Slovenskú verziu textu nájdete tu.

Panč the jepaš berš sas šerutňi andre Štatno školsko inšpekcija, phenel hol ala berša sas igen phare. „Sas mange musaj te prilel avriphenďibena, save nasas mange pre dzeka andro miro dživipen,“ leperel peske E Viera Kalmárová.

E Inšpekcija savi oj ľidžalas, buterval sikavelas pre segregacija, savi sas kerďi pro romane čhavore. „Zdel pes mange, hoj oda, sar pre luma širdipenas (chudas te kerel), hoj te el oleha phendo, sar agorisaľuvaja, avriachaľarel“ .

Vaš lakero dikhiben pro sikhľarďiben perdal o romane čhavore chudľa andro berš 2020 uprebaravipen „Lúč z tmy“.

Andro vakeriben pes dodžanena:

• so kerna panč berša berša le manušeha, savo hino pre bari funkcija,
• soske pes „lakri“ inšpekcija chudľa te kerel le sikľavibnaha perdal o Roma,
• so kerenas o inšpektora, sar arakhle avri segregimen klasi,
• ko džanel mištes te kerel buťi le avričhide komunitenca,
• soske hine o slovačika sikhľarde apaticka.

Pal oda sar odgeľan peskra funkcijatar andro vakeriben perdal o Denník N phendžan, hoj pes šunen avrimardži the hoj imar džan kijo avrilabaripen. Imar pes tumenge podarisaľiľas te domarel o baterki?

Oda bi uľahas cikňi jagori, tebi pes mange podarisaľiľahas (asaben). Sako, ko sas pre bari funkcija, kas sas bari zodpovednosca vaš oda sar ľidžalas peskero utvaris, reaginel indiviadlnones pro tlakos, savi ajsi pozicija peha anel.

Keravas pro šerutune funkciji buter sar biš berš, no ala agorutne panč berša the jepaš man  nekbuter zaile. Gondoľinavas pal o oda, hoj soha ada sas skerdo.

Pal e miro na sas vašoda, hoj ešebnones kamavas  te čerinel o dikhibena adre  inšpekcija, hoj sar kampel te kerel. Kampľa pes mange vaše ajse dikhibena te marel, so nas perdal mande loko.

O problemos sas andre oda, hoj sas mange musaj pes te odčhivel mira dikharar. Sas mange musaj te marel tele o (the lačhe) šunňibena, kampelas mange sa la godžaha te skerel a te del avriphenďibena, save mange nasas pre dzeka.

Gondoľinav ešebnones pro personalna avriphenďibena, abo o avriphenďibena pal o represiji.

Te kada džal but vacht, nasigeder tumen šunen sar manuš bije zor. Kada šunavas so mek buter, so diňom andre adi buťi.

A či zadžidžiľom šuňiben kana somas labardži avri? Phendžomas, hoj trerňinav, kaj te dikhav pre luma pozitivnones. Kamav te pačal oleske, hoj kada man naprianela ki je najivita.

Sar pes o manuš andale ajso šuňiben dochudel avri u the avel kija peste pale?

Ada šaj phenav hoj hin sascipňariben, paš savo kamen te uštavel peskro lumakro šuňiben. Šaj phenav, hin man ideos kana te genel šukar genďa. Furt sledinavas, soske sas uprebararde o lekhade la Nobelovaha cenaha vaše literatura. Sako berš mange cinavas lengro lehvaviben, no štar berš len na genavas.

La oka beršeskerengraha lekhaďaha, so chudľa upre baravipen, la Amerinčankaha Luisou Glückovaha, arakľom nevi luma. Oj hiňi senijorka savi ľirinel pal o veci, save man maj užaren. Hine mange igen pašune a ľirinel šukares. Lakre lava andro manuš pale upre vazden o šuňibena, save polokes imar našavelas andre peste.

Pale ki ja peste pes dochudav avka, hoj but genav genďa, šunav bašavibem, but sovav, no u the arakhav pes mire amalenca.

O manuša save doaven ki jo avrilabaripen abo imar pes andre dochudle, dikhen pre peste, hoj ki jo oda so kerenas, len imar nane dzeka aňi te dikhal pre oda. Ačhiľas pes ada, the tumenge?

He, anglunes man man avka šunavas. Šaj phenav, sar pes mange dochudle varesave papira pal o hakajakre čeribena abo varesave interesantna viskuma, nakamav len aňi te genel, bo e vacht kana ada keravas hiňi imar pal mande.  No adi faza man imar pregeľas.

Phenavas peske, hoj ada hin sar la neva čhibaha: te laha na vakeren, ta perena latar avri. No a te preačhena sa ada te kerel,  našavena savoro, soha anglunes sanas. Ta ada imar sa pal e mande.

Sar adadžives dikhen pre peticia, savi kernas o sikhľarde grupi  andro marcos 2020 u mangenas, hoj te maren tele e  Štátno školsko inšpekcija? Andro peskro vakeriben denas duma, hoj nakamen urados, savo le sikhľarden šikaňiňinel. Delas pes te del duma le sikhľardenca, hoj ajsi situacija te na avel avri?

Kampel te džanel, hoj so sa sas pal ada, soske adi peticija avľa avri. La peticijaha avľa avri o sikhľaďino direktoris, savo sas odvoľimen pre miri mang. A ada nasas leskri jekhuňi aktivita kale charakteriha.

Nagondoľinav peske, hoj čačuneste soske sas kadi peticija kerďi , sas pal oda nalačhes pes dikhelas pre inšpekcija. Sledinavas la, sas la talam 800 signatara andalo 100 ezera sikhľaden. Talam ada nasas nič interesantno. (Web peticia.com phenel hoj sas 190 signataren – la redakcijakro dophenďipen)

Andre peskri peticija denas duma, hoj sas ode  „adminstrativno šikanovanje“, kada nas čačipen. Pal oda sar avľom te kerel pre inšpekcija kerďam nevo programovo avripen a absolutnones nakontroľinahas o formalna veci.

Odgeľam the olestar, hoj preačiľam te kontroľinel o hakajakre diňipena la realitaha.

E išpekcija chudľa te kerel – te dodikhel pre kvalita ando procesi sar sikhaven o sikhľaďe. Aleha phenďipenaha sos sas thodo andre peticija našči priačhav.  

Pre inšpekcija ačhiľan te kerel the pal oda, sar ogeľan peskra šerutňatar funkcijatar. So ode keren akana?

Pal oda sar mange agorisaľiľas o manadatos, chudľom but interesantna deňipana – ponuki, save napriiľom vašoda bo kerďomas bi oda so keravas dži akana. 

Nakamav imar te kerel pro bare fukciji, mangľom pes, hoj te avav prethodži pre buči, savi keren the aver na upre thode inšpektora. Pre adi fukcija mange hin mištes.

Džas pal e ki je vacht, kana kerenas sar šerutňi pre inšpekcija. Pal oda, sar avľan pre peskri pozicija, chudľan te kerel la segregacija a la dikriminacijaha andro sikľaviben perdal romane čhavore. Soske?

Sas man buter aspekta hoj soske, pal o godžakero the šuňibnaskero dikhiben a the vaš oda save man sas dikhibena andale fameľija. Maškro godžakere aspekti hin, hoj nek bareder nalačhipen sas te na kerel buťi le nalačhe cirdľipenenca – vzťahenca maškro jekhune grupi.  

E situcija savaha pes nakerel, the andre save hine o romane čorikane komuniti, skerel na ča lokalna problemi, no the nalačhipen maškro savore nipi andre amari phuv. Kadi situacija pricirden ki ja peste o politicka zori, save nakamen čačipnaskero štatos.

A o šuňibnaskero aspektos hino igen loko. Zdel pes mange, hoj oda, sar pre luma širdipenas (chudas te kerel), hoj te el oleha phendo, sar agorisaľuvaja, avriachaľarel. Te bi priiľamas kadi teza, garudžamas bi evolučno nepengero avribaravipen.

Sar chudle pre ada te dikhel tumare kolage, sar chudľan te kerel alaha temaha?

Imar phenžom, hoj ada hin mariben andre sistemovo rezistencia. Le štatoskri politika andro segregovano sikhľaviben nadikhelas nič nalačho. Sigeder bi phendžomas, hoj visasanes sas ada. Varesave vecendar so pes ačhele somas bi bachtaľi.

Hino prindžardo, hoj sar e Europsko komisija bičhadža pre Slovačiko vičhindo ľil, sar pre ada e Slovačiko pri reaginelas.

Ešebno so vitikinde sas, hoj o romane čhavore hine thode andro osobitna klasi abo andro školi. Dujto so vitikinde sas oda, hoj le but romena čhavoren thoven andro špecijalna školi.

E Slovačiko andro peskro odphenďipen phendžas hoj but romane čhavore hine thode andro špecijalna školi angle oda, hoj hine „fameľijaha križinde “.

Gondoľinavas peske, hoj ajse gondoľipena pes mange podarisaľľas andale inšpekcija te čhivel avri, a avľom pre oda hoj na. Pro agorutno vacht andre miri funkcija pes kerelas konferencija, pre savi avľa miro buťakero pal e Kašakri inšpekcija.

Andre diskusija sas thodži the kadi tema, kana but čhavore hine thode andro špecijalna školi a kada manuš delas duma, hoj soske avka hin ale istoha argumentoha sar e Slovačiko andro ľil la EK. Kada sas perdal mande, sar te bi chudľomas jekh pal o muj.  

Leperenas e thaneskeri segregacija. Sako berš arakhenas sikľaďa, save čhivenas le romene čhavoren andro separatna klasi, varekhaj the andro aver budovi. Keci ajse sikhľade pre Slovačiko  amen hin a so lenca kerenas sar len arakhľan?

Vareso pes amenge podarisaľiľas aleha problemoha te kerel. Vareso čepo federesaľiľas.

Minimalnones doavľam ki jo oda, hoj ňiko naphenela imar, kaj nane segregacija andro sikhľaviben. Identifikindžam tiž normi andre sikľarďi legislativa, save hine but segregačna.

Chudľam te kerel kontrola pro ajsipen andre buči, savi keren o dijagnosticka centra, save denas avri phendľipen hoj o romane čhavore kamen te džal andro špecijalna sikľaďa, ala centra ačhile imar andre peskre odphendľipana arakhle – opatrna.

No či pes la inšpekcijake podarisaľiľas tele te marel le romengeri segregacija? Ada na. O klasi romane čhavenca le beršetar 1990 barile mek buter,  Kada procesis pes napodarisa+iľas te ačhavel.

Pal o miro, kaleske igen but asistinel o Ministerstvo školstva, te maškro imar zathode sikhľaďa, zathovel the neve školi, kaj džanas imar anglunes, hoj oda ena romane školi. Del aleha signalos, hoj ada hin normalno, so hin chiba

O procesis andre segregacija hino igen pharo a but love mol, a e školsko inšpekcija hiňi pre kada igen slabo, nadžanel aleha nič te kerel. U nadžanav, či sar štatos aleske achaľuvas, savo ada hin phraro procesis

So aleha gondoľinen?

Aňi adadžive nane pašalo vast but love pre ada, pal e miro nane kerdo avri ňisavo planos, hoj pes te predžal andalo segregovano ki jo inkluzivno sikhaviben.

Ajso predžaľiben pal e miro hino šaj kerdo ča akor, sar eksistinela strategija te prethovel le manušengro, vecengero the lovengero hiňipen, saveha pes dela te predžal ki jo inkluzvno sikhľaviben.

Ada hino igen pharo procesis, saves hin maškrothamutno charakteris. Džan andre leste o socijalna, satipnaskere, sihľadune veci the o gava le forenca. E školsko inšpekcija peske natrufinel kada problemos te skerel avri.

