Deväť osobností odpovedá, čo by sa malo zmeniť, aby sa tu nielen Rómom žilo lepšie.

Zľava hore: Viktor Teru, Vladimír Horváth, Mikuláš Lakatoš, Agnes Horváthová. Zľava dole: Štefan Vavrek, Zuzana Havírová, Roman Eštočák. Fotky – archív autorov.

Viktor Teru, koordinátor Rómskeho vzdelávacieho fondu

„Rómske deti zo znevýhodneného prostredia čelia na Slovensku v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom neprimeraným rizikám. Preto si prajem, aby kompetentní konečne venovali osobitnú pozornosť tým najzraniteľnejším a zabezpečili im primeranú sociálnu a ekonomickú ochranu. Tak sa bude na Slovensku lepšie žiť nielen rómskym, ale všetkým deťom.“

Vladimír Horváth, právnik a občiansky aktivista venujúci sa ľudským právam

„Rómom na Slovensku pomôžu rovnaké veci, aké pomôžu celej spoločnosti. Dodržiavanie princípov právneho štátu, stabilné, predvídateľné a kultúrne politické prostredie a dôvera občanov v správu štátu. Podľa mňa by pomohlo aj to, keby sme prestali lipnúť na národnom princípe a začali viac používať ten občiansky.

Rómovia sú občania, ktorých štátne politiky často znevýhodňovali a dôveru v štát do veľkej miery stratili. Úlohou štátu je dôveru opäť nadobudnúť. Dôveru vo vzdelávací systém, ktorý zabezpečí dôstojné vzdelanie pre každého. Dôveru v sociálny systém, ktorý ochráni pred chudobou a dôveru v systém spravodlivosti, kde nik nemusí mať obavu, že doň nepatrí. To, myslím si, pomôže všetkým. Úlohou Rómov je rozvíjať svoje zručnosti, budovať občiansku spoločnosť a aktívne sa podieľať na obnovení dôvery v dobrú správu štátu.“

Mikuláš Lakatoš, študent Stredoeurópskej univerzity v Budapešti a koordinátor aktivít mládeže na Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity

„Pevne verím, že o pár rokov nebude ani na Slovensku tabu svetovo známy princíp transkultúrnej zdravotnej starostlivosti, ktorý sa využíva pri poskytovaní služieb klientom rozmanitých kultúr. Národnostne citlivé zdravotníctvo je nevyhnutý element modernej a vyspelej krajiny, ktorý myslí na komfort všetkých nás rovnako. Gólom na ceste ku zdravotníckej profesionalite preto musí byť transformácia vzdelávania zdravotníkov na Slovensku.“

Agnes Horváthová, zakladateľka a šéfka o.z. Romano kher – Rómsky dom

„My Rómovia zdôrazňujeme pred majoritou, že nie sme homogénna skupina. Máme poslancov parlamentu, máme špičkových umelcov, sú medzi nami lekári, ekonómovia či podnikatelia. Avšak, žiaľ, na Slovensku žije aj mnoho Rómov, ktorí v 21. storočí v Strednej  Európe nemajú prístup k pitnej vode, elektrine, vzdelávaniu a k zamestnaniu.

Za viac ako 30 rokov sme tu mali rôzne plány, projekty, aktivity, ktorých cieľom bolo zlepšiť situáciu tých najchudobnejších. Skúsenosti vo svete hovoria, že vzdelanie, zamestnanosť, bývanie chudobných alebo ich zdravie je potrebné riešiť komunitne, na lokálnej úrovni. Štát by mal systematicky podporovať zlepšovanie situácie, ale súčasne by mal viac decentralizovať moc a poskytnúť obciam dostatok financií na aplikovanie miestnych riešení.“

Štefan Vavrek, pedagóg a niekdajší poslanec parlamentu za stranu Most-Híd

„Podľa mňa my Rómovia bez rozdielu nášho materinského jazyka a bez geografických rozdielov na Slovensku nepotrebujeme nič, len prácu. Tú však musia systémovo riešiť politici. Takisto nemôžeme čakať, že všetko za nás vyrieší štát. Musíme prispieť aj my, aby sa nám na Slovensku žilo lepšie. Každý človek by mal mať bez ohľadu na svoj pôvod prístup k dobrému vzdelaniu. Takému, ktoré z neho urobí dobrého človeka, ktorý bude vedieť svoju rodinu uživiť prácou.“

Zuzana Havírová, šéfka Rómskeho advokačného a výskumného strediska

„Veľmi si želám, aby sme všetkých ľudí v našej spoločnosti prestali posudzovať podľa toho, akú majú farbu pleti, vierovyznanie, ekonomické postavenie, adresu bydliska, priezvisko alebo sexuálnu orientáciu. Stigmatizácia kohokoľvek z akýchkoľvek dôvodov je prekážkou k otvorenej spoločnosti a prehlbuje rozdiely medzi nami.

Mali by sme hľadať to, čo nás spája. Verím, že máme viac spoločných ako rozdielnych znakov. Radosť pri narodení dieťaťa je rovnaká v rómskej aj nerómskej rodine. A rovnako tak je to so smútkom. Preto si želám, aby sme ako spoločnosť pochopili, že rozmanitosť je krásna a keď sa s ňou stretneme, mali by sme mať otvorenú myseľ bez predsudkov a stereotypov.“

Roman Eštočák, koordinátor terénnych sociálnych pracovníkov Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity

„Želal by som si, aby každý jeden človek bol ľudský k iným. Len tak dokážeme prekonať všetky prekážky a nezhody, ktoré ako ľudia medzi sebou máme.“

Ján Hero, pedagóg a úradník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu

„Myslím si, že v dôsledku dlhodobej marginalizácie Rómov nielen na Slovensku je potrebné odstrániť prekážky pre ich integráciu vytvorené mnohými desaťročiami. A tiež vybudovať v spoločnosti také podmienky, aby mal každý občan zabezpečené základné ľudské právo – prístup pre dôstojný život.

Možnosť žiť v dôstojných podmienkach a sprístupnenie služieb, ktoré spoločnosť poskytuje svojim členom, by mohla priniesť samotným Rómom sebaúctu k sebe samým, rešpekt k ľuďom a ľudí k nim – v ich okolí a celej spoločnosti. Pre dosiahnutie tejto zmeny je potrebné začať kvalitnú formáciu a výchovu k ľudským hodnotám od raného veku dieťaťa. Z pohľadu hodnôt, ktoré sú mi blízke, by som si dovolil povedať, že potrebujeme zásadnú zmenu v našich srdciach, aby nastali zmeny aj v živote Rómov.“

Milan „Igor“ Hudák, laureát ocenenia Biela vrana

„Prajem si, aby sme si jeden druhého vážili a rešpektovali sa. Aby tu nebola nenávisť voči nám Rómom ani voči majorite. A aby sme si navzájom dôverovali.“ (odpoveď bola pretlmočená z maďarčiny)

Odoberajte články emailom

    Politika

    Rozhovory