Tradičné rómske jedlá sú vnímané ako jednoduché, tí bohatší ich preto na Štedrý večer nevaria, píše etnológ René Lužica.

Ilustračné foto – Kieran White on Unsplash

Po rómsky sa šťastné Vianoce prajú slovami „bachtale Karačona“. Táto odvodenina pochádza z pôvodného slovanského slova „Kračun“, ktoré sa prekladá aj ako koleda, hody či oslava.

Kedysi to bola oslava pohanského sviatku zimného slnovratu, očakávaného návratu slnka uprostred zimy. Západoeurópske stredoveké kresťanstvo však uctievanie slnka zmenilo na oslavu narodenia a vítania Ježiša Krista.

Rómovia sa objavili na kresťanskom kontinente ako jedni z posledných. Ich prírodné, orientálne náboženské predstavy tým zanikli a nahradili ich kresťanské zvyky. Slovo „Kračun“ sa však v rómčine – na rozdiel od slovenčiny – udržalo.

Rómski koledníci nosili šťastie a spokojnosť

V minulosti sa Rómovia včlenili do vianočných sviatkov ako koledníci. Počas troch vianočných dní bývali k nim ich susedia z majority prívetivejší a priateľskejší. Spisovateľka Elena Lacková si vo svojej autobiografii spomenula na Vianoce svojej mladosti vo Veľkom Šariši.

V priebehu roka Rómovia nemohli vstúpiť na prah „gadžovských“ príbytkov. V sviatočných dňoch si však sedliaci priam vyžadovali, aby ich koledníci z osady neobišli. Verili, že koleda im sprostredkuje šťastie a spokojnosť.

Po domoch chodievali najmä deti, mládež a muzikanti. Po koledovaní ich v každej domácnosti obdarovali. Nie zemiakmi či chlebom, ale vianočnými dobrotami. Pre rómske deti to boli vianočné darčeky, doma ich totiž žiadne nečakali. Najchudobnejšie rodiny Vianoce neslávili.

Štedrú večeru varia staršie ženy

Prevažná väčšina veriacich Rómov sa hlási do rímsko-katolíckej cirkvi, ale do kostola ani počas Vianoc veľmi nechodia. Svoju vieru prežívajú v súkromí.

Rómske rodiny oslavujú Vianoce v rámci svojich možností sviatočným jedlom, pitím a vytvorením rodinnej atmosféry. Centrom vianočnej oslavy je Štedrý večer – Viľija.

Rodina sa zhromaždi okolo stola a skôr než začne jesť, otec alebo iný starší muž z osady vinšuje všetko najlepšie, zdravie, šťastie, veľa detí a peňazí. Potom si dospelí pripijú, alkohol sa však pije s mierou.

Ak dostali rómske deti dobrotu za koledovanie, bola pre nich ako vianočný darček.

Vianočné jedlá chystajú staršie ženy, mladé nevesty vraj toľko skúseností nemajú a muži varia len výnimočne. Na stole sú pripravené oblátky, šošovicová polievka, kapustnica, bravčové rezne, zemiakový šalát, pirohy, ryby, koláče a štrúdľa.

Tradičné rómske jedlá ako goja (črevo naplnené roztlačenými zemiakmi), pacali (držky), pharade (trhance), pišota (taštičky), marikľi (placky) alebo gombáda (cestoviny) sú vnímané ako jednoduché recepty na jedlá pre chudobných. Bohatší Rómovia ich preto na Štedrý večer nepodávajú.

Príbuzných navštevujú najmä muži

Druhý sviatok vianočný – aver dives je spojený so zdvorilostnými návštevami mužov u príbuzných. Začínajú ráno a trvajú po celý deň. Atmosféra je uvoľnenejšia a hoduje sa. Tretí deň – trito dives vrcholí svätoštefanskou zábavou.

Komercionalizácia vianočných sviatkov zasahuje aj rómske komunity. U bohatších Rómov, ktorí pracujú najmä v zahraničí, je okázalá vianočná výzdoba samozrejmosťou. Drahé dary a bohatý štedrovečerný stôl demonštrujú ich výnimočné postavenie v rámci komunity.

Duchovný či náboženský význam Vianoc a ich tradície sú vytláčané konzumným spôsobom života. Napriek tomuto trendu však Vianoce zostávajú sviatkom utužovania rodinných a príbuzenských vzťahov.

René Lužica Etnograf, historik a filmár. Učí na Ústave romologických štúdií, Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. V minulosti bol redaktorom národnostného magazínu Slovenskej televízie. Je autorom viacerých kníh o kultúre a histórii Rómov.  

Odoberajte články emailom

    Rozhovory