Už niekoľko desaťročí je 8. apríl možnosťou na prezentáciu rómskej histórie a kultúry, budovanie rómskej identity a povedomia o rómskej národnostnej menšine a priestorom na diskusiu o rómskej emancipácii. Nie však na Slovensku.

U nás sa konajú iba malé oslavy organizácií, ktoré ich spravidla pripravujú svojpomocne bez veľkých nárokov na financie. Nekonajú sa u nás žiadne veľkolepé koncerty, výstavy, festivaly či diskusie.

Naopak, ak sledujete rómsku scénu v Česku, mimovládne organizácie už niekoľko týždňov promujú podujatia, ktoré sú dostupné Rómom aj širokej verejnosti. Či už je to program v Prahe pod taktovkou organizácie Ara Art alebo podujatia v Brne.

Aký je pre tento rozdiel dôvod? Dotácie, ktoré sú určené na podporu rómskej kultúry na Slovensku, v apríli ešte ani nie sú prerozdelené, nieto aby boli na účtoch potenciálnych usporiadateľov. Tak je to už od roku 2011, keď dotačný program prešiel z ministerstva kultúry pod Úrad vlády a neskôr pod Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Potencionálni organizátori rezignovali, veď kto sa môže zadlžiť v tisícoch eur?

Niekto si môže povedať, že ak je potreba a chcenie, dá sa to bez peňazí. Nuž, skúste si bez peňazí prenajať priestor, osloviť bez nároku na honorár účinkujúcich a nech ešte aj cestujú za svoje. Skúste tiež nemať ani euro na občerstvenie. Možno sa to podarí raz, no potom to všetci vzdajú.

Nuž teda, otcovia-zakladatelia rómskej emancipácie, stretli ste sa v tom Orpingtone pri Londýne začiatkom apríla 1971 príliš skoro – dotačné systémy na Slovensku nie sú schopné podporiť výročie v tomto čase.

Historicky prvý kongres Rómov

Snahy o sebaurčenie Rómov pritom boli prítomné od začiatku 20. storočia. Na Slovensku napríklad počas prvej Československej republiky vznikali školy pre rómske deti, ktoré okrem pozdvihnutia vzdelanostnej úrovne sledovali aj podporu rómskej kultúry.

Ako prvá vznikla škola na Podkarpatskej Rusi v Užhorode. Na jej výstavbu prispel aj vtedajší prezident Tomáš G. Masaryk, a to sumou 10-tisíc českých korún. Tamojší Rómovia vyrobili na výstavbu svojpomocne 19-tisíc tehál. Škola fungovala v rokoch 1926 až 1938. Obdobná škola vznikla aj v Košiciach, žiaci pod vedením K. Pačenovského účinkovali v školskom orchestri a peniaze získané z koncertov použili na nákup učebníc. Okrem toho existovalo na východnom Slovensku koncom 30. rokov viacero tried pre rómske deti – napríklad v Medzilaborciach či v Humennom. Vznikali aj rôzne športové kluby a spolky.

Druhá svetová vojna tento emancipačný proces preťala. Rómovia boli vystavení genocíde a veľká časť európskej rómskej populácie bola vyvraždená. Odhaduje sa, že to mohlo byť až pol milióna osôb.

Prvé reálne snahy Rómov o sebaurčenie a uznanie za národnostnú menšinu na medzinárodnej úrovni sa začali už v 50. rokoch minulého storočia. No až v roku 1971 sa uskutočnil dlho plánovaný kongres Rómov.

Delegáti sa stretli v týždni od 8. do 12. apríla v Orpingtone neďaleko Londýna. Na organizovaní kongresu mali zásluhu predovšetkým Grattan Puxon a Donald Kenrick z Veľkej Británie a  Matéo Maximoff, zástupca francúzskych Rómov, takzvaných Manuša.

Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia zo 14 krajín. Z vtedajšieho Československa to boli Tomáš Holomek, Miroslav Holomek, Anton Daniel a Eva Davidová. Jedným z účastníkov kongresu bol aj lekár a aktivista Ján Cibuľa pôvodom zo Slovenska, ktorý už ale vtedy žil vo Švajčiarsku. 

Účastníci kongresu založili organizáciu IRU – International Romani Union, ktorá Rómov dodnes reprezentuje dodnes aj na medzinárodnej úrovni. Medzinárodná rómska únia je tiež pozorovateľskou organizáciou OSN, Rady Európy a UNICEF.

Odmietli pomenovanie Cigáni

Výstupmi kongresu bola aj požiadavka smerovaná k verejnosti a politickým reprezentáciám jednotlivých krajín, aby upustili od pejoratívnych pomenovaní a akceptovali pomenovanie Róm a Rómovia, ktoré vychádzajú z rómskeho jazyka. Účastníci na kongrese odmietli označenia ako Cigáni, Zigeuner alebo Gipsy, ktoré mali po stáročia okrem etnického označenia aj negatívnu konotáciu, vyjadrujúcu očierňovanie a marginalizáciu. U nás sa pomenovanie Róm stalo oficiálne až v roku 1991, a to prijatím Zásad vládnej politiky k Rómom. Rómovia vtedy zároveň získali štatút národnostnej menšiny.

Výsledkom kongresu bola aj dohoda na symboloch – vlajky a hymny – prezentujúcich Rómov ako európsky národ bez územia. Základom pre hymnu s názvom Gelem Gelem – alebo tiež Opre Roma – sa stal nápev vtedy rozšírenej ľudovej piesne. Text napísal srbský rómsky hudobník Žarko Jovanović.

Rómsku vlajku tvoria dva vodorovné pruhy – modrý a zelený – a v strede je umiestnené červené vozové koleso so šestnástimi ihlicami. Základ nájdeme vo vlajke používanej rumunskou rómskou organizáciou Uniunea Generala a Romilor din Romania  už v roku 1933.  Účastníkmi kongresu boli aj významní romisti, ktorí presadili, že Rómovia sa prihlásili k indickej pravlasti. Potvrdili tým, že pravlasťou Rómov bolo územie Pandžábu.

Ďalší kongres rómskej reprezentácie sa konal v roku 1978 v Ženeve a jeho hlavným organizátorom sa stal rodák z Klenovca Ján Cibuľa. Zúčastnilo sa ho už viac ako 120 reprezentantov Rómov z rôznych krajín.

V roku 1990 na štvrtom kongrese Rómov bol 8. apríl na pamiatku stretnutia v Orpingtone medzinárodne vyhlásený za Deň Rómov.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].