Rómsky jazyk sa mi spája s pocitom eufórie a radosti zo života, slovenčina skôr s racionalitou, vraví Roman Eštočák.

Koordinátor terénnych sociálnych pracovníkov a lektor rómskeho jazyka Roman Eštočák. Foto – archív RE

Pochádza z Prešova, kde pracuje ako koordinátor terénnej sociálnej práce, popri tom však učí rómčinu na kurzoch. „Zaujímajú sa o ňu prevažne ľudia, ktorí sú priamo v kontakte s rómskou komunitou, alebo s ňou pracujú,“ hovorí Roman Eštočák.

V rozhovore okrem iného vysvetľuje, prečo má rómčina menej bohatú slovnú zásobu ako slovenčina; ako sa Rómovia zdravia, keď sa stretnú; a tiež, ktoré rómske slová si väčšinová spoločnosť osvojila – hoci viaceré nesprávne.

Ste lektorom rómskeho jazyka. Je rómčina vaším prvým, materinským jazykom? Naučili ste sa ju skôr ako slovenčinu?

Pravdupovediac, slovenský jazyk som sa naučil až po materskej škole. Do škôlky som išiel s tým, že som vedel len po rómsky, takže spolužiaci mi museli prekladať, čo hovorila učiteľka.

Paradoxne, bola to rómska materská škôlka v Prešove, kde nás bolo asi 15-20 rómskych detí, no učiteľky boli Nerómky. Neskôr sme sa presťahovali na sídlisko, kde som sa od kamarátov naučil po slovensky.

Ako sa prejavuje, že rómčina je vaším prvotným jazykom. Má to nejaký vplyv na to, ako rozmýšľate?

Závisí to od kontextu. Keď som v kontakte s rodinou, automaticky sa mi „zapne“ asociácia a prepnem sa do rómčiny. Keďže sme boli zvyknutí baviť sa spolu v rómskom jazyku, mám problém komunikovať s nimi v slovenčine.

Aj pri kontakte s Rómami alebo rómsky hovoriacimi ľuďmi sa mi lepšie vyjadruje v rómčine. Závisí to ale od úrovne, na akej ovládajú rómsky jazyk alebo aký majú dialekt. Ak sa v ňom netrafíme, lepšie sa mi komunikuje v slovenčine, pretože som v nej obratnejší.

Slovenský jazyk je totiž oveľa bohatší na slovnú zásobu a vyjadrovacie prostriedky. V rómčine je tých slov oveľa menej. Často sa v nej musím o nejakom probléme vyjadriť opisne.

Preto aj odborné alebo pracovné veci vždy riešim v slovenčine. Celkovo ju používam v bežnom živote častejšie.

Prečo má rómčina, ako hovoríte, malú slovnú zásobu?

Jeden z dôvodov je, že medzi Rómami sa z generácie na generáciu vytráca komunikácia v rómskom jazyku. Niektoré pojmy z neho preto miznú a preberajú sa slová prevzaté napríklad zo slovenčiny.

Dobrým príkladom je počítanie. Keď chodím do terénu a rozprávam sa s rovesníkmi alebo aj so staršími Rómami, zisťujem, že nevedia počítať po rómsky. Napočítajú do desať, ale potom pokračujú po slovensky. Dokonca aj svoj vek vravia v slovenskom jazyku.

Napríklad povedia: mange hin štyridsať jeden rokov (mám štyridsať jeden rokov). A pritom sa to dá pekne povedať celé po rómsky: mange hin saranda the jekh berš.

Skúste pomenovať najväčšie rozdiely medzi slovenčinou a rómčinou.

Začal by som rodmi. Máme dva rody – mužský a ženský. Stredný rod v rómskom jazyku nepoužívame. K neživotným predmetom dávame pred podstatné meno vetný člen „e“ alebo „o“. Takto im priraďujeme mužsky alebo ženský rod.

Ďalej, v rómskom jazyku neexistuje ypsilon a nenájdeme v ňom ani de,te,ne,le. Ak chceme v rómčine povedať niečo mäkko, tak to mäkko vyslovíme a dáme nad to mäkčeň.

Aj dĺžne sa u nás objavujú len sporadicky. Je to tým, že rómsky jazyk je najviac používaný na východe Slovenska, kde je šarišský dialekt, ktorý je krátky. Keď teda bola rómčina kodifikovaná a štandardizovaná, ukotvili sa v nej najmä slová vyslovujúce sa krátko.

Mnoho ľudí si jazyky spája s pocitmi. Napríklad, pre niektorých znie nemčina tvrdo a štrukturovane, francúzština zas mäkko a spevavo. Keby ste mali slovenčine a rómčine priradiť nejaký pocit alebo farbu, aké by to boli?

Pri rómskom jazyku sa mi vybaví zelená a modrá, teda farby prírody, a spájam si ho s pocitom dobrej nálady, radosti, smiechom a zábavou. Slovenčina sa mi spája skôr s úvahou a racionalitou, cítim v nej menej eufórie a radosti zo života. Je to ale najskôr tým, že ľudia riešia každodenné problémy v slovenčine.

Ktoré rómske slová používame v slovenčine, hoci o tom možno ani nevieme?

Stretol som sa s tým, že keď sa chlapcom páči nejaké dievča, povedia si: pozri, aká pekná čaja! Ľudia majú tendenciu priraďovať to k východoslovenskému nárečiu. Čhaja je ale pôvodom rómske slovo čhaje romaňi (dievča rómske).

Alebo iný príklad: keď si kamaráti idú posedieť, niekedy povedia, že si dajú dobrý chales, a teda dobré jedlo. Ani tu si mnohí neuvedomujú, že toto slovo má pôvod v rómskom jazyku. Jedlo sa totiž po rómsky povie chaben.

Rómsky jazyk vraj nemá výraz pre budúcnosť. Ako sa v rómčine povie, ak chcem spomenúť čas, ktorý ešte len príde?

Pýtal som sa mnohých, ktorí vedia po rómsky, ale naozaj som sa nestretol s tým, že by v rómčine existoval doslovný preklad slova budúcnosť. Niektorí ľudia spomínali výraz ave ľipen, ktorý označuje niečo, čo prichádza. Nie je to ale presný ekvivalent.

Slovo budúcnosť však nahrádzame inak. O tom, čo budeme alebo plánujeme robiť, hovoríme opisne. Napríklad, keby sme chceli povedať, že v budúcnosti plánujeme ísť na vysokú školu, povieme, že pôjdeme študovať.

Ako sa zdravia Rómovia, keď sa stretnú? Aký je ich prvý kontakt?

Súvisí to so zvykmi z minulosti. Rómovia si museli vždy, keď sa stretli, vyjadriť paťiv, teda úctu. Naviac sa to dodržiavalo u starších Rómov. Keď otec alebo starí rodičia niekoho stretli na ulici, nezdravili sa mu ahoj alebo servus – museli sa hneď pristaviť a porozprávať.

Pýtali sa toho druhého, ako sa má – sar džives alebo kam ide – kaj ďzas. Keď sa stretli ženy, väčšinou sa zaujímali o to, čo tá druhá varila, jedla alebo ako žije.

Nešlo pritom o to, že by sa otázkami chceli dopátrať, čo ich kamarátky naozaj varili či jedli. U Rómov je to skôr prejav solidarity. Spytovaním sa môjmu náprotivku komunikujem, že ak mu je náhodou zle, môžem mu pomôcť. Tam to celé smeruje.

A keby chcel Neróm po rómsky pozdraviť Róma, ako ho osloví?

Povedal by sar dživen, teda by sa spýtal, ako žije. Aj tu by to bola hneď otázka, nie pozdrav ako taký.

Každý jazyk má svoje príslovia a porekadlá, ktoré odzrkadľujú jeho kultúru a chápanie sveta. Aké zaujímavé príslovia má rómčina?  

Napadlo mi príslovie: Tak, ako sa ty správaš k svojim rodičom, tak sa budú správať tvoje deti k tebe. Alebo po rómsky: Avka sar tu tut ľikeres ki je tiri daj – dad, avka pes ľikerena tire čhave ki ja tute. Je v ňom skrytý význam výchovy.

Spomínali ste, že rómčina do seba priberá veľa novotvarov z iných jazykov. Rómovia na Slovensku nemajú niečo ako Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, ktorý by usmerňoval spisovnú podobu osvojených slov. Ako sa to teda deje v rómčine?

Nové slová sa najčastejšie „porómčujú“ gréckymi koncovkami -as, -es, -os. Keď totiž Rómovia migrovali, prechádzali gréckym územím, kde žili niekoľko storočí. Dokonca aj číslovky efta, ochto, tranda, penda (sedem, osem, tridsať, päťdesiat) sú z gréčtiny.

Po rómsky teda povieme bicigľos, televízoris alebo motoris. Všetko sú to výrazy, ktoré sme si vytvorili prebratím zo slovenčiny. A kto to usmerňuje?

Rómsky jazyk bol štandardizovaný v roku 2008. Stalo sa tak na podnet Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Ako spisovná verzia sa vybral východoslovenský dialekt, ktorým hovorí najviac Rómov.

Na tejto úrovni to potom ostalo. Nevznikla žiadna ďalšia inštitúcia, ktorá by robila korekcie v spisovnej rómčine. Všímam si ale, že niečo v tomto smere robí Štátny pedagogický ústav, ktorý vydal učebnicu rómskeho jazyka a pracovné listy. Sú to veľmi dobre a precízne spravené materiály.

V zásade to ale funguje tak, že ľudia, ktorí učia rómčinu, si medzi sebou vymieňajú názory a pohľady. Vždy tam ale nechávame pomerne veľký priestor, pretože dialektov rómčiny je mnoho. Tendenciou preto je uznávať aj význam iných rómskych nárečí.

Nie je teda jedna rómčina ale viacero rómčin. Keby sa stretli Rómovia z rôznych kútov sveta, rozumeli by si?

Nášmu východoslovenskému dialektu je najbližší zakarpatský dialekt rómčiny, ktorým hovoria ukrajinskí alebo aj rumunskí Rómovia. Keď som bol nedávno na hraniciach pomáhať ľuďom utekajúcim pred vojnou, nemali sme problém rozumieť si.

Keby sme sa ale stretli s olašskými Rómami, ktorí majú odlišné slová a rýchlejšie tempo reči, bolo by to ťažšie. Olašský Róm zvyčajne rozumie reči Rumungrov, teda Rómov ako som ja, ale my už máme problém nájsť sa v olašskom dialekte.

Profesiou ste koordinátor terénnej sociálnej práce, okrem toho však učíte rómčinu na kurzoch. Aký typ ľudí sa dnes zaujíma o rómsky jazyk?

Sú to prevažne ľudia, ktorí sú priamo v kontakte s rómskou komunitou, alebo s ňou pracujú. Najčastejšie teda učitelia, špeciálni pedagógovia, psychológovia či sociálni pracovníci.  

Mal som však aj človeka, ktorý sa na kurz prihlásil zo zvedavosti, lebo chcel spoznať rómsky jazyk. A boli u nás už aj dobrovoľníci, ktorí pôsobia v rómskych komunitách.

Čo títo ľudia vravia, učí sa im rómsky jazyk ľahko?

Úvod vyzerá byť náročný, niekedy som mal pocit, akoby neverili tomu, že to dokážu. Mnohí ale pracujú v rómskom prostredí, a tak už majú niečo odpočuté a niektoré výrazy poznajú.

Na prvej lekcii sa učíme základné frázy a predstavovanie sa. Potom čítame text, sami robia jeho výklad a snažia sa ho prerozprávať do slovenčiny. Takto sa učíme po tematických oblastiach, akými sú šport, príroda, vzdelávanie či domácnosť.

Pády sa v rómskom a slovenskom jazyku veľmi neodlišujú – až na jeden rozdiel, a to keď oslovujeme príslušníka rómskej etnicity. Pri Rómoch používame oslovenie more alebo romea. Podobne by sme mohli osloviť aj Neróma, to by bolo gadžea, ale je to skôr hanlivé, takže to neodporúčam (smiech).

Aj Nerómovia na Slovensku zvyknú pejoratívne hovoriť dig more. Čo to vlastne znamená?

More je oslovenie muža, ale hodí sa ho používať len pri rovesníkoch alebo priateľoch. Keď tak oslovíte staršieho pána Róma, môže to brať ako urážku.

Dikh more znamená niečo ako: pozri, chlape! Vzťahuje sa to však na rómsku etnicitu. To samé máme aj pri ženách: dikh čhaje (pozri, dievča!). V prípade starších žien sa hovorí dikh romňije (pozri, žena). A ak takto chceme osloviť starších mužov, povieme dikh, romea!

Pre portál romanoforum.sk prekladáte články do rómčiny. S akými pasážami sa natrápite najviac?

Ak ide o abstraktné myšlienky, za ktorými sa navyše skrýva širší kontext, je náročné preložiť ich do rómčiny tak, aby to bolo pre čitateľa zrozumiteľné a výpovedné. Zložité to je tiež s odbornými výrazmi, ktoré si častokrát najprv musím naštudovať ja sám, pretože všetky poznať nemôžem.

Aké knihy, časopisy alebo texty na webe by ste odporučili niekomu, kto si chce cibriť rómčinu a čítať po rómsky?

Štátny pedagogický ústav vydal niekoľko publikácií, ktoré sú dostupné online. Napríklad učebné texty či rozprávky v rómskom a slovenskom jazyku.

Na Slovensku máme tiež Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Zbiera audiovizuálne aj knižné publikácie, zhromažďuje ich na svojom webe a má aj slušný offline archív.

Dostať u nás rómske knihy alebo časopisy v kníhkupectvách či novinových stánkoch?

Je s tým problém, v kníhkupectvách a na stánkoch asi nie, na webe sa však niečo nájde.

Roman Eštočák (49) Koordinátor terénnej sociálnej práce a lektor rómskeho jazyka pre o.z. eduRoma. Je tiež konzultantom pre Program rozvoja rómskych komunít Karpatskej nadácie. Narodil sa v Prešove, vyštudoval sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Neskôr v Prahe absolvoval štátnicu z rómčiny. Pravidelne organizuje výchovno-vzdelávacie tábory pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre ktoré je tiež dobrovoľným mentorom. Má jedno dieťa.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na redakcia@romanoforum.sk.

Odoberajte články emailom

    Politika

    Rozhovory