Marelas pes andro SNP the ačhiľa andro koncentraťiko taboris. Demavenas len le drukenca, aľe predžidžiľa, vakerel pal dadeste o Ľudovít Petík

O čhave odgele andro avrithemutňipen vaš feder dživipneste, bo kana ča len hin e školi, phares lenge te resel e buťi, phenel 71-beršengero penzistas.

Ľudovít Petík s husľami. Foto – archív RF

Slovenskú verziu textu nájdete tu.

Andre škola amenge le Romenge vakerenas, aj te bešas palunes the aj ča šunas, leperel peske o Ľudovít Petík. Bariľa andro socijalizmus Ražňanende, gaveste pašes le Sabinostar. „Na sakone fameľijate pen o sikhľarde zathovenas, oda musaj te jel o dad vaj e daj andre komunisťiko partija.“

Le Peťikuskero dad – the jov sas Ľudovít – pes marelas tel aver lumakero maribneste andro Slovakijakero nacijakero opreterďipen. Kana len o Ňemci chudle, scirdle les pro kampľipnakere buťa andro Ravensbrück. „Phagerelas o bara andro bareskero than, oda sas phari buťi,“ phenel Ľudovít.

Andro vakeriben avriachaľarel, sar pes o dad dochudňa maškar partizanende. So kerelas tel okupacijate beršeste 1968 the pre soste gindinel o kamijoňiko šoferis, kana phirel le ginďarde dromenca.

Tumen bariľan andre 50. berša Ražňanende jekhetanes le aver eňa phralenca the pheňenca. Savo oda sas čhavoripen? 

O čhavoripen ľikerav goďate but lačhes, pedal dadeste la daha oda sas pharo vacht. O dad buťarelas, aľe dživelas pes but phares. Na sas ajci love, aj te dživas avka mištes sar o gadže – len sas peskere maľi, kaj chulajinenas. Aľe na bokhaľarahas, bazutnones amen sas savoro. O dad phirelas paš peskera buťate the sombatende, kurkende te bašavel Tatrende kaj peske zarodkerelas love.

Dživenas o Roma Ražňanende imar akor paš gavutnengere serende, čhinde le gadžendar, avka sar hin the adaďives?

Akor avka na sas. Miro papus, but lačho murňikos the rezbaris, buťarelas andre Itaľija. Chudňa akor dromarduno ľil pal oleste, hoj hino sikhado. Kajča sas pre dojekh sera but prindžardo, leskeri fameľija bešelas andro gavutno maškar, kaj les sas ačhado o kher. O gadže aľe na kamenas, aj andro gavutno maškar dživen Roma, the paľis musaj te prebešel pro gavutno agor.

Sas varesar interesno andre škola vaj maškar jekhesikhľuvnende, hoj san Rom?

Bidžaňibena sas the angloda, ko priklados amen dojekhvar thovenas serate. Andre škola phirenas andre jekh klasa the trin beršipena jekhetanes – anglune, dujtone the tritone sikhľuvne. Amen Roma buteres bešahas palal the butvar amenge phenenas: „Tumen ča šunen the bešen palal.“

Na sakone fameľijate pen o sikhľarde zathovenas, oda musaj te jel o dad vaj e daj andre komunisťiko partija. Miro dad latar odgeľa pale, aľe leskero phral ačhiľa sar dženo, the akor pen o sikhľarde zathovenas leskere čhavenge buter. Le dadeskero phral sas baro zoralo, na domukhelas bi, kana bi leskere čhave sas zathode serate. The sikhľarde daranas, hoj džala andro partijakero centros the zvičinela oda.

Tumaro dad, Ľudovít Petík, sas tel Slovakijakero nacijakero opreterďipnaste sar partizanos. Sar pes dochudňa ke lende?

Tel aver lumakero maribnaste o dad geľa ko slugaďipnaste. Trin čhona sas slugaďis andre slovakijakero slugaďipen, kana les o Ňemci chudle the zaphandle. Jekhsigeder le slugaďipnestar denašľa, aľe o papus pal leste daralas the paľis o dad jekhetanes le trine gadženca pregeľa ko partizana. Pal sikra vachteste len chudle the sas ľigende pro kampľipnakere buťa Ňemcikate.

Pedal čechiko projektoste Paměť národa tumen leperďan, hoj tumare dades scirdle andro koncentraťiko taboris. Tumen ľikeren goďate, hoj oda sas andro Ravensbrück. Vakerelas o dad khere pal oda, sostar peske pregeľa? 

Phagerelas o bara andro bareskero than, oda sas but phari buťi. Aľe sas les oprelačhipen, vašoda hoj pen pal leste dodžande, hoj hino but lačho lavutaris. Ande leske o lavuta, mi lenge te zabašavel. Andro koncentraťiko taboris sas o rašaj, savo bašavelas pro klaviris, vareko aver bašavelas pro bare bugova, aver pro klarinetos, štarto pre harmoňija the o dad bašavelas pre lavuta. Tel sombatone the kurkeste bašavenas the oficijalnones.

Buťarenas hetvinestar dži sombatate, ča kurkeste len sas biphandlo vacht. Oda sas pedal lende phares. Marenas len, dži na birinelas. Kecivar chudňa le sirimoha, drukoha vaj ľivindoneha drukoha, ruginenas andre lende. Aľe predžidžiľa oda the le duje avrenca dženenca varesar le koncentraťiko taboristar denašle. Pal sikra vachteste len ča arakhle the pale len marde. Le dades sas paľis olestar the peribena – pharipena la bubreškaha.

Kana len chudne, kamenas len te murdarel. Akor lenge šegitinďa le šeraleskeri romňi, savi pes vaš lende zaterďiľa. Le romeske phenďa, hoj kana na preačhola, murdarela pes. Le dades zaarakhaďa, bo akhalinelas leskero bašaviben pre lavuta.

Amare phure daja penge sikhľile te garuvel o aro, vašoda hoj tel maribnaste na sas but chaben. Tumen šunenas sar o čhave le dadeskero probaľišagos andal phandľipnestar varesar andro ča ajso dživipen? 

Kana o dad visaľiľa taboristar, musaj pale pro duj the jepaš berš te džal andro bazutno slugaďipnaskero solgaľipen andro Liptoskero Mikulašis. Akor bašavelas sombatende the kurkende andro hotelis Grand, so leske šegitinďa pes te presikhavel. The pal maribnaste peske arakhľa e buťi. The akor tel Slovačiko themeste musaj sako te buťarel.

Kana ačhiľa komunisťiko Čechoslovačiko them, le Romen lenas buťate anglunes pro ačhavibnende. Odoj peske o dad zarodľa varesave lovore. Buterutnones peske zarodkerelas le bašavibneha, pro vichodoskeri Slovakija imar sas prindžardo sar but lačho lavutaris.

Na del pes te phenel, hoj amen sas savoro dosta. E daj sas lačhi chulaňi the džanelas te šporinel. Amen sas šov phrala the štar pheňa, the dad la daha pen thovenas.

Amen sar o them amenge leperas ajci sar kampel, hoj tel aver lumakero maribnaste ačhile andre nacisťiko buťakere the koncentraťiko tabora the o Roma? 

Na sikhavel pes pal oleste aňi cikno leperipen the me pre oda dodikhav. Jekhbuter oda šaj dičhol ča andro fejsbukos vaj andro hiri, hoj andro mariben pes marelas varesavo Rom. O dad pes dodžidžiľa dži 79 berša, aľe šoha na sas avrizijanduno vaš oda, so pes leske ačhiľa. Jekhtones na chudne avrizijanďipen aňi leskere phrala, so the jon pen marenas andro aver lumakero mariben. Jekhes ľivinde, avres čalaďa Italijate o granatos andro šero, the musaj les odoj te sasťarel. Agoreste pes dodžidžiľa but bare beršipneste, sas les 95 berš, kana muľa.

Sar tumaro dad zadikhelas pro komunisťiko sthovibnaste? 

Kana goďisaľile le buťakeren, aj džan andre partija, akor geľa the jov. Kamelas te sikhľol bavišagos pre lavuta the vakerelas, hoj kana bi sikhľiľa avri e škola, elas bi prindžargutneder. Phenelas, hoj sar le buťakeres bi sas ľikerdo lokes. Vareko treňinel bašaviben pro muzikakero inštrumentos sako ďives, o dad calo vacht buťarelas pro ačhavibnaste, aľe mamuj oleste na bisterďa la technika.

Akor vachtoste sas phares pes te dochudel pre uči škola the o dad le vichodostar našťi odgeľa. Vašoda čhiďa le komunistenge pale e partijakeri kňižka. Phenďa, hoj na ľikerela la partija, savi leske na džanel te šegitinel.

Pal bazutňi školate geľan vaš sikhľuvneste andre fabrika LIAZ andro čechiko Jablonec nad Nisou. Pal sovijetoskeri okupacijate beršeste 1968 tumen avľan pale khere. So pes ačhiľa?

Andre Čechi man iľa vaš sikhľuvneste la dakero phral, so the jov odoj sikhľiľa. Kana beršeste 1968 avľa sovijeťiko slugaďipen, o dad la daha pen daranas pal mande, te avľom pale Ražňanende. Odoj mange musaj te agorisarel e škola.

Sar tumen predžidžiľan e okupacija?

Le kakuha samas akor foroste. O Čechara čhivkerenas o letaki mamuj okupantende the me jekh hazdňom. Akor predžanas pašal mande o rusika slugaďa the mangenas mandar o papirošis, savo ľikerav andro vast. Le aver seratar pre mande vičinenas o Čechara, mi lende ňič na dav. Agoreste diňom o letakos le Rusenge the o Čechara zachudne te čhivkerel o bara. O slugaďa man akor scirdle andro baro motoris the ľigende man andro kasarňi. Bipaťandones man akor zaarakhade o sovijeťika slugaďa, bo bi man odoj murdarde le barenca.

Agoreste le 70. beršende andro slugaďipen o akorutno sthoviben pen dodžanľa, hoj tumen hin fameľija Amerikate. Choc laha na sanas šoha sphandle, cajchinde tumen vaš bipaťandunes. Savo periben pedal tumende oda sas vaš tumaro aver dživipneste?

Andre Amerika geľa la dakeri pheň the papuskero fameľijakero kotor. Akor odgele but fameľiji – ča Petikendar the Čonkaskere, Horvathoskere the Holuboskere. Kana geľom pre bazutno slugaďiko solgaľipen, anglunes man dine ko „themutne agorende“ (cajchipen pedal slugaďende paš themutne agorende tel socijalizmuste, pozn.). Kana pes slugaďipen dodžanľa, hoj man hin fameľija Amerikate, prethode man Prahate. Našťi somas paš themutna thanende, bo pen daranas, hoj denašava avri. Avka prethovkerenas le manušen, saven sas pašutňi fameľija Amerikate vaj andre aver zapadoskere thema.

Paľis tumen buťarenas buter sar tranda berša paš kormaňiste – elšines sar šoferis andro baro motoris andre Fabrika pedal avrikerďipnaste vaš ložiskende, paľis nasigeder sar šoferis vaš MHD Perješiste. Dromarďan buter sar trin milijoni kilometri bijo bibachťipnaste. Pre soste tel dromaripnaste gindinel o šoferis perdal vachtoste, kana na sas varesave podkasti vaj genďakero šunďipen? Soha peske charňarel o vacht? 

Paš kormaňiste buťaravas 40 berša. Andro kamijonos amen sas radijos, aľe o manuš musaj anglunes pes ľikerel le dromeskero ačhibneha. Musaj te dodikhel pedal šoferen, saven amen navľaras dromeskere pirata. The, bizo, šunahas the radijos, aľe anglunes amen ľikeras goďi the jakha pro drom.

Šoferinen the adaďives? 

Adaďives šoferinav ča peskero motoris, the ča akor, kana džav vareso te cinel vaj ke fameľijate.

Tumaro papus the dad sas lavutara. Na cirdelas tumen oda ole dromeha?

The me kamľom te jel tel jekh vachteste lavutaris. Aľ imar cikňibnestar, kana dikhľom bare motora the autobusa, sas miro suno te šoferinel pre lende. Le dadeske the la dake dojekhvar vakeravas, hoj kana avava baro, dromarava pro bare motora.

O dad zgeľa andal muzikakeri fameľijatar, bašavelas pre cimbala, aľe na džanelas te sikhavel bašaviben pro inštrumentoste. Akor na sas aštipen, aj o čhave džan andre muzikakeri škola, jekhpašeder ajsi škola sas Sabinoste. Kana bariľuvás, sikhavelas amen e muzika jekh sikhľardo, the oda sas ča rašaj, savo prindžarelas o noti.

