Česká spomienka na obete holokaustu ukazuje, čo nám na Slovensku chýba
Na najvyššej úrovni potrebujeme jasné postoje a uistenia, že zverstvá holokaustu sa opakovať nebudú.

Už dve desaťročia je 27. január z iniciatívy Valného zhromaždenia OSN Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu. Zároveň je to dátum, keď v roku 1945 došlo k oslobodeniu jedného z najväčších vyhladzovacích koncentračných táborov Auschwitz-Birkenau, ktorý sa nachádzal na území Poľska. Odhaduje sa, že počet obetí presiahol 1,1 milióna osôb, medzi nimi bolo aj viac ako 20-tisíc Rómov. V tábore bola zriadená samostatná sekcia, takzvaný Cigánsky tábor, ktorý bol zlikvidovaný ešte v auguste 1944.
Spomienkový deň si na mieste samotného pamätníka Osvienčim-Brezinka pripomenulo 56 preživších väzňov, ktorých sprevádzali predstavitelia viacerých krajín. Zúčastnili sa ho aj prezidenti Slovenskej a Českej republiky Peter Pellegrini a Petr Pavel.
Podobné spomienkové udalosti prebiehali v mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska, a to aj z iniciatívy občianskych organizácií a aktivistov.
Le romengro murdaripen
V Českej republike sa o deň neskôr, teda 28. januára 2025, v reprezentačných priestoroch Španielskeho sálu na Pražskom hrade konala spomienka za účasti prezidenta Petra Pavla. Jeho príhovor bol inšpiratívny a v čase silnejúcej bagatelizácie dôsledkov rasovej diskriminácie pôsobil ako jasný postoj odsudzujúci neznášanlivosť všeobecne. Z vysokých predstaviteľov vystúpil aj predseda Senátu Parlamentu Českej republiky Miloš Vystrčil.
Okrem príhovorov preživších dostala priestor aj Jana Horváthová, riaditeľka Múzea rómskej kultúry v Brne. Prostredníctvom príbehov z vlastnej rodiny Holomkovcov dokladovala priebeh rómskeho holokaustu v Čechách a na Morave. Spomenula si na bratov svojho starého otca, ktorí zahynuli, aj na ďalších príbuzných, ktorých vojna poznačila na celý život. Dotkla sa aj spochybňovania utrpenia Rómov počas vojny a absencie prítomnosti rómskej histórie vo vzdelávaní. Vyzvala verejnosť, aby na pomenovanie rómskeho holokaustu prijala spojenie Le romengro murdaripen (rómske zabitie).
Do správy múzea, ktoré Horváthová. vedie patria aj dve externé pracoviská, a to Pamätník v Kunštáte u Hodonínu na Morave a novovybudovaný Pamätník v Letech u Písku v Čechách. Pamätník v Letech bol otvorený na jar 2024 a okrem pietneho miesta a spomienky na tam väznené obete predstavuje aj symbol zápasu za rómsku emancipáciu.
Na Slovensku chýba podpora rómskej kultúry
Múzeum rómskej kultúry v Brne je inštitúcia uchovávajúca dejiny Rómov a poskytujúca priestor pre formovanie ich vedeckej interpretácie. Kultúrne a spomienkové podujatia zasa formujú rómsku identitu a vytvárajú zázemie pre mnohých umelcov a aktivistov. Na Slovensku takáto inštitúcia chýba, čo iba potvrdzuje, že u nás nie je reálny záujem o podporu rómskej kultúry a histórie.
Aj spomienkové podujatie na obete holokaustu v Českej republike ukazuje, čo nám na Slovensku chýba. Jasné postoje na najvyššej úrovni, uistenia, že zverstvá holokaustu sa opakovať nebudú.
Zdá sa, že na Slovensku majú pohrobkovia ľudákov a gardistov stále svoju moc.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].