj dospelý čitateľ na pätnástich stranách dozvie, ako sa pracovitému Rómovi podarilo pomocou dôvtipu vyviaznuť zo zdanlivo beznádejnej situácie.

Ukazovať rozmanitosť deťom

Motív tejto medzičasom klasickej rómskej rozprávky pochádza ešte z roku 1996, keď vyšla v časopise Romano džaniben. Jej autorom je Matěj Šarközi, pôvodom Slovák, ktorý kedysi prišiel do Česka na vojnu a domov sa viac nevrátil.

Pracoval ako robotník, viedol detský spevácky súbor a angažoval sa v českom Zväze Cigánov a Rómov. Neskôr bol terénnym sociálnym pracovníkom, rómskym poradcom a členom Rady českej vlády pre záležitosti rómskej komunity.

Jeho veselá príhoda o lakomom sedliakovi, Rómovi a varených vajciach našla tento rok nový formát. Vydavateľstvá Kher a Meander ju vydali v zjednodušenej podobe tak, aby ju rodičia mohli čítať aj deťom do troch rokov.

Príbeh do leporela nanovo v rómčine prerozprávala spisovateľka Stanislava Miková, čitateľ má však k dispozícii aj český preklad. V knižke nájde aj originálne písmo a ilustrácie Zuzany Hustákovej Maškovej, ktorá na zdobenie použila techniku linorytu.

„Rómska kultúra je veľmi pestrá a obohacujúca. Čím viac kultúr okolo nás žijúcich menšín spoznávame, tým bohatší sme potom my sami. A čím skôr túto rozmanitosť ukážeme našim deťom, tým lepšie,“ uviedla k vydaniu Iva Pecháčková z Meanderu.

Podľa jej kolegýň z vydavateľstva Kher rozprávka zábavnou formou pripravuje najmenších na život v mnohonárodnostnej spoločnosti. Nerómske deti zoznamuje s rómskou kultúrou a jazykom, rómske rodiny si zasa nachádzajú vo väčšinovej kultúre „to svoje“.

V tradícii tvorivého písania

Autorka detskej verzie príhody o varených vajciach Stanislava Miková označila prácu na knihe za zábavnú. „Rómčina je síce mojou materčinou, ale zjednodušiť a skrátiť rozprávanie tak, aby som nepoužila prebraté slová z iných jazykov, bola výzva. Pracujem s deťmi a viem, aká bohatá je ich fantázia. Mojím cieľom bolo napojiť sa na ,detskú vlnu‘,“ uviedla.

Miková, vyštudovaná pedagogička a dnes vychovávateľka na základnej škole, je členkou Klubu rómskych autorov Paramisara, ktorý funguje pod organizáciou Slovo 21.

„Je to podobné ako kurz tvorivého písania. Raz za čas sa stretneme a pracujeme na poviedkach, alebo máme rôzne literárne aktivity,“ opísala v jednom z rozhovorov.

Jej beletristické texty vyšli v zborníku Romano džaniben, v časopise Romano voďi aj vo vianočnej literárnej prílohe týždenníka Respekt. V zbierke rómskych autorov O mulo! bola publikovaná Mikovej poviedka Porušený slib.

Spisovateľka pochádzajúca z Rokycian tak pokračuje v rodinnej tradícii tvorivého písania. Jej starý otec, spisovateľ Andrej Giňa, býva označovaný za nestora rómskej literatúry.

Opomínaný svet rómskych detí

Varené vajcia / Tade Jandre nie sú prvou knihou vydavateľstva Kher, ktorá sa snaží osloviť detské publikum.

Jeho riaditeľka Radka Patočková v minulosti uviedla, že rómska literatúra pre dospelých sa pomaly udomácňuje na českom knižnom trhu, no už menej sa pri vydávaní myslí na deti. Svet rómskeho dieťaťa bol podľa nej v knihách rómskych autorov dlho opomínaný.

Aj preto Kher v roku 2022 nanovo vydal rozprávku ikony rómskej literatúry Tery Fabiánovej s názvom Jak jsem chodila do školy a krátko na to príbehy rómskej babičky a jej vnúčat Povídaní u povidel, ktoré napísala Květoslava Podhradská.

Podhradskej kniha je mimoriadna tým, že „vťahuje malých Rómov z pomyslenej periférie do sveta rómskych kníh, a to nesmierne pútavo a čitateľne,“ hodnotila text Patočková.

O rok neskôr Kher priniesol na pulty kníhkupectiev ďalší z opätovne vydaných príbehov Tery Fabiánovej ­– jej rozprávanie o neposednom psíkovi menom Čavargoš / Tulák. A nedávno vydavateľstvo predstavilo román Michala Šamka pre mladých dospelých Májky a totemy.

Tentokrát dobro zvíťazí

„Nie si ty blázon?“ pýtal sa sudca Róma v príhode o varených vajciach. O pár riadkov neskôr sa však už ctihodnosť schuti smiala.

„Vieš ty čo? Za to, že si taký chytrý, dostaneš od sedliaka desať sliepok a poriadnu misu jedla. A môžeš u mňa pracovať,“ ponúkol Rómovi sudca.

V rómskych rozprávkach dobro vždy nevíťazí nad zlom, no v príbehu Stanislavy Mikovej sa to napokon podarí.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].