Tumen san kamaduno kidňipnardo vaš muzikakere inštrumentende. Sar tumen ke oleste resľan the so savoro hin andre tumaro kidňipen? 

Mire papuste, saves mange lačhes ľikerav goďate, vašoda hoj muľa, kana man sas deš berš, sas pre fala o lavuta, save peske anďa andal Italija. Kamelas, aj te leskere čhave ačhon lavutarende. Kana dikhľom, sar ola lavuta prikerel, zachudňom man pal oleste te interesinel.

The miro dad sas but chitro. Korkoro kerďa duje lavuta the le phura gitaratar kerďa e cikne bugova. Prekal lende chudňom ko muzikakere inštrumentende sphandľipen the me. Interesinavas man buťendar le itaľijaňiko, švajcariko the čechoslovačiko majstrendar, genav mange katalogi. Me som peskerosikhľuvno, kerav oda ča pedal peste. 

La romňaha Jolanaha tumen hin pandž čhave, save dži savore dživen andro avrithemutňipen – Belgijate, Angľijate či Šavajcikate. Soske odgele Slovakijatar? 

Del pes te phenel, hoj odgele pal feder dživipneste. Vašoda hoj sikhľile avri o školi, varesaven hin the duj, adaj ke amende pen lenge phares resel buťi. Le buteripňarďi socijeta hin mamuj Romende bidžaňibena. Bikamiben mamuj Romende sas adaj the angloda the dži akana ľikerel. The kana dikhav, so pes adaďives ačhel lumate, darav man, hoj šoha na oddžala.

Čhavoripnestar khere vakerenas romanes. Vakeren la romaňi čhibaha the tumare čhavenca the vnukenca?

Na. Romanes vakeras la romňaha, aľe o vnuka imar vakeren gadžikanes, le vichodoskero dijalektoha. O čhave činoro achaľon romanes, aľe nane len ajso akcentos, savo hin man. Šaj phenav, hoj džanav romanes sar maloko.

Hin man čirla o aštipen te vakerel le etnografkenca, save avle pal Elena Lacková (romaňi lekhaďi, pozn.). Phirahas lenca the le dadeha pal gavende, kaj dživen Roma. Jekh etnografka džanelas igen lačhes romanes, aver vlachikones. Vakerenas, hoj e romaňi čhib pes imar našavel, aľe o romane fameľiji oda ačhiben čino zachudkeren.

Pal beršeste 1989 tumen zachudenas the andre politika. Sthoďan Domokratický zväz Rómov, paľis kandidinenas vaš SDĽ. Savo šegitipen tel tumene kampel andre zamukhle komuniti le themestar so jekhbuteder? 

Ha, čirla sthoďam Demokratický zväz Rómov. Leskeri šeraľi ačhiľa imar leperďi Elena Lacková. Sas odoj the Milan Eštočák, Jozef Horváth the Elena Tancošová.

Varesave , sar ko priklados Gejza Adam, pes thode ko Vererejnosť proti násiliu. Vaš VPN paľis kandidinenas the resle pes sar bičhade andro federaliko zgeľipen. E raňi Anna Koptová pes nasigeder dochudňa andro slovakijakero parlamentos.

The sar pre oda dikhav akana? Žaľate, vaš ala berša amen, o Roma, na džanas te sphandel, vašoda hoj sakoneske kampelas varesavo zaterďipen. Le manušenge anglunes kampel buťi, aj te džidžaren peskere fameľiji. Bi oleste o manuš na kerela ňič. The le Romenge bi andre adi luma šegitinelas the zabešiben, vašoda hoj butere džene dživen pre socijetakeri serate. Sako berš ačhon neve vatri.

Ľudovít Petík (1952) Zgeľa Ražňanende, uľiľa andre fameľija le prindžardo lavutaristar. Le Ľudovitoskero dad pes marelas vaš partizanende andro Slovakijakero nacijakero zaterďipen. Paľis les chudle the ľigende andro koncentraťiko taboris Ravensbrückoste. O Ľudovít buťarelas 40 berša sar šoferis pro baro motoriste the autobusiste. Pal beršeste 1989 jekhesthoďa Demokratický zväz Rómov. Adaďives hino pre penzija the kidkerel muzikakere inštrumenti.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Najčítanejšie

  1. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  2. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  3. Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

    Lucia Matejová
    Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA
  4. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu
  5. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová