O Starorstas pro Lunik IX: O lačho dikhiben pale papežiskro avľipen geľa andre calo luma

Sas andre mande lošaripen ale the somas nervozno olestar, oj sa amange mištes te doperel, vakerel o starostas palo kašakro sidliskos o Marcel Šaňa.

Starosta Luníka IX Marcel Šaňa. Foto – archív MŠ

Slovenskú verziu textu nájdete tu.

Utorkone andro 14. septembros avľa pro kašakoro sidliskos Luník IX o pápež František. Zaačhadžas pes ade jekh ďives le štare ďivesendra so sas pre Slovačiko.

„Sar pes dodžanle o bešutne adi informacija ešebnar, napačanas, oj ada šaj el. Phučenas mandar oj sar ada vibavindžom“, asal o starostas Marcel Šaňa.

Andro vakeriben prekalo Romano Forum del duma pal oda, sar pes pre ajso avľipen kisitinde a soske pes chudľa te vakerel e duma oj o sidliskos te chudel aver nav.

Sar dovakeras amenge o ďives, kana pes arakhaha oj tedas duma, phendžan oj sas tumen igen but buči le papežiskraha navštevaha. Pobešľan peske imar ole dživesendar?

Sar oj na, sas so te kerel, pročačipen igen but. Phiravas raťaha khere, bo sako džives vareso kerahas. Kernas ade igen but bučakre firmi, saven kampelas igen sik te arakhel. Sas amen igen but telefonati a but phučibena andalo bezpečnosca seri, le žandarendar abo the oraganizatendar.

A maškral ada mek vibavinavas milijona aver veci. No nane mange ada pharo. Lošares ada keravas, bo užarahas igen baro avľipen a te nakamahas pes te ladžal, kerahas prekal ada so mek buter, so džanahas. Na savoro pes amenge pridiľas te kerel.

So savoro, sar forotuneskro kotor, tumenge sas musaj te kerel, save buča chudľan?

O buča peske uladžam. Vareso krdžas o organozatoris, vareso o foros e Kaša a mek buter o forotuno kotor, amen. O drom, savo avel pro Lunik IX the o chodnikos, pal save peľ ľirinelas andro hiri, kerdžas o foros Kaša.

O drom the o chodnikos savo priavel pro sidliskos sas calo prikerdo. Imar kampelas ada te kerel, bo o drom the o chodňikos  sas avka rozmarde, oj sas dar, oj peske vareko, ko ode avla te naphagerel o pindro abo vareso aver, tiž ada uľahas pre bari lač.

Amen kerahas o droma the o chodnika andre amaro forotuno koter, prikerahas o jami. Le foroho ada kerahas jekhetanes avka oj te el ode bezpečnones the šukares. No o forotuno kotor kerlas the but aver veci oj šukares ode te dičhol.

Prikerlas pes e čar, žužardžam o sidliskos, savo imar sas posikra žužardo the bijal ada. But džene, o but kopi le džungipnaha save pes pratinde palo bitovki,  phende oj ada sas pratimen angle oda oj avľa o papež. No a ada nane čačipen. Bo ola kopi sas imar berš anglal pratimen.

Le papežis the le nipen save avle, kamahas te užarel a te privitinel varesoha, so bi sas jekhetano la navštevaha.

Prikerdžam vašoda o fasadi, kaj thodžam o baneris, kaj sas o sunto Dad o František, leskro vakeriben the o datumos. Te vareko avela pro Lunik IX, a dikhela pre oda, ta oj te džanel oj čačeste ade sas o papežis

Pre aver fasada o čhavore maľinde o kresbi, luluďa prekalo papežis. Običajna luluďa, bo o papežis František korkoro hino sigeder skromno. Šaj phenas oj o sidliskos Liňik IX avka skerdžam, oj the o nipi save ade avle, ada ašarenas.

Ta avas kije korkorutno papežoskro avľipen. Pametinen peske oda momentos, sar pes dodžanľan pale korkorutňi návšteva, kana avela pro Lunik IX o papežis?