So šaj kerenas te arakhľan škola, kaj segreginenas le romane čhavoren?

Kampelas amnege te džanel sar but hine o romane čhavore segregimen. Te džalas pal e sikhľaďi, kaj phirenas buter gadžikane čhavore, no sas ode jekh segregimen, ode sas amenge loko ada te skerel.

La školake geľa amendar ľil, hoj nane len soske le romane čhavoren avka te sikhľarel, hoj lake musaj le romane čhavoren te rozthovel maškro gadžikane čhavore. No te sas avka, hoj sas 50 percenta romane čhare ki jo 50 gadžikane, abo te sas but čhavore andalo čore komuniti, chudľom te lel kada skeriben sar godžavereskero skeriben.

Kada sas perdal lende jekh drom, sar pes te na ačhol romaňa školaha. O manuš doavľa ki jo oda, hoj ada nane problemos oleha, hoj vareko nakamel te el tolerantno abo hino les rasisticko dikhiben pre oda, či kamen pes o čhavore te sikľaren jekhetanes abo separatnones. Kada hino sphandlo oleha, khatar aven o čhavore a sar dživen lengre fameľiji.

E škola u the e inšpekcija našči keren nič, kampel amenge kompleksno skeriben, pal savo imar davas duma sigeder. Kim pes na čerinena o thamutne ajsipena dživipen a lengro čoro dživipnaskero štilos, le školenge na ačhela buterval nič aver, sar te lel peske avri kada „apartheisticko sistemos“.

Rokicanende avľan pre oda, hoj nalačha dijagnostikaha phende kaj o romane čhavore kamen te sikhľol angle mentalno retardacija andre špecijalno sikhľaďi. Sar ada pro agor dopeľas?

E privatno špecijalno škola Rokicaňate sas pro miro mangavipen avri čhidži andalo školsko sistemos. Adre odi isto budova sas zathodži nevi bazutňi sikhľaďi le ešebnoha stupňoha.

Sikhľarelas ča le romane čhavoren, vašoda hoj o gadžikane čhavore phirenas andre škola Bajerovoste andro pašutno gav. The prekal ada. Somas sikra rado, hoj Rokicaňate sas zathodži bazutňi sikhľaďi.

Somas lošarďi vašoda, hoj chudle ode te sikhľarel the o sikhľade anadlo Teach for Slovakia, save lr čhavorenge dine pale o šuňiben hoj lačhe sikhľardune.

Varekana denas duma, hoj ada problemos hino buchleder, kaj pes kernas falošna dijagnostiki vašoda, hoj o školi te kiden buter love. Mek kerel pes ada, u the he, sar bares?

He kerel púes ada,  Andro agorutno berš andre miro mandatos kontroľinahas jekh škola pro vichodos.  O sikhľavutne andalo čore fameľiji siklhavenas andre puraňi, rozmardži budova a o gadžikane čhavore sas andre prikerdži budova.  

Mire kolega phende, hoj ada našči el, nane len ňisavo dovodos ada te kerel, hoj kampel le čhavoren te miksinel, hoj andre sako jekh trieda mi en vajkeci romane čhavore. Pre aver berš gele pale te dikhel, sa rode o veci pes kerde.

Avle pre oda, hoj e direktorka ada avka „skerdžas“, hoj savoren romane čhavoren diňa te dijagnistikinel andre privatno poradňa. Ode lenge dijagnistikinde mentalna deficita, u thode len len andre špecijalno sikhľaďi.   

La direktorkake pes avka odkerde pale aver šajipena sar te segreginel le romane čhavoren. Odkerdža špecijalna klasi, andre save phirenas ola iste romane čhavore, save phirenas andro nornalne klasi. No pal o nevo, ada pale segregovana klasi, no imar sar špecijalna. Mek ki ja oda e škola chudľa buter love pro normativi.

Mangľam trin poradňi andalo aver krajos, hoj te keren redijagnostika kale romane čhavorenge, no u o visledki sas aver – feder. Ta avka hin, the ajse veci pes keren.

Kale problemoske, pal e miro, šaj preddžas, te bi nauľahas špecijalno prudos, kaj sikhľaren kale čhavoren. Te bi uľahas jekh sikhľavibnaskero prudos, kaj bi pes phendžahas sar te sikhľarel jekhutnenen čhavoren, savenge kampel te šigitinel le sikhavibnaha

Prindžaren varesave lačhe školi, save šaj en lačhe dikhle sikľaďa, save keren lačhi inkluzivno buťi  le menšinenca? So keren inakšones sar aver?

Phenav duj priklada. Jekh ajsi sikhľaďi hin Lozornoste, kaj hiňi direktorka Lidia Šuchovo. Lakro nav hino prindžardo andale kauza Moldavate, kaj marde o phandle le Romen. Somas ode privičhindži sar svedkos.

La raňa Šuchova hin andre sikhľaďi sikhľavutne andale romaňi komunita, savenge sas dijagnistikimen, hoj lenge kampel špeciálno výchovno-sikhľavibnaskero kampľipen.

No perdal mande kadi raňi peske tiž gondoľinel peskero pal o kajse  dijagnostiki, u the dikhel sar ala čhavore funginen andre škola, sikhľarel len avka sar savoren skhľavutnen pre škola, u the dikhel sar kala čhavore igen federisaľon.

Kavke jekh berš anglal imar duminenas pal e redidijagnostika a hoj len prethovena andro normalno sihľavibnaskero prudos . Kada hin igen baro priklados .

A savo hino koda dujto?

Paš o dujto, džav pale ki je Rokicaňate. Lengro priklados sikavel, so kerela le sikhľardoneho sistemoha oda, te aven ode te sikhavel o terne nipi. Gondoľinav aleha le dženen save  avile anadalo  programos Teach for Slovakia.

Buter dženen lendar nane padogogicko avrisihľaviben, no dživenas avri andro aver thama, hin len odari praxa, dživenas andro otkerdo tolerantno than. A ada lengro dikhiben anen andre škola aver svetos, sar hiňi odi Rokicanate.

Ola čhavore ešebnovar pes andro peskro dživipen pes arakhle oleha, hoj sas rešpetinen u the šunenas hoj vareko pre lende dodikhel pro lačhes.
Som lenca andro kontaktos, vašoda hoj jekha sikhľarďa podporinav the lovenca, savi ode sikhavel. Kerel andro programos T. Change for Slovakija. O nipi save dikhen andre ada lačhi buči.

E diskriminacija pro romane komuniti nane ča andro sikhľaviben, hiňi the andro aver dživipnaskere seri. Dikhen ade varesavi šanca adre oda, hoj sar nipeskerero jekheteňiben šaj doavas ki je barader tolerancija?

Buterval dav duma, hoj rado dikhav pro hunanizmus. Pačav hoh amaro jekhetaňipen džal anadlo godereder ki jo federaľipen.

Načirla genavas genďi le psicjologostar Steven Pinker, savo dikhel save trendi hin andre civilizacija, u ov phenel hoj imar o mariben imar odžal olestar, sar te skerel o problemi, konflikta. Vašoda pes gondoľinavm hoj del pes vareso aleho te kerel the pre Slovačiko.

Soske o sikhľariben perdal savore vladi nasas dži akana prijoritaha? 

Korkori pal ada duminavas. Hoj soske amare sikhľarde hine ajse apaticka. Sar pes kamel vareso te čerinel, takoj chuden te vakerel pae e reforma, a vypninen pes.

Talam ada hin the vašoda, hoj ke amende 20 -30 berš pes nič nakerlas, naandžas pes nič nevo pozitivno u the sistematicko. Andro aver phuva ada nasas.

O šuňibena le čechiken sikľarden hin aver. Lengro procesis sar funginen,  sas avka kerdo, hoj furtom pes ode vareso čerinelas. O Čechika ministri ando agorutne berša hine feder sar amare o slovačika.

Šaj phenav, hoj o minostros o Robert Plaga sas ajsi autorita, hoj aver ministri pal leste džanas leskra filozofijaha dureder.  

Andre Polčiko e reforma pregeľa anglo buter sar deš berš. Gele andre kvalita igen sik upre , bo e vlada aleha gondoľinelas važnones. U sikhľarde od eden lačhe visledki.

Andre ala thama but berša pes ľikerelas e klima, savi phenelas hoj andro sikľaviben musaj te del zor. Ke amende ada nas ňikda. O vladi na thovenas pro skamind ňisave argumenta but berša, hoj soske kampel reformi. Pro ministeskero than nasas thode džanle manuša. 

Ko pal tumaro kerel mištes?

Te bi kamľomas ade vakerel pal savore phuva, kaj o sikhľavibnaskere funginen, phendžomas bi čao da, so imar savore džanas. Pro priklad andre Azija hin o Singapur, andre  Europa o Fínsko abo Estonsko.

Ode hin jekhutno bazutno dikh pro sikhľaviben, džanen hoj so o sihľaviben mol, vašoda les buchľaren a ispiden pro politika, hoj te kerej lačhe veci andre praxa.

Save efektivna čeribena perdal čhavengeri inkluzija andalo čore komuniti pes kerde andro školstvos, olestar sar e Slovcačiko hono korkorutno štatos?

Andre ada som igen skepticko. Phenav ča jekh veca, savi hiňi andalo agorutna berša. Sar te bi imar pes našadžahas o mariben maškro trito sektoris the štatos.

O štatos peske imar iľa andro šero, hoj o trito sektoris pašo skeriben andre inkluzivno tema šaj but kerel.  Ada hin igen baro čeriben.

O Rezortos školstva načirla kerďa e Strategija inkluzivneho vzdelávania. Buter odborňika la kritizinenas.  O Koordinátoris Inklucentra Viktor Križo andro komentaris prekalo Romano fororum ľirindžas, hoj „ o ministerstvos ade perdal o europakre štruktúri kerel pekrune strategiji, save ňiko nakamela te kerel“.

So peske pal dad gondoľinen, šaja da vareso čerinel?

Pal o miro, nadžal ade pal o dokumentos, savo bi kada sistematickones skerelas ada problemos. Miro dikhiben andre ada hin ajso, hoj o temi pal o Roma pes keren ča avka pre jekh jakh.

Kala strategija hin the lačhe veci, minimalnones adre ada, hoj presnones phenel kaj hin o problema, save kampel te skerel.  No pal ada džanas the bijal di streátegija. Ala strategija nane lačhe dikhibena, hoj kaj kampel te dodžal. 

Šaj phenav, hoj e tema desegregacije hiňi pal miro igen ča bodaj kerdži.  Vareave veci andre strategija hine nadogondoľimen. Napačavas pekskre jakhenge, hoj so ode sas

Dureder o ešebna strategicka dikhibena nadičhol jasnones. Ľirinel pes ode pal e desegregacija andro bazutno sikhľavibnaskero prudos. Phučav našavena pes aleha o špecijalna školi? Pal ada pes ode naľurinel.

Kavke buš ak vakerdžomas dureder, ada materijalos hino vagno, sar te bi les nauľahas ňisavo planos.

Viera Kalmárová Vyštudimen pedagogička, le sikhľavibnaha chudľa te kerel pro  trnavsko gymnazijum. Nasigeder sas šerutňi Trnavate andro Školsko inšpekčno centrum. Andro 2015 la o ministros školstva Draxler (nominantos Smer-SD) thodža pro than hlavno školsko inšpektorka. Pal o oda, sar lake peľa tele lakro mandatos, chudľa te krel sar inšpektorka pro teleder thodo than.

O vakeriben sas dino avri paľikerdones le Fondoske prekalo naciakri kulturakri podpora.