Tak ako ostatné jazyky menšín, aj rómčina má vo verejnom priestore svoje miesto.

Ilustračná grafika – RF

Romano fórum pravidelne prekladá vybrané texty do rómskeho jazyka, aby si ich mohli prečítať aj ľudia z komunity, ktorí nehovoria dobre po slovensky. Preklad pre nás robí lektor rómčiny Roman Eštočák.

Na tomto mieste nájdete pokope deväť inšpiratívnych rozhovorov v rómskom jazyku. Rozprávali sme sa so svetoznámym ukrajinským karikaturistom; Rómom, ktorý sa dostal z osady na vládny úrad aj s rómskou aktivistkou, ktorú ocenila prezidentka.

„Medzi Rómami sa z generácie na generáciu vytráca komunikácia v rómskom jazyku,“ vraví Eštočák. „Keď chodím do terénu a rozprávam sa s rovesníkmi alebo aj so staršími Rómami, zisťujem, že nevedia počítať po rómsky.“

Textami v rómskom jazyku chceme prispieť k tomu, aby sa tento trend spomaľoval. A tiež ukázať, že rómčina – tak ako ostatné jazyky menšín na Slovensku – má vo verejnom priestore svoje miesto.

1.

Vzal som si doklady, peniaze a USB kľúč s kresbami, opisuje známy ukrajinský karikaturista, ako utekal pred vojnou z Kyjiva

Iľom peske o legitimaciji, o love the e USB kleja le kresbenca, del duma o prindžardo,  ukrajinsko karikaturistas, sar denašelas anglo mariben andalo Kyjiv

Vladimír Kazanevsky je ukrajinský medzinárodne oceňovaný karikaturista. Ešte donedávna tvoril svoje kresby v Kyjive, dnes ich do novín po celom svete posiela z Prešova, kam ich s manželkou vyhnal útok ruskej armády. 

„Táto vojna bude trvať dlho a my budeme bojovať na jej informačnom fronte,“ hovorí.

Pre portálom Romano fórum okrem iného vysvetľuje, ako hľadá nápady na nové obrázky, kedy a prečo začal kresliť protiputinovské karikatúry a tiež, či sa plánuje vrátiť domov na Ukrajinu.  


2.

Školská inšpektorka Kalmárová: Neviem, či ako krajina chápeme, aká zložitá je desegregácia Rómov

E Sikhľarďeskeri inšpektorka Kalmarovo: Nadžanav, či sar thmamuňi phuv achaľuvas oleske, hoj savi hiňi le Romengri desegregácija phari

Bývalá hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Foto RF – Ctibor Bachratý

Viera Kalmárová päť a pol roka viedla Štátnu školskú inšpekciu a hovorí, že jej to dalo zabrať. „Musela som prijímať aj rozhodnutia, ktoré neboli v súlade s mojím vnútorným svetom,“ spomína si.

Inšpekcia pod jej vedením opakovane upozorňovala na segregáciu rómskych detí. „Zdá sa mi neprijateľné, aby to, ako na svete začíname, určovalo to, ako na ňom skončíme,“ vysvetľuje.


3.

Odhaľuje mýty o Rómoch: Keď začne štát riešiť generačnú chudobu, bude aj menej dezinformácií a nenávisti

Odkerel o miti palo Roma: Sar o štatos chudela te kerel buťi le generačnoha čoripnaha, ela frimeder dezinformaciji a rušľipena

Analytička portálu Infosecurity.sk Barbora Jamrišková. Foto – archív BJ

Analytička Barbora Jamrišková pracuje pre portál Infosecurity.sk, ktorý odhaľuje dezinformácie a hoaxy. V poslednom čase začali naprávať nezmysly, ktoré na sociálnych sieťach kolujú o rómskej komunite.

„Mýtom o Rómoch veria aj ľudia, ktorí iné dezinformácie odmietajú,“ vysvetľuje Jamrišková, prečo sa do toho pustili.


4.

Deti v škole kričali, že kto vojde do triedy, je žid, hovorí módna návrhárka o detstve v Rusku, ktoré dnes vraj „denacifikuje“ Ukrajinu

O čhavore peske rakinenas andro žida, del duma e modno navrharka pal o čhavoripen andre Rusiko, savo te varaso  „denacifikinel“ La Ukrajina

Módna návrhárka Marína Žiaková. Foto: RF – Maruša Michalová

Marína Žiaková pochádza zo židovskej rodiny, ktorá sa usadila v sovietskom Rusku, no korene má aj na Ukrajine.

„Antisemitizmus tam bol dosť silný, povedala by som, že až na štátnej úrovni,“ spomína si módna návrhárka Marína Žiaková na detstvo v Rusku, ktoré dnes bombarduje svojho suseda, aby ho vraj „denacifikovalo“.


   

5.

„Cigánče, ty chceš na gymnázium?“ smiali sa mu učiteľky. Dnes pracuje na vládnom úrade splnomocnenca

„Ciganče, tu kames te džal pro gimnazijum?“ asanas lestar o sikhľarďe. Akana kerel buťi prekal o upruno rajeskero úrados ko splnomocňencos

Terénny sociálny pracovník Tomáš Ščuka. Foto RF – Ctiibor Bachratý

Tomáš ščuka vyrastal v rómskej osade v Hrabušiciach, no časom sa prepracoval až na Úrad splnomocnenca pre rómske komunity. Dlho bol vo svojej obci jediným Rómom s vysokou školou.

Ako sa mu podarilo vymaniť z chudoby? „Podarilo sa to vzdelaním. A samozrejme, vďaka učiteľom, ktorí ma ovplyvnili v mojom zmýšľaní a verili mi,“ hovorí terénny sociálny pracovník.


6.

Starosta Luníka IX: Pozitívny signál z návštevy pápeža išiel do celého sveta

O Starorstas pro Lunik IX: O lačho dikhiben pale papežiskro avľipen geľa andre calo luma

Starosta Luníka IX Marcel Šaňa. Foto – archív MŠ

Starosta Luníka IX Marcel Šaňa pripravoval košické sídlisko na návštevu pápeža Františka. Svätý Otec prišiel medzi obyvateľov vylúčenej komunity v utorok 14. septembra 2021 v rámci svojej štvordňovej návštevy Slovenska.

„Keď sa obyvatelia dozvedeli tú informáciu prvýkrát, neverili, ako je to možné. Pýtali sa ma, ako som to vybavil,“ smeje sa Šaňa.


7.

Hudobníčka s iránskymi koreňmi: Aj dobré „curry“ je kúsok domova, cudzinci na Slovensku potrebujú svoju komunitu

E Lavutarka sava hin iraňakre koreňa: The lačhi „curri“ hin kotororo le kherestar. The le nipenge so aven andalo aver thana kampel oj len te el peskri komunita

Nura Jahanpour. Foto: archív NJ.

Nura Jahanpour sa narodila v Česku, vyrastala na Slovensku, po rodičoch má iránsky pôvod a britsko-švédske občianstvo. „Pokladám sa za svetoobčana,“ hovorí.

Detstvo strávila v Stupave, mestečku neďaleko Bratislavy. Neskôr študovala vo Viedni aj v Londýne, aktuálne žije v Kodani, kde chodí na univerzitu jej manžel. Vie teda porovnávať život v rôznych krajinách.

„Niekedy mám pocit, akoby si Slováci o svojej krajine mysleli, že nie je dobrá a to určite nepomáha. Každá krajina má niečo, čo v nej nefunguje,“ vraví.


8.

Ocenená Agnes Horváthová: Všetko rómske funguje len na projektoch, štátu chýba systém

Uprebararadži e Agnes Horvathova: Savoro romano džal ča prekalo projekti, le štatoske chibaľinel o sistemos

Agnes Horváthová. Foto RF – Jana Gombošová

V júni 2021 prezidentka Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie aktivistke a šéfke občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom Agnes Horváthovej. Ocenila ju za zásluhy o sociálny rozvoj Slovenska.

Horváthová bola v 90. rokoch pri vzniku nášho tretieho sektora a pomáhala ho vytvárať. V portrétovom rozhovore s Romano fórom hovorí o svojej životnej ceste. „Nie som ten americký príbeh ženy, ktorá sa dostala z chudoby neviem kam,“ upozorňuje.


9.

Odborníčka na rovnosť šancí: Spoločnosť sa tvári, že je v 21. storočí, no často to tak nie je

E džanľutňi prekalo jekhetane šajibena: O nipos andre amari phuv del pestar avri, oj huňi andre 21. šelbešeskro, no buterval avka nane

Foto: Dagmar Litterová – archív DL.

Dagmar Litterová vyrastala na východe, no už roky žije v Bratislave. Na ministerstve práce šéfuje odboru, ktorý dbá o rovnosť šancí pri eurofondoch.

„Je rozdiel byť Rómkou na východe a v Bratislave,“ vraví. V rozhovore s Romano fórom hovorí o tom, aké je byť Rómkou v hlavnom meste, ale aj o manželstve s Nerómom.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na redakcia@romanoforum.sk.

Odoberajte články emailom

    Politika

    Rozhovory