Pal kada pes imar vakerlas čirla, mek aňi oficijalno ľiriben pal ada nasas. Ňiko aleske napačalas, no me peske phendžom, oj pre ada vareso ča ela. A tiž, oj te čačes avla o papežis František, ta prekal amende oda ela bari pačiv. Čačo phenav, až pes modľinavas, oj te avel kija amende, oj ada čačo mi el. 

Pro agor ada pes palo duj čhona potverdindžas imar the oficijalnones. Somas alestar lošado, no the mange doavľa oj kada hin igen bari zodpovednosca prekal amende. Pre ajsi navšteva pes kisitinel igen but, the maj jepaš berš. Amen pre ada sas ča duj čhon.

No aglunes imar but buči kerdžam prekal ada, oj amaro sidliskos pes te čerinel, sas amen imar kisitinde veci. Ta šaj ada dokerdžam the telo duj čhon.

Sar peske odphenenas, oj o papež peske phendžas oj doavla kija tumende pro sidliskos?

Hin čačipen, oj ajse komuniti sar sam amen, hin pre Slovačiko buter. Oda, oj o papež peske iľa avri le Romen, pre ada peske džanavas te odphenel. O suto dad František hino prindžardo oleha, oj phirel palo čore nipi – a pro Lunikos ajse dživen.

Starosta Luníka IX Marceľ Šaňa si podáva ruku s pápežom Františkom. Foto – archív MŠ

O Starostas palo Luňik IX Marceľ Šaňa peske podel o vast le papežiha Františkoha  O Čitro – o archivos MŠ

Gondoľivav peske, oj les iľa avri the vašoda oj hino prindžardo. Sako andre luma džanel, sar pes ade dživel, oj hin ade igen but čore nipi. A ov palo čore nipi džal, bo kamel lengri voďi upreder te vazdel.

Sar predžidžiľan odi jekh ora, savi sas o papež pro Luňikos?

Tosarastar mek furtom vareso dokeravas pašale organizacija, no imar pro dilos somas andro sektoris kaj užarahas le papežis.  Somas sikra nervozno sar ode užarahas, igen kamavas oj sa mištes te doperel oj nič te namusaľol.

Až pale navšteva mandar sa odpeľa. Samas igen lošarde, oj o papež avľa ke amende, no samas the lošarde olestar oj sa mištes amenge dopeľas. Sam the lošade pre oda oj sas bičhado lačho signalos andre calo luma , oj o papežis the o avlenipi pes ade mištes šunenas. 

Sas tumen ideos pes andre peste te ačhavel a lošaren pes alestar, abo sanas furtom napeskro – nervozno.

Andre ma sas buter šuňibena. Somas nervozno no the lošardo, oj avľa oda ďives, pre savo igen but užarahas a pre savo igen but buča kerďam. Sas man odi bari pačiv pes te pozdravinel le suto dadeha. Podiňom leske o vast a paľikerdžom, alestar somas lošardo mekbuter. Kada ďives sas igen šukar.

Talam sas tumen the ideos te del duma le bešutnenca pro sidliskos. So znameňinelas prekal lende oj sas ode o papežis?

Mek sigeder, sar pes ešebnones dodžanle pale informacija, napačanas oj ada šaj el. Phučenas 

mandar oj sa rada me vibavindžom (asaben). Me ada navibavindžom, o papežis peske ada kidľa avri korkoro. Amen šaj avas alestar ča lošarde.

Le bešutnen ada prekvapindžas, oj soske o Lunik IX, no igen hine lošade olestar oj dikhle džidones le papežis a namušinde te džal on pal leste. Ada peske našči dovoľinen. Ta pes lošarahas alestar savore jekhetane.

Na savore šaj avle, bo sas ode igen zorale naščipena a na savore sas očkimen. No o podijumos sas avka kerdo, oj minimalnones ezeros nipi šaj dikhle le papaežis palo peskre balkona the palo oblaki, the bijal oda oj našťi avle kijo podijumos.

Nascažinenas pes o bešutne, oj našči len uľas pašeder kontaktos le papežiha? Varesave odborňika kritizinenas, oj o naščipena sas igen zorale, oj varesave nipen šaj ada odradzinča olestar oj ode te aven.

Olen, saven sas šukar dikhiner palo peskre balkoni the oblaki, ala nipi pes nascažinenas.

Varesave dženen sas igen lačho dikhiben pro podijumos, bo podijumos la bitovkatar ačhelas dur ča saranda metri, kaj hine the o selizijaňi. Aňi ola nipi so sas adro sektrora, nasas pašeder

Sar o VIP avilenipi.

Ta ala bešutna sas igen aleha spokojna. Sigeder mange phenenas oj anglo virusos hin feder te nadžal maškro nipi avri. But džene sas zaočkimen, registrinde pes a gele andro sektora. Čačipen hin oj maškra lende sas but avral avle nipi.  

O papežis andro peskro vakeriben diňa the duma oj le čore nipenge musaj te šigitinel. Olestar sar sa sade o popažis imar pregeľa varesavo ideos. Zdel pes tumenge oj o štatos abo palo foros hin bareder zaujmos palo problemi save hin ade pro sidliskos?  

Le Foroha sas amen dovakerdži igen lačho bučakro jekhetaňiben a oda džal dureder. Chudas te kerel pre oda oj pes te čerinel o nav amare sidliskoske. O forotune politika phende, oj te džanľa te avel o papež a sikhadža oj kampel ale nipenge te šigitinel, ta soske nandžanen ada te kerel on sar foros.

Banner pripravený pre pápeža. Foto – archív MŠ.

Nasigeder ada le nipenge otkerela o jakha a sa pes kerela feder. Bo the ola nipi save pro Roma dikhenas nalačhes, šaj peskro dikhiben čerinen. Bo dikhle the oda oj o Lunik IX nane imar oda so sas varekana. E situacija pro sidlskos chudľa beršenca te el feder.

Phenenas oj pal oda oj sas ade o papež, chudľa pes buter te vakerel palo aver sidliskoskro nav. Soske hin ada prekal tumende interesantno?

Aleha gondoľipena keravas buči imar akor sar priiľom kadi funkcija. No phendžom peske oj ešebnones amenge musaj te čerinel e situacija pro sidliskos. Musaj sakoneske te marel andro jakha oj o Lunik IX imar nane oda so sas varekana, a paľi avava aleha avri. 

A soske? Ešebnones vašoda oj ada nav hino pre calo luma meľardo. Dujtones vašoda, oj le bešutnen, saven hin andre občanka ľirimen kaj bešen, phareder pes chuden andro buča, abo len varekhaj nakamen, te vareso kamen te vibavinel. Te amen ela nevo nav, gondoľinav peske, oj ela amen nevi zor.

Vakerenenas, oj o le papežoskro avleľipen hin prekal tumendo vareso so musaj te bičhavel andre luma sar igen lačho signalos. Phendžan pal ada andro varesave lumakre nevipena. Šigitindža tumenge varesar o medijalno dikhiben.

Le forotune kotoroske istones he. Sar džanas andre luma varesave informaciji palo Lunik IX, ta furt džanas bilačhe. Kanastar pes kerde ade čeripena, but nevipnara andalo aver phuva ke amende naphirenas. Buterval pal amende ľirinen o slovačika medija.

Akana avle vajkeci dešutune nevipnára andalo aver phuva. Andro nevipena gele avri lačhe informaciji, oj avľa o papež a oj sikadža o čeripen. Ada phende but nipi a ada geľas avri andre calo luma.

Buterval leperdžan, oj o Lunňik IX imar nane oda so sas varekana a oj sas ke tumende kerde čeripana. Savé?

Starostas som imar eftato berš, dujte volbi. Kerdžam milijona veci cikne veci, pale save vakerdžomas the trin ori. Ajse save nadičhon, leperav oda:  oj amaro forutuno kotor imar nakamel ňikaske love, nane les ile kečeňa. Našči džahas andro but projekti, bo sar kamas te mangel love, ta sas amenge phendo oj natromas amen te kamel love le štatoske.

Sthodžam tele savore kečeňa a chudľam te kerel projekta, a sam andre ada lačhe. Leperav ča oda oj pro sidliskos amen nasan lampi pre uľica, našvicinenas. O bešutne phirenas pale rat khere. Adadžive calo sidliskos labol le lampenca, varakana až avke oj varesave bešutnen hin the karačoňakro labaripen. Montindžam ade tiž kamerovo sistemos oj o nipi pes te šunen bezpečnones.

Luík IX sa pripravoval na návštevu pápeža. Foto – archív MŠ.

Leperav mek bareder projektos savo akana keras a oda hin prestupno bešipen. Anglunes evidinavas oj but terne nipi ade bešen bijo kher a aver džene dživen andro nalačhe podmjenki.

O projektos džala avka oj thovaha andre bitovka te bešel le nipen save hin chulaja, oj ola džene so hine adro bitovki, oj tže džan anro feder bitovki kaj ena savore službi.

Chudľam te kerel nulatar. Chudľam le forostar vajkeci pozemki a kerdžam avri projektos. Ada kerahas jekh volebno ideos. Paľis chudľam dotacija andalo eurofondi oj te keras štar bitovki kaj ena 48 khera. Savoro mola maj 2,5 milijona euri. Oda hin mek bareder projektos savo pre amaro forotuno kotor keras.

Leperdžan, oj o papež pro Luňik IX geľa pre navšteva ke jekh mekbuter čoreder komunita pre Slovačiko. Ov korkoro andre peskri duma delas upre e integracija. Hin andre ada varesavi šanca oj tumaro sidliskos ela varekana peskreha thameha integrimen?

Phenav oj he, no hin amen mek so te kerel. Mek vajkeci berša keraha buči prekal oda, oj o sidliskos peskre thaneha pes te integrinel kijo bareder foros.  Varesave veci so kerdžam imar but dičhon. Sa keraha prekal oda, oj amaro forotuno kotor te el ajso sar hine the aver forotune kotora.

Nane ade sa idealno, furt pes del pre varesoste nalačhes dodikhel. Hin amen rozmarde bitovki, nalegalno Mašličkovo. Avka sik kade idealno stavos naela. Te pes ade 25 berš nič nakerlas, ajso isto baros tajmos amenge kampel kijo oda oj te thovas sa pale pro than. Pačav oleske, oj jekhvar nipi phenena oj o Lunik IX hino ajso sidliskos sar sovar aver sidliska.

Te pes adadžive predžana palo sidlskos, šunen mek oj sas ode o papežis? 

Istones oj he. Mange sako džives andro jakha marel o baneris sar džav pašal leste. A tiž mange les leperel sa so ade kerdžam a so ade ačhiľas. Sa so akana oleha dživas. Džana avri a phenena peske sa sade o papež.

Marcel Šaňa (1978) Beršestar 2014 starostas andre kašakro forotuno kotor Luňik IX. Kandintatos la politicko seratar  „Strana rómskej koalície“. Tiž hino poslancos andro kašakro forotuno zastupiteľstvo. Anglo oda sar geľa pre staroskro than, kerla buči andro U.S. Steel Kašate. Andro 2016 chudľas cena  Roma Spirit vaše kordinacija savaha šigiotindža le fameľijenge save labile avri andre Mašličkovo. O organizatora les leperen sar ešebnones manušes, saves hin uči sikhľarďi avri phiordži pro sidliskos.

Najčítanejšie

  1. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  2. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  3. Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

    Lucia Matejová
    Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA
  4. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu
  5. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová