Čítanie v rómčine: Osem rozhovorov s inšpiratívnymi ľuďmi po rómsky aj slovensky
Romano fórum pravidelne prekladá vybrané texty do rómskeho jazyka, aby si ich mohli prečítať aj ľudia z komunity, ktorí nehovoria dobre po slovensky. Preklady pre nás robí pedagóg Stanislav Cina.
Na tomto mieste nájdete pokope osem inšpiratívnych rozhovorov v rómskom jazyku. Rozprávali sme sa s výskumníkom, ktorý zbiera rómske piesne; s niekdajšou tlmočníčkou v rómskych osadách aj s hercom Národného divadla Košice.
Odborníci dlhodobo upozorňujú na to, že rómčina sa z každodennej komunikácie vytráca. „Je to jazyk, ktorý si zaslúži uznanie a ochranu, pretože prispieva k rozmanitosti a obohacuje spoločnosť ako celok,“ hovorí prekladateľ Cina.
Textami v rómskom jazyku chceme prispieť k tomu, aby sa miznutie rómčiny spomaľovalo. A tiež ukázať, že rómsky jazyk – tak ako ostatné jazyky menšín na Slovensku – má vo verejnom priestore svoje miesto.
1.
Bola to najlepšia vec, aká sa mi kedy stala, hovorí o tlmočení v rómskych osadách Erika Godlová
Erika Godlová od roku 2013 mapuje kultúru Rómov na Slovensku, predtým písala pre noviny Romano ľil a tlmočila v rómskych osadách.
„Niekedy mi chýba pokoj, ktorý tam bol – že vonku počuť hudbu a deti, kadekto sa s kadekým nahlas rozpráva a smeje. My mimo osád sa berieme až príliš vážne a všetko kritizujeme,“ hovorí.
2.
Každý mu tykal, policajti ho bili a v obchodoch mal v pätách ochranku. Veľa sa odvtedy nezmenilo, hovorí novinár Patrik Banga
Novinár Patrik Banga získal vlani prestížne české ocenenie Magnesia litera za autobiografickú knihu Skutečná cesta ven, ktorá opisuje život pražských Rómov v divokých 90. rokoch.
A hoci sa z neho stal úspešný novinár, dodnes sa mu pri pocite ohrozenia vracajú spomienky na policajtov, ktorí ho ako tínedžera bili.
„Nie je to rádio, nemám gombík, ktorým by som mohol tieto emócie vypnúť. Sú takpovediac vyryté do tela,“ vysvetľuje v rozhovore.
3.
Nepočujúceho Davida na univerzite uistili, že štúdium medicíny nebude problém
David Buzrla študuje medicínu v predposlednom ročníku na Ostravskej univerzite. Od detstva je nepočujúci rovnako ako jeho rodičia.
Väčšinu života používal slúchadlá, pred štyrmi mesiacmi však podstúpil kochleárnu implantáciu, ktorá mu zmenila život. „Čaká ma ešte dlhá cesta, ale už počujem aj zvuky, ktoré som nikdy predtým nepočul,“ hovorí.
4.
Herec František Balog: Keď môže hrať postavu Rómea černoch, prečo by nemohol aj Róm?
František Balog vyrastal v detskom domove v Šarišských Michaľanoch a hovorí, že to bola dobrá príprava do života. „Naučilo ma to rozoznávať medzi dobrom a zlom, a tiež dôverovať, ale preverovať,“ spomína si.
Od piatich rokov spieval v súbore Sloníčatá, no počas štúdia muzikálového herectva zistil, že ho viac baví činohra. Vraví, že v herectve sa našiel vďaka pedagógom, ktorí ho „nainfikovali“ divadelným umením.
5.
Zbiera rómske piesne: Objavujem skryté poklady. Nie sú to len svadobné tancovačky, ale aj spirituály či hip-hop
Literárny vedec Ondřej Skovajsa založil web gilora.cz, kde dokumentuje rómsky piesňový folklór v Česku. Len za rok 2022 nahral vystúpenia desiatok hudobníkov a zverejnil vyše 500 záznamov. „Ľudia na náš archív reagujú a učia sa podľa neho hrať pesničky,“ hovorí.
Okrem zachovania kultúrneho bohatstva je jeho cieľom dostať v Česku rómskych hudobníkov na oslavy či svadby. „Myslím si, že by bolo strašne fajn, keby si Česi uvedomili, že majú medzi Rómami veľa famóznych spevákov. A že môžu mať na svadbe najlepšiu zábavu pod slnkom, keď im tam zahrajú Rómovia.“
6.
Uzavretosť menšín je aj forma ochrany, hovorí fotografka Kvet Nguyen
Cikňibnengero sphandľipen hiňi the arakhibnarďi forma, phenel e fotografka Kvet Nguyen
Vizuálna umelkyňa Kvet Nguyen na príklade vietnamskej komunity skúma, kedy a prečo sa v komunistickom Československu začali objavovať prvky rasizmu.
„U rodičov je stále prítomný strach, takže sa neotvoria – pocit strachu zakryjú hodnotami, ktoré sú im známe,“ hovorí fotografka.
Nedávno jej vyšla kniha Všetko čo nás spája, v ktorej otvorene opisuje život vietnamskej komunity na Slovensku. „Chcela som priblížiť, že pocity, ktoré som prežívala, môžu byť veľmi podobné tomu, čo možno prežívajú mnohí čitatelia.“
7.
Psychologička Špotáková: Zodpovednosť za rómske deti je na majorite. Nie je jednoduché uvedomiť si to
Psychologička Magdaléna Špotáková spoluzakladala Detské centrum pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, ktoré poskytuje už viac ako 30 rokov starostlivosť Deťom so špeciálnymi potrebami vo vzdelávaní.
Jeho súčasťou je aj materská škola, v ktorej sa overujú najnovšie poznatky v modernom vzdelávaní a napĺňajú princípy inklúzie. „Systém sa mení, ale pomaly. Deti rastú rýchlo,“ hovorí.
8.
Bojoval v SNP a skončil v koncentračnom tábore. Bili ich obuškami, ale prežil, hovorí o otcovi Ľudovít Petík
Keď bol Ľudovít Petík dieťa, v škole im-Rómom hovorili, aby sedeli vzadu a len počúvali. Vyrastal za socializmu v Ražňanoch, dedine neďaleko Sabinova. „Máloktorej rómskej rodine sa učitelia venovali, to musel byť rodič členom komunistickej strany,“ vraví.
Petíkov otec – tiež Ľudovít – bojoval počas druhej svetovej vojny v Slovenskom národnom povstaní. Keď ich Nemci chytili, odvliekli ho na nútené práce do Ravensbrücku. „Rozbíjal kamene v kameňolome, bola to ťažká práca,“ spomína si Ľudovít.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
