Iľom peske o legitimaciji, o love the e USB kleja le kresbenca, del duma o prindžardo,  ukrajinsko karikaturistas, sar denašelas anglo mariben andalo Kyjiv

„Kada mariben ľikerela bari vacht u amen pes maraha pre lakero informočna frontos,“ vakerel o Vladimír Kazanevsky.

Kresba – Vladimír Kazanevsky

Slovenskú verziu textu si môžete prečítať tu. Tento článok ste mohli čítať aj na Denníku N, s ktorým spolupracujeme.

„Miro ritualis hin te uštel trin orendar tosara u chudav te krešľinel,“ phenel o Vladimír Kazanevsky, sar aven avri leskere maškronacijakre udžande karikaturi. 

Mek načirla krešľinelas len Kijevoste, adadžive len andro nevipena pal e calo luma bičhavkerel Perješistar, kaj la peskraha romňaha avle anglo rusiko mariben pre Ukrajina.

Le portaloha Romano Forum delas duma prekal o chatos. Andro vakeriben, del duma the pal oda, hoj sar rodel andro peskero šero o neve čitra; kana u the soske chudľa te krešľinel o procipuťinovka karikatura the tiž, či kamel teb džal pale khere pre Ukrajina. 

Kaj sanas štvarkone andro 24. februaris, sar chudľa te el e rusiko invazija?

Imar sik tora šundžom te demel avro ešebna bombi, chudľa te el o mariben. Achaľiľam , hoj o Puťin kamel te lel o Kyjiv, takoj ki ja leste džanas o rusika tanki. Upral  Ukrajina –  the pre zapadno kotor – šundžonas upral o ňebos o bombi. But fora sas zbombardimen.

Samas akor Kijevoste u mukľam pes  te džal ki jo ukrajinsko zapoados. Dureder krešľinavas o  antiputinovska karikaturi u bičhavkeravas len pale andro Kyjiv u the všadzi pal e luma.

Kresba – Vladimír Kazanevsky
Kresba – Vladimír Kazanevsky

Kisitinenas pes pre ada anglal – šaj phenav, avka, hoj la fameľiľaha peske zbaľindžan o gada the iľan avri o love?  

Imar anglo 24. februaris džanahas, hoj ela mariben. Kija ada krešľinďom but karikaturi. Varinenas amen o amala andale aver thema u the pal e Rusiko. But amare nipi andal e amari phuv aleske napaťalas, o prezidentos o Zelenskyj amen le thamutnen andro peskero vakeriben upokojinelas.

Samas imar kisitimen, hoj te ela o mariben, džaha andalo Kyjiv. Zbaľinďam amenge duj cikne  ruksaky le dokumentenca, lovenca the gadenca. No a mange nekbukter kamplo: pre USB kleja iľam peha o kompletno archivos le kresbenca the textenca.

Ačhiľa pre Ukrajina vareko tumara fameľijatar?

Odgeľam mira Romňaha, jekh miro čhavo ačhiľas andro Kyjiv u dujto andro Ľvov. O čhavo, savo Dživel Ľvovoste, hino profesijonalno artikano. Šegitinel andre „informačno mariben“ – maľinel procimaribnaskere plagata the karikaturi.  

Dujto miro čhavo, hino profesijonalno treneris pro tenis. Andro mariben džan akana ča o profesijonalna slugadža the o dobrovoľnika.  

Karikaturista Vladimir Kazanevsky. Foto – Evgen Cheban

Sar dikhen pre rusiko invazija pal o buter sar čhon? Gondoľinen peske, hoj e Ukrajina džanela pes but vacht te braňinel?  

Jekh maribnaskero čhon sikhadža, hoj e Ukrajina džanel te odmarel nek barederake armadake pre luma. O Ukrajika slugadža hine but motivimen te marel pes vaš e peskeri phuv. E Ukrajina hiňi sar štitos maškre Rusiko the Zapados, le zapadeskera lumaha, lakra šigitipnaha  khelaha avri o mariben. 

Kana chudľan te Krešľinel o karikaturi a soske iľan avri e karikatura sar forma, sar de del avri tumendar tumaro dikhiben.  

Furtom peske maľinavas jekhetaňibaskere karikaturi, vašoda hoj man sakovar interesinelas o bilačhipen andro jekhetaňibeskere cirdľipena. E Karikatura sar forma peska iľom avri vašoda, hoj prekal late pes del te del avri o lumakero diňipen  pašal e amende.

O karikaturi pal o mariben the pal o Puťin chudľom te maľinel andro berš 2014, sar o rusika slugadža zaile o Krym the Donbas. Choľarďas man, so chudľa la lumake te del o tiranos Vladimír Putin. O manušiben čerinďa pro diliňipen the andža o kochaviben, diliňarel le nipen u hino bilačho manuš.

Kresba – Vladimir Kazanevsky
Kresba – Vladimir Kazanevsky

Ka jala karikaturi publikinenas, dochudľan pes the kijo manuša pro Krym the Donbas?

Prociputinoskre karikaturu publikinavas andro ukrajinsko kurkoskero Kraina, andro novinki  Gazeta pal o Ukraiňika, andro francuzakere kurkoskero Courrier International, andre  televiza France 24 u the pro americko webos Cagle Cartooons. O nipi palo Krym the Donbase šaj dikhle mire karikaturi the pro Facebookos.

Sar – pal o dikhlo berš 2014 – reaginen o manuša andal o Donbas the Krym pre rusiko okupacija ala ďivesa?

O bešutne andro Krym the Dombas sledinen beršestar 2014 e rusiko televízija, savi lendar kerďa zombiken. Pal e okupacija pre Ukrajiny gondoľinen avka sar o Rusi u podporinen la.

Sar roden o inšpiraciji prekal o karikaturi? Hin tumen paš o maľišagos varesavo ritualis?  

Hin duj varijanti, sar te maľinel karikatura. Ešebno hiňi e situacija, sar man hin napados, savo kamav la karikaturaha te del avri. Prekal ajse ajsipena hin techniki sphadle le pheraseha.

Buterval aven ki ja mande o napadi pro karikaturi bi oda, hoj mange kamľahas pal lende te duminel. Oda hin sar poézia, aven avri sar tebi andalo vesmiros. Andre ajse karikaturi pes buterval zakamavav.

Miro ritualis hin te uščel tosara trine orendar a chudav te krešľinel. O papiris akor musaj te el žužo, našťi pre leste el aňi bodka.

Tumare karikaturi hine publikimen pal e calo luma, save hin tumen pre lende šuňibena?  

Nekzoraleder hin oda, hoj lenge pal e calo luma achaľon, vašoda, hoj hine bi jo lava. Pro maškrothemutne karikaturakere khelďipena chudle mire karikaturi buter sar 500 ceni andro 53 thema.

Jekh kresba sas avrikhelďi andro Japonsko, Taliansko, Anglicko the anro USA. Oda dičhol, hoj hiňi achaľarďi andre Ázii, Europe the Amerikate.

So profesijonalnones keren anglunes, kim chudľan te krešľinel o karikaturi?

Pal oda, sar phirďom avri e Charkivsko štátno univerzita, keravas buťi andre garuďi slugaďiko fabrika, kaj avrikerenas e elektronika   prekal o bombi save peren presnones.  

Paľis keravas buťi andro ukrajinsko Štatno muzemuos prek e literatura. Ilustrinavas o čhavorikane genďa a ľirinavas o asandutne the the fantasticka ačhibena. Pal o berš 1989 som karikaturistas pro muklo (voľno) pindro.

Kresba – Vladimir Kazanevsky

Sar dikhen, save šajipena akana hin la Ukrajina andro duredoro ďivipen?

E ukrajina pes dureder marel andro mariben le fašistenca, save thode mariben pre late. Pačas, hoj o ukrajinakere slugaďa oslobodzinena amari phuv le rusika sluganďendar. Paľikerdones le zapadoske vaš e ekonomicko the slugaďiko technicko šegitiňiben ada šaj el.  

Pal oda, sar khelaha avri o mariben, la Ukrajinake kampela pal e te thovel pro pindre e ekonomika. Imar pes kerel vareso, so šak el sar nevo Marshalleskero planos prekel e Ukrajina. U andro aver duredero ďivipen e Ukrajina džala andro europakero unijakero jekhetaňiben the džala andro NATO.

