Slovenskú verziu textu nájdete tu.

Sthoďa o vebos gilora.cz, kaj sthovkerel romano giľavutno folkloris andro Čechi. Vaš oka beršeste nahrajinďa avrisikhaďipen le dešutne lavutaren the avripresikhaďa buter sar 200 zachudňipena. „O manuša odphenen pre amaro archivos the sikhľon lestar te bašavel giľa,“ phenel o literaťiko džando Ondřej Skovajsa.

Bijo ačhibneste vaš kulturiko barvaľipen hino leskero suňiben te dochudel Čechende le romane lavutaren pro mulatšaga the bijava. „Gindinav mange, hoj bi oda sas lačhes, kana bi penge o Čechi lenas goďate, hoj hin len maškar Romende but lačhe giľavnen. The hoj len šaj hin pro bijav jekhfeder bašaviben tel khameste, kana lenge bašavena o Roma.“

Skovajsa andro vakeriben ča avreste avriachaľol, andre soste hiňi diferencija maškar čechiko the romano folkloriste, sar arakhen naprindžardonen lavutare the pal soste hine teksti le romane giľendar.

Pandemijakero elšindoberšeste 2020 tumen zvičinďan kidňipen vaš romane giľa, sostar ačhiľa o portalos gilora.cz. Sar oda tumenge peľa goďate?

Me som literaťiko historikos, literaturatar man hin the doktoratos. Imar andre dizerťiko buťi man the cirdelas ho vakerdo laveste. Lekhavas pal amerikano giľutňariste Waltoste Whitmanoste the romanolekhadeste Henryste Milleroste, the oda andal dikhibneste vaš vakerďi teorijate. Sthoďom mange o pučiben, sar oda šaj jel, hoj Whitmanoskero tekstos hino ajso džido. Pro genutnoste mište hoj na chuťel. Iľindones oda hin the paš Milleriste. Soduj džene paš lekhaviben chasňarenas mek jekhvarutňi metoda, savi hiňi ačarutňi andre niposkere giľa. Miller mek oleste chasňarel the džungale lava, khatar savende o manuš asal the akor leske pherasarel o teštos.

Jekha sikratar pestar phučás, soske man avka zachudav la literaťiko džanďipneste the soske na le folkloriste. Pregeľom mange varesavi peskeri krizaha the but dikhades mange čerinďom o odboris. Zachudňom te sikhľol e etnologija the te lekhavel pal niposkere giľende.

Digitalizinďom o archivos le Jaroslav Smutný andal Veselie opral Moravatar, savo ľikerelas folklorika giľa calo dživipen. Sas pedal mando baro arakhiben, hoj pen den te lekhavel the adaďivesutnones. Geľom akor pal leskere čalavibena the andre slovačiko Horná Mariková nahrajinás jekhtone giľa, savenca pes jov zgeľa anglal pendašovto beršende.

The imar čirlatuňipnestar man interesinás pal Romende. But čirla keras kerekiben le romane čhavenca the nasigeder avľa o šajutňipen the sikhavel prekal kotorutno sphandľipen le romane čhaven Slanoste. But lenca bašavas pre gitara the ľikerav goďate, hoj paš lende dojekhvar lačhes ľikerenas o giľa.

Paľis man zgeľom le Yechiela Bar-Chaimoha, konzultantoha vaš amerikaňi nadacijatar Bader Philanthropies. Jov mange leperďa, hoj kana bi kamas te kidkerel romano folkloris, ľikerelas bi oda. Diňas mange jagori andro šero.

Prekal miro but lačho sikhadones Lubomír Tyllner man visarďom pro Etnologikano ustavos vaš Džando akademijate andal ČR, savo oda zaučharďa – the o projektos sas pre lumate.

Soske hin andal tumaro dikhibnaste but baro te kidel the te sthovel pro jekh than o giľa giľakero than andre romaňi kultura?

Elšineste, hin man šuňiben, hoj romaňi muzika hiňi arťikanes but lačhi the napaťangutnones zoraľi. The gindinav, hoj pes pal oleste andro Čechi but na džanel. Vaš dujtones, but man andro videji pro internetoste zgaľás oleha, hoj sar štandarťiko dikhiben vaš romaňi muzika sas sikhade sintezatora. The but mange chibaľinenas o nahravki vaš akustikane inštrumende, oda sar tradikaneder hangoskeri parsuma.

Me bariľom pro Bob Dylanoste the folkoste, the hangosnore inštrumenti hine mande pašes. Le sintetizatoriha džanel o manuš te bašavel korkoro, aľe ko inštrumenti leske kampel e kapela. Vašoda paš rodkeripnaste vaš romano giľašagos zadikhav pro hangoskere nahravki. Paľikerdones oleste chudňa miro thoviben varesavi parsuma the zachudňom te arakhelkerel garude kučipena. 

Sar resen o tipi pro lavutara the giľa?

Hin man buter tipi, sar resľom. Ko priklados, e kamaratka Iveta Kokyová – romaňi lekhaďi the romistikaňi – man sprindžarďa le lavutariha Vojtechoha Keltoha, saveha geľam pal leskero pašutno Dušanom Terkelom. Avka amen andro Předměřicende elšines bareder nahrajinahas. The odoj pes ačhiľa oda, soske pes phenel o efektos vaš jivuňi guľa – zgeľom man odoj le aver lavutarenca, save mange bičhavkerde aver.

Probaľinďom the aver droma. Prindžarav but kaplanen andal evanjelikano rašajipnestar the avere rašajipnendar, save but šagitinen le romano cikňibneste. Ola mange the bičhavkerde le Feriho Miku the jekhbareder ašundonen amare YouTube kanalostar Kalo Olah the Josef Kaleja. Andre romane kapeli hin oda avka butvar, hoj jekh lavutaris bašavel the aver kapelaha the andre dojekh avka ačhola varesavo maškarutno ke aver.

Sar oda džal praktikanes? Chudena varesavo tipos the džana le kolegenca the la kameraha avri, aj te oda nahrajinen?

Avka oda sas elšines, kana nahrajinahas elšine giľa. Činoro man polokisaľia, hoj musaj man dojekhvar te jekhetaňarel le hangosnoha. Sas but buťariko, ľikerelas leske the čhona, kana mange dodiňa o nahravki. No, akor me ča sikhľuvas, sar te kerel postprodukcija.

Andal praktikane dovodendar pes sikhaďa, hoj pedal mande hin jekhfeder, kana avava korkoro. Avri zachudňom te phirel korkoro the kerav ada dži akanakes. Hin man, bizo, jekhebuťarde – le prethovibnenca mange šegitinel imar leperďi Iveta Kokyová vaj o lingvistas the romistas Martin Gális. Aľe oda materijaliko bazutňipen, ola nahravki the postprodukcia, ačhiľa mange.

Keci giľen the lavutaren imar nahrajiinďan?

Oda hine imar dešutne lavutara the talam 40 nahrajinkerde sprindžaripena. Pro YouTube kanalos vaš projektoste hin imar talam 500 nahravki, pro weboste len hin jekhetanes le prethode tekstenca talam 250. Hin man imar buter sar ezer nahrajimen giľa. Sar bi phenďa amerikano literaťiko historikos Walter J. Ong, o Roma hine sar ačhaďi vakeribnarďi kultura. Andro 21. šelberšeste oda hino biachaľardo barvaľipen.

Oda ča stereotipos, hoj o Roma hine lavutara. Hin man the šuňiben, hoj the ada stereotipos pes Čechende dochudel maškar buchľardo zadikhibnaste dži agorutne pandž beršende. Elšino stereotipos sas pripheňiben, hoj o Rom hino oda biadaptisardo, savo bibachťarel o deňipena. Dži varekhaj pro pandžto than penge varesave leperde pro lavutariste.

Jekhetanes ča manuša pedal amaro archivos odphenen the sikhľon lestar te bašavel giľa. Varesaven hin dešutna phenďipena. Le YouTube kanaloste hin but baro dikhiben – 1800 kidňipnardonen the buter sar jepaš milijoni dikhibnen vaš beršeste. Jekhbareder hiten hin the 45-ezera dikhibnen.

Hin tumen pedal peste gindipen, keci lavuta šaj jen nahrajimen the šaj jen jekhopreder sthode prekal Romengeri muzikakeri slovesnosťa Čechende?

Me gindinav, hoj oda ena ezera, šajutnones dešutne ezera vaš lavutaren the giľuvnen. Romano giľavipen Čechende man but naužarďa, aľe puntošno gin na džanav te phenel. Leperava ča jekh interesis. Kana ada projektoha džan pal profesijonalende, sar hine Gejza Bendig, Migel či Petr Horváth kapelatar Bengas, bašavena tumenge šukar duj-trin giľa.

Aľe kana džana pal but lačhe romane lavutarende, save seratar peskera komunitatar nane hine prindžarde, ola tumenge bašavena deš, biš vaj tranda giľa. O romane giľa hine pedal Čechiko napaťangutnones barvalo the kulturakero baro kučipen.

Tumen leperenas stereotipi pal Romende. Jekh lendar hin oda, hoj romaňi muzika hiňi ča „kheľibena“ pro bijava. Save savore žanri vaš romano folkloriste tumen arakhľan paš rodkeripnaste?

Ada stereotipos Čechende pes avka na presikhavel. Pharipen hin andr´oda, hoj ke amende o romane kapeli ajci na bašaven, kana na ginas oficijaliko ačhibena sar hino festivalos Khamoro. Oda ča na bašaven barbut, the ola leperde kheľibena pro gadžikane bijava.

Jekh mire mirinde thanendar vašoda hin te dochudel le romane lavutaren pro bijava the mulatšaga, so hin andre Slovakija butvarutnes. Buterutne Romen, saven Čechende nahrajinav, hine Slovakijatar, kaj peske ľikeren peskere sphandľipena. Andro Čechi varekana odgele – vaj lengere dada le dajenca či papi – pal buťate, kajča amen samas tradikanes ekonomikanes zoraleder them.

Korkoreskere žanri vaš romaňi muzika hine napaťangutnones barvale. Zachuden le halgató the čardašenca, prekal romfolkoste, romane sprirituala the ašaribena, save hine pedal mande but baro arakhiben. Ko priklados Feri Miko peske irinel peskereskere ašaribena, vašoda hoj kamel le Devleske te giľavel giľa. Berounoste nahrajinďom the khangerakeri muzika, savi hiňi but šukar.

The dikhav bipredikhado romane giľengero sthoviben ke afroamerikaňi muzikate. But romane lavutara bičhaven peskeri duma le Stevemu Wonderiske the tromadav peske te phenel the oda, hoj but romane giľen hin pašes ko blues – oda hine giľa pal čoripnaste.

Paľis amen hin adaj the „polokore“, inštrumentaliko giľa the nahrajinás the le rajes, savo bašavelas muzika andal 80. beršendar the country. Andro Holíč, kaj uľiľa o reperis Čavalenky, amen nahrajinas Satanova nadvláda – famoziko romano hip hop. The me mek na nahrajinás e muzika le vlachika Romen – ča le lavutaren, save sas ča jepašutnones Vlacha.

Sphandlones le tumare rodkeripneha hino the etnomuzikologikano arakhiben vaš romano folkloriste. Sostar tumen mek dodžanľan?

Olestar pes mange sikhavel but dumi, pal savende lekhavav vaj kamav te lekhavel. Akanutnones lekhavav sikhľariben pal giľate, savi giľavel terno lavutaris le peskera daha. O tekstos hino pal oda, sar o čhavo avel pale khere the arakhela la da, sar dikhel pre leskeri fotka the rovel. E giľi agorisaľol, kana o čhavo solacharel, hoj la da šoha na mukhela. The oda terno lavutaris, so giľavel odi giľi, pes jekhetaňarel la lakera lirikano subjektoha the phenel peskera dake, hoj la šoha na mukhela korkora.

Pre ada prikladoste hin but zorales dikhado, sar pen preden dureder o kulturakere moldaja, varesavo pativaľipen maškar da the čhaveste. Jekhčineder prekal fotka oda čhavo hino la daha, kana hoj čačikanes odoj nane. Andrea la pripadi pes the del te phenel pal phendones performaťiko moldajende – kana buteder pes e giľi bašavel, akor buter pen moldaja zorasaľon. Bijo oleste, paš gadžende nane avka buterutnones, hoj o čhavo bašavela la daha andre kapela. Andre adi giľi šaj pes šunel o zoraľipen pro jileskeribnaste – pre oda, hoj o giľaviben musaj te džal jilestar. Andre romane giľa pes but rovel.

Pal soste hine teksti le romane giľende, kana len kijathoven le čechikone?

Zorasaľiľomas bi, hoj romane giľa hine sajekh folklorika, andal dojekh rodkerďom daskeci varianti. Ajso džido varijaťiko ačhiben hino sar lakmusiko papirošis vaš folkloriste. Kana elšines nahrajinás Slovakijate, ačhiľom naužardo, hoj andro gava rodkerďom paš sako phuri date aver verzija „ola jekhto“ slovačiko giľatar. Odgeľom oleha sar le but kučipneha. Čechende oda imar avka nane. Le tradikaňiko folkloristar ačhiľa o folklorizmus the oda hino zakonzervimen.

Paš Romende o varijaťiko ačhiben dojekhvar džal jekhsigeder. Andal avresave giľendar ačhon neve the neve. Butervar ko priklados niposaľarel the elšines autorikaňi giľi. O lavutaris Feri Miko giľavel o giľa peskere daden the dajen andal Rokycaňakeri kapelatar Čercheň, save lokisaľiľa the diňa len pale andre vakeribnaskeri tradicija.

The le tekstoha korkoreha: O folkloris hino dojekhvar sphandlo le čoripnenca. The nane oda oleha, hoj bi man paš rodkeripen zadikhás ča pre lende. Barvaľi maškarutňi grupa ča avka na giľavel, the oda paťarel pedal Romende the pedal Čechende. Romane giľa the lengere teksti hine vortanes sphandle le dživipnaskere sthovibneha le čore manušenca.

Zorales le folkloristar šunel čačikaňipen – le manušen hin ko folklorika giľende andruno sphandľipen, varesave sposoboha lenge šegitinen the sasťaren voďi. Hine pedal lende but bare.

Jekhtuňipen le čechiko folkloriha hine talam trampska giľa vaj giľa le Suchý the Šlitr. Aľe kana penge o Čechi giľaven Rosa na kolejích vaj Potkal potkan potkana, keren goďaha – the andro tekti – avresave veci. Socijetakero predživipnestar „amen“ radisaľon, kana giľaven, paľis peske sako džal peskere dromeha.

Imar čirla na paťarel, hoj so o Čechos, oda lavutaris, aľe maškar Romende hino muzikakero zgeľipen hino buterutneder the sphandlo le fameľijakero dživipneha. Le baripneha vaš romaňi muzikaha hino sphandlo the oda, hoj kana vareko merela, o lavutara ľikeren pharipen the na giľaven.

Amerikaňiko filozofos Cornel West phenel, hoj blues hino peskero bibacht avrisikhado lirikanes. Romane lavutara mange butervar phenen, hoj penge rado zagiľade the choča avka ačhavena le ďivesutnone ekonomikakere pharipnendar. Maškar Romende hino baro čoripen, the hin les but aše, aľe jekh lendar but baro hino rasizmus the anticiganizmus.

Vašoda amen ča projektostar Giľora sthoďam the jekhenavutno themutno sphandľipen. Sar leperás, andre Slovakija o Roma bašaven pro bijava butervar, aľe andro Čechi na. Gindinav peske, hoj bi oda sas but mištes, kana bi o Čechi goďisaľile , hoj len hin maškar Romende but lačhe giľuvnen. The hoj šaj len hin pro bijav jekhfeder mulatšagos tel khameste, kana lenge odoj bašavena o Roma.

Pedal kaste ola savore giľa nahrajinkeren? Ko phirel pre tumaro vebos gilora.cz the ko hine tumare dikhade pro YouTube?

Kana lekhavás ada projektos, džanás, hoj rezultatos ela sikhado pro YouTube vaj pro aver niposkero zachudno medijoste. But bares man choľarel , kana peske iľindone databazi mukhel pedal peste varesavi džanďi inštitucija the hine zachudne ča cikne rodkeripnaskere grupende. Hin oda but baro, aj te jen zchudne the le niposke. Špecijalnones paš folkloriste hin but baro te phundravel o archivi. Som but rado, hoj le Muzeoste vaš romaňi kulturate Brnoste, kaj andal septembroste buťarava, hin pre oda iľindo dikhiben.

Angluňi veboskeri ceľoskero grupa hine Roma, aľe gindinas the pro gadžende, save bi peske paľikerdones oleste šaj goďisaľon, save barvaľipena len hin andre romane giľa. Zgeľipen la romaňi muzikaha šaj amen aversaľol. Ko priklados šaj goďisaľuvas, sar but amenge kampel šuňiben garudo andre romane giľa.

The bizo, kana pes sthovelas o vebos, gindinas the pro vakeriben maškar etnikano cikňibnaste the buteripnaste. Aľe phenďomas mange, hoj hin but lačhes kana pro videjoste hino papus the te dikhel, savo sas lačho lavutaris. Kana bi ajse muzikakero ačhiben na nahrajinďom, paľis bi pes dži na ľikerenas. Kana hino vebos gilora.cz mek varesoha interesiko, avka talam zoraľipneha pro akustikane inštrumenti. Dičhon odoj o gitari, lavuta, harmoniki the na zaučharen oda savoro ča o klavesi.

Savo hino Čechende interesis pal romane giľende?

Buteripen amare nipostar dojekhvar sthoven o Roma. O socijalna sijeťi the YouTube hine maškar lende but džide. Pedal koncerti, save keras jekhvar čhoneste, amen hin but lačho inštitucijonaliko ľikeriben pro Kampusos vaš Karloskeri univerzitate pro Hybernsko 4 Prahate. O koncerti vortanes nahrajinav. Andre oda geňibno kher dičhol sar andro bešibnaskero kher, vašoda hino miro bazutno formatos te anel le artikavnen „bešibnaskero kherestar andro bešibnaskero kher“.

Le koncertenca ča elšines zachudas, aľe kerďam len imar talam dešuduj. Žaľate pes mange ada berš, so sam adaj, mek na ačhiľa, hoj mange vareko vičinela the kamela romaňi kapela pro bijav vaj pro mulatšagos. Andro sphandľipen Giľora bi rado kamahas te šegitinel romane lavutarenge, mi peske bašavibneha zaroden varesave love.

Interesos pal koncertende hin, aľe zorales hoj nane oleske agor. Sem pre Věra Bílá phirenas dešuezera manuša. Gindinav mange, hoj avel ajso phagišagos la romaňi kulturatar andre odi čechiko. Priklados šaj avel suksesis le hercos the giľuvno Marcel Bendig vaj ťimin Magnesia Litera pedal romano autoriste Patrik Bangoste vaš genďate Skutečná cesta ven, so´da hino but interesiko avripheniben na ča pal šingunalo zoraľipnaste andal 90. beršendar.

Le giľuvnen, saven nahrajinav, vičinav ko mire amerikaňika sikhľuvnen pro Karlovo univerzita Prahate. Vakeren maškar peste the thovkereen phučibena maškar peste. La Lenkaha Grundzovaha the Martinaha Daňkovaha amen vičinde pro jekhetano avrisikhaviben andre špitaľa Třebotoste. The prekal ajse zgeľipnende man hin šuňiben, hoj romaňi kultura zachudel te avel Čechcnde jekhetaňarďi.

Ondřej Skovajsa (1978) Čechiko literaťiko džando the etnomuzikologos. Sikhľiľa e bohemistika, amerikanistika the komparaťiko literatura. Beršende 2011 the 2012 sikhľiľa le Fubrightovo štipendijum pre Kalifornijakeri univerzita. Sikhavel le programos vaš vichodoskere the maškareuropakere sikhľaribena paš filozofikaňi fakulta Prahate. Andre čechiko čhib prethoďa Eseje le Henry Millerostar the elšino bruklinoskero avristhoďipen Čarakere prajta le Walt Whitmanostar. Digitalizinďa giľengero archivos le Vlasta the Jaroslav Smutnenen. Akanutnones prekal projektoste Giľora dokumentinel romano giľengero folkloris the ľidžal jekhenavutno themutno sphandľipen. Andal septembroste ela the kuratoris le audiovizualiko kidňipnaste le Muzeostar vaš romaňi kulturatar Brnoste.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].