Gondoľinen peske, hoj o Puťin primukela kaj prekhelďa o mariben? Nadaran olestar, hoj chudela pes savorestar, hoj te khelel avri o mariben?

He, o diľino Puťin šaj mukel o chemicka abo takticka jadrova zbraňa.

E Rusiko okupacija šaj ľikerel but vacht. So phenen, šaj o nipi so denašen pal e Ukrajina pre Slovesko, šaj on ade ďiven sar aver bešutne andro amaro them?

Gondoľinav peske, hoj maj savore denašle andale Ukrajina, kamen te ďal pal e andre peskeri phuv. Ďan suno pal oda, hoj pal o mariben chudena khere te ďivel nevo ďivipen. The akana sar hine ade pre Slovačiko, dikhen o nevipena hoj so pes kerel pre Ukrajina.

Kresba – Vladimir Kazanevsky
Kresba – Vladimir Kazanevsky

Tumen osobnones, kamen te ďal pale khere, abo gondoľinen kaj ačhena ade pre Slovačiko?

Ďas suno pal oda, hoj jekhvar ďaha pale andre amaro kheretuno foros Kyjiv. Amare slovačika amalenge sam paľikerdune vaš e lengero šegitiňiben andre ala phare ďivesa.   

Ada mariben ela baro časos – vacht a amen pes maraha pre leskero „informačno frontos“, hoj te avas pašeder ki ko maribnaskero khelďipen. U paľis ďaha khere.  

Sar pes ade doakana šunen pre Slovačiko?  

Miro elšuno šuňiben la Slovačikatar hin, hoj ade ďiven but lačhe, otkerde, jileskere the amalutna nipi. Den amen paťiv a priile amen paš peste.

So bi pal tumaro šegitiďahas le Ukrajincenge pre Slovačiko a so mek ade chibaľinel?  

Miri romňi the me keras buťi pro dur, keras jekhetanes buťi buterenca publistincenca pal e calo luma. Šaj keras buťi khatar kamas, kaj hin internetos. Buteren utečencen andale Ukrajina nane aňi dočasno buťipen.

Kresba – Vladimir Kazanevsky

Sar pes šunen Perješiste? Hino jekhutno le čepo slovačika forendar, kaj le ukrajincen hin peskero tahn – hin len peskero nacijakero teatros, sikhľaďa či dajajere školki.

Perješiste amen šumas igen lačhes, vašoda hoj amnge ade šegitinen amare lačhe slovačika amala. Šunas sar amen ade podporinen the e nacijkeri ukrajinsko grupa pre Slovačiko. Samas  andro ukrajinsko teatros u dikľam peske o vistupenje andre ukrajinsko čhib.

Šunen pes pre Slovačiko bezpečnones?

Šunas amen ade but bezepčnones. Le Puťinoskeri agresija ďala dureder pre Ukrajina, u  e ukrajinsko armada the avka khelela avri o mariben. Aver le Puťinoskeri agresija imar naela.

Vladimir Kazanevsky. Foto – archív VK

Vladimír Kazanevsky (71) Ukrajinsko karikaturistas a publicistas. Avriphirďa e  Charkivsko štatno univerzita, odboris kozmicko rádiofizika. Nasigeder sar „tlačovo artikanos“ prominďas pre Kyjivsko inštitutos prekal e žurnalistika. Beršstar 1989 hino karikaturistas pro muklo pidro. Leskere karikaturi chudle buter sar 500 avrikhelďipena pal e calo luma. Publikinelas len andre americka nevipena  Washington Post, francuziko ďiveskero Le Monde či nemciko satiricko magazinos Eulenspiegel. Diňa avri vajkeci genďa le karikaturenca u sas sikhľardo, prednašinelas pro but maškrothamutne konferenciji.

Kresba – Vladimir Kazanevsky
Kresba – Vladimir Kazanevsky
Kresba – Vladimir Kazanevsky
Kresba – Vladimir Kazanevsky

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Najčítanejšie

  1. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  2. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  3. Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

    Lucia Matejová
    Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA
  4. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu
  5